-on-
Stisnutie vlažnej trasúcej sa ruky ho neprekvapilo. Skôr potešilo. Znovu sa pousmial do tmy. Od momentu, keď Ondrej spustil svoj monológ voči neznámej, prepol sa do režimu, ktorý priamo súvisel s jeho alternatívou prezývkou na zoznamke. Bol presvedčený, že aj keby sa dotyčná bola rozhodla po jeho úvodnej reči otočiť na opätku a vziať nohy na plecia, povedal by niečo, čo by jej ľadové končeky prstov a možno aj iné partie rozpustili horúcim závanom istoty, ktorý pramenil v jeho hlase. Túto vlastnosť v sebe odpozoroval už v mladom veku, kedy zistil, že od spolužiakov v škole dostal vždy čo chcel. Stačilo správne interpretovať svoje myšlienky, ktoré ale nemali byť v žiadnom prípade manipulatívne alebo mať zavádzajúce korene. Ak to urobil tak ako sa „má“, dotyčná osoba sama chcela to, čo vskutku chcel aj on sám. A tento prirodzený talent občas použil, ak mu to situácia umožňovala. Možno aj preto si svoju prezývku na zoznamke uviedol ako „8Ľadoborec8“
Keď prítomná neznáma naznačila svojim gestom informáciu, že v izbe ostáva, znova sa jej podaril jeden z menej vydarených akrobatických kúskov a ocitla sa na posteli, lebo zakopla o neznámy predmet v okolí postele. Ondrej vybral pero, ktoré mal pripravené vo vrecku a podotkol:
-„Ty si ale rýchla. Ponáhľame sa niekam? Postav sa, prosím, späť na svoje miesto,“ veľmi pekne ju požiadal. Neznáma trošku nechápavo a zároveň zahanbene posunula svoj zadoček na kraj postele a pomaly sa postavila do pôvodnej pozície.
-„Ešte skôr, ako zhasnem, zavri oči a mierne zakloň hlavu, prosím.“ 8Ľadoborec8 použil svoju schopnosť a neznáma bez okolkov poslúchla.
-„Dýchaj zhlboka a pokojne,“ naznačil jej príkladným nádychom a výdychom. „Uvoľni sa. Táák, správne“.
Predtým než zhasne si ju chcel aspoň trocha prezrieť. V šere kúpeľňového svetla vedel rozoznať pár základných vecí. Silueta stredne vysokej ženy v zatiaľ neznámom veku, pričom postava naznačovala, že bude mať po 30ke. Husté vlnité vlasy. Plný dekolt, oblý zadoček. To mu aj stačilo.
Teplým povrchom pera sa dotkol jej pokožky na chrbte dlane. Neznámou až cuklo, vytrhlo ju to z dýchajúceho tranzu.
-„To je v poriadku, len ťa pozorujem, môžeš zostať pokojná. Pokračuj v dýchaní. Nádych, výdych...“
Poslúchla. Ondrej pokračoval a špičkou pera nahriateho teplotou vlastného tela pomaly kreslil neviditeľnú čiaru pozdĺž jej ruky. Robil to pomaly a precízne. Ako keď maliar dokončuje posledné ťahy štetcom na svojom majstrovskom diele. Celý čas ju pritom pozoroval. Rozkrok mu už naplno pulzoval. Perom sa dostal cez rameno až k jej šiji. Tam prestal...
-„Teraz predkloň hlavu a pokračuj v dýchaní,“ prikázal jej. Ako tak urobila, prechádzal jej postupne šijou najprv nahor a potom späť. Spravil to presne trikrát, kým jej prešiel na stranu druhého pleca. Celé to urobil precízne a zároveň elegantne, pričom si ju obišiel tak tesno, aby vyslovene cítil jej pulzovanie tela a sladký parfúm ako doplnok tohto chilli korenia, ktoré sám chystal v priamom prenose. Prešiel popri nej dostatočne tesne nato, aby ju z tranzu nevyrušil dotykom jeho znásobujúcej sa erekcie, ktorá už kričala z jeho nohavíc. Nechcel ju vystrašiť. Keď sa ocitol na druhej strane, kontinuálne pokračoval perom pozdĺž jej druhej ruky smerom nadol. Neznáma si dotyk očividne užívala a prirodzene zaklonila opäť hlavu vzad.
-„Táák, presne, to je ono..." Ondrej sa usmieval, a pohľadom spočinul na jej dekolte. Ten sa výrazne striedavo dvíhal a klesal.
-„Pristane ti to,“ zašepkal a schoval pero opäť do vrecka.
-„Teraz pôjdem a zhasnem, ako si si priala. Potom navrhujem nasledovné a verím, že budeš súhlasiť. Taburetku vedľa teba využijeme na trochu iný účel. Veci z nej ti vezmem. Po zhasnutí si dáš dole tvoje pekné šaty. Tie už teraz nebudeš potrebovať. Necháš si ale topánky. Tie budeš mať dnes po celý čas na sebe. Nohavičky a podprsenku si nechaj tiež. Taburetku prisunieš k posteli, kľakneš si na ňu a predkloníš sa tak, aby si sa lakťami dotkla postele. Mala by si byť v dostatočne komfortnej pozícii. Keď sa tak stane, dáš mi vedieť a povolíš mi pristúpiť. Prikývni, prosím, hlavou, ak si rozumela.“
