-on-
„Hmmm, žeby s vrstvami oblečenia čajočka postupne zhadzovala aj vrstvy hanblivosti?“ pomyslel si Ondrej ako reakciu na jej osobné zaradenie sa do čeľade mačkovitých.
„Aj mačací chvostík by ti pasoval, ty mačiatko hravé. Hneď by som zistil, či si divá alebo prítuľná,“ vravel si v duchu a usmieval sa pritom na odhalenú tvárnosť ženy pred sebou, ktorú považoval za veľmi pozitívny začiatok tejto neobvyklej hry.
„Ondro! Stop!!“ zahriakla ho jeho racionálnejšia časť mysle. „Mesiace čakáš na to, že sa nejaká neznáma zo zoznamky zamotá do siete tvojej úchylnéj hry zahalenej tajomstvom, a hneď ako sa tak stane, a dotyčná, ktorá je mimochodom ešte k tomu všetkému rajcovná pravdepodobne zrzka, sa trocha osmelí, už by si jej pchal veci kade tade?!! Neopováž sa si to pokaziť! Veď je taká...pekná....taká nevinná. A ešte k tomu aj oslavuje...“ zahundral v ňom interný dialóg a Ondrej sa vrátil späť do reality.
Napriek tomu, že bol, aspoň on sa považoval, za úplne normálneho, bežného muža v ešte stále pomerne mladom veku, vždy mal k otvorenej sexualite bližšie ako jeho vrstevníci. Nikdy mu veľmi neprekážala nahota. Dokonca aj niektoré fetiše zo základnej kategórie mu vždy prišli bežné, ba priam prirodzené. Možno za to mohla jeho matka, ktorá bola v týchto veciach vždy benevolentná a pomerne bežne sa otvorene s Ondrejom bavila o sexualite ako takej. No Ondrej vždy musel svoje prirodzené chúťky pekne poklopkať pomyselným bičíkom, aby veľmi nevyskakovali z ukrytej skrinky tajomstiev, nakoľko v bežnom živote sa s takýmto otvoreným prístupom stretal málokedy. Zvyčajne to jeho okolie bralo viac odpudzujúco ako príťažlivo, čo on nikdy nepochopil. A tak sa z jeho sexuality stalo osobné tabu, s ktorým sa vedel otvorene podeliť iba cez anonymné internetové zoznamky. Nebol žiaden úchyl, vedel oceniť krásu ženského tela, a rád sa s ním hral, ak mu to bolo umožnené, ale v poslednej dobe to v ňom akosi vrelo a okrem šteklivých prstov na klávesnici mal neskutočnú chuť to posunúť niekam inam. Niekam do tmavej anonymnej ale reálnej miestnosti.
Ondreja z krátkeho zamyslenia vytrhlo uvedomenie si, že dnes sa spojilo viacero zaujímavých okolností naraz. Nielen že osud spojil dvoch dospelých ľudí, ktorí majú svoje vlastné záujmy a povinnosti, ale dokázali sa stretnúť na úplne neznámom mieste, čo platilo pre oboch a očividne sa im podarilo naladiť na rovnakú vlnu, aby spoločne zabudli na svoje individuálne strasti a radosti, ktoré súviseli s ich reálnymi životmi. To Ondrej považoval za nevídanú súhru skutočností a naviac, dnes ženy slávili svoj deň. Uvedomil si to v sprche, keď sa pripravoval na dnešné stretnutie, a ten moment mu potvrdil, že to nemôže byť náhoda.
Takmer pritom zabudol na jej želanie vypnúť svetlo, keďže krásna neznáma sa stihla vyzliecť tak rýchlo, že akosi nestihol. Jemu osobne to nevadilo a dostatočne odkrvený od hlavy smerom nadol to očividne neprekážalo ani zvyšku jeho tela. A nakoniec zjavne ani Čajke, ktorá sa mu ešte ladne, ako na súkromnej módnej prehliadke ukázala z oboch strán a Ondrej mal pocit, že si to tak trochu užíva. Ona nemohla uvidieť jeho naplno vyvinutú erekciu, ktorá sa pretláčala v jeho tesných boxerkách a pýtala sa von, no on videl dostatočne veľa nato, aby nadobudol presvedčenie, že dnes bude bezohľadu na svoju divokosť naplno skrotená.
-„Nejako si ma predbehla, mačička. Ostane teda šero, alebo mám zhasnúť?“ opýtal sa Ondrej pričom si podvedome zahryzol do pery zízajúc na polohu jej tela s vyšpúleným zadočkom, ktorú zaujala na základe jeho pokynu.
-„Skôr ako odpovieš si môžeš vybrať,“ ponúkol veľkodušne, pričom ruku natiahol pod vankúš a vybral z pod nej nadýchanú červenú ružu a čiernu škrabošku. Jemným pohybom na posteli po saténovej prikrývke, ktorá na dotyk príjemne chladila, posúval pred sklopený zrak neznámej kvet so škraboškou. Mačička pozrela nechápavo na Borca, aj keď v tme veľa vidieť nemohla a preto Ondrej vysvetlil:
-„Ešte predtým, ako sa zahalíme do tmy, som ti chcel popriať všetko najlepšie k dnešnému sviatku. Pár prekvapení možno ešte pre teba schovaných mám, záleží od toho ako veľmi máš rada darčeky.“ Ozval sa Ondrejov pokojný hlas z tmy.
-„Ak chceš škrabošku, tak si ju nasaď a nechám zasvietené. Ak chceš mať úplnú tmu, zhasnem teraz svetlo...rozhodnutie je na tebe.“
