Tento úsmevný príbeh sa mi stal pred niekoľkými rokmi, keď som len začínala svoju činnosť opatrovateľky v Holandsku.
Pri tejto praci so seniormi, hlavne chlapmi,dochádzalo k mnohým usmevnym príbehom a už ich mám toľko,že by som mohla začať písať moje "Pamäti opatrovateľky zo zahraničia".
Ale nie ,zartujem.Este je na to čas.
Bola som v rodine,kde dedko mal pokročilú cukrovku a Parkinson.Choroba napredovala dopredu a dedko sa stal ležiacim a premiestňoval sa len z postele na vozik,z vozíka na výťah, ktorý ho zobral po schodoch dole a tam ho znova čakal vozík, ktorym som ho odviezla do haly, kde raňajkoval.
Bol nesmierne tvrdohlavý, bývalý sef firmy a všetko muselo okolo neho lietať a byť mu po voli.Takze ma preháňal z kuchyne do haly,z haly do kuchyne, keď sa pospinil jedlom,
bolo treba priniesť novú košeľu, resp.nohavice z izby. A to znamenalo absolvovať 13 schodov hore a potom dolu a ďalších 15 bolo do pivnice,keď bolo treba doniesť niečo z mrazničky a chladničky.
Kondičku som vtedy mala fakt vynikajúcu.
Ale o čom som chcela písať bola príhoda,ktorá mi utkvela v pamäti a celý deň som sa z nej smiala.
Toaleta bola dedkova "doména",pretože sme tam trávili pol dňa( povedané s nadsazkou),keďže ho trebalo dostať z vozíka na toaletný misu, potom čakať,kým si "urobí svoje veci" a znova ho obliect a posadiť na vozík.
Ráno však bolo zaujímavejšie.Kedze mal pri sebe mobilný zachodik, ktorý slúžil na rýchlu rannú toaletu v posteli,tak sme ho využívali v plnom rozsahu.
Tak to bolo aj toho rána.Dedko nespal celú noc, bol nervózny a tak po pravidelnom umytí,samozrejme celého tela ,aj genitálií, som ho obliekla ale ešte predtým som sa ho opýtala,či nepotrebuje cikať.
Odpovedal mi anglicky, že nie a že je hladný a chce sa ísť rýchlo umyť do kúpeľne a najesť.
Ok,myslím si, takže som mu zatiahla opasok a šli sme do kúpeľne.Ked vtom zrazu zakričal anglický "toilet" a to znamenalo,ze som musela všetko nechať tak, rozbehla som sa do izby po vedierko, ktore tvorilo súčasť mobilnej toalety a rýchlosťou blesku som mu začala dávať dolu nohavice a stiahla plienku. Kričala som,nech vydrží,a snažila som sa nájsť aspoň koniec penisu,aby som ho dala cikať do misy.
Rýchlo som sa predierala hustinou jeho zarasteného prirodzenia, ale žiadny pipík sa mi nedarilo nájsť. Ani za svet ! Ale to už začali vytekať prvé kvapky,ktoré mi ukázali cestu k dedkovmu penisu, ktorý som v poslednej minúte natiahla a priložila k mise .ktoru deduško v tom momente naplnil svojim žltým mokom.
Keď mal tzv.penis dĺžku 4cm,tak to bolo až veľa.Zacala som sa smiať z tejto situácie, lebo som mu ho musela natiahnuť, aby vôbec dosiahol koniec do misy a vymocil sa.
No tým to neskončilo,pretože dedkovi sa tento akt cikania asi zapáčil /alebo bol exhibicionista/ a využíval ho aj večer pri sprchovaní.Ale tam som už penis videla v plnej kráse a stihala som to.Velmi sa mu páčilo aj sprchovanie a užíval si pritomnost pekných Sloveniek tým,že som mu drhla chrbát, celého ho napenila a samozrejme ho potom aj poriadne vyutierala. Aj s penisom a príslušenstvom.
Turnusy k nemu trvali viac ako rok a " mobilné cikanie" sa stalo pravidelnou súčasťou našej rannej hygieny.
Tento spôsob rannej toalety som potom zažila aj u viacerých klientov,ale to som už bola zvyknutá a vedela som, čo robiť.
Keď som sa s dedkom lúčila pred nástupom do opatrovateľskeho domu, povedal mi len jednu vetu" Výborne si sa o mňa starala a hlavne ráno".
Ono človek sa učí celý život.
