-on-
Ondrej bol z neznámej celý bez seba. Ženská, ktorá ich stretnutie odštartovala v celku nemotorne, sa pred ním teraz týčila v predklone a mávala naňho svojím krásne zaobleným zadočkom. Polonahá, v podväzkoch a štekloch čakala na svojho pána. Sám tomuto rýchlemu prerodu nemohol uveriť a myslel si, že takýto priebeh sa mohol odohrávať iba v jeho najtajnejších túžbach o stretnutí v tmavej izbe. Bol z nej totálne tvrdý.
Po geste, ktorým mu naznačila že predsa len nebude všetko ako si zaumienil, pochopil čo si praje a natiahol sa k spínaču, že zhasne a uzatvorí tak kapitolu izby, ktorá sa doposiaľ odohrávala v šere ako tajomné intro záhadného predstavenia, ktoré sa snaží divákov udržať v napätí. V momente ako sa natiahol a uvidel tvár neznámej, ktorá netrpezlivo očakávala s kvetinou v puse, čo s ňou jej nový pán má v pláne urobiť, mu napadla spontánna myšlienka.
Namiesto vypínača, ktorý mal nastoliť v šedej miestnosti úplnú tmu, Ondrej v poslednej chvíli zmenil trajektóriu svojej ruky a oprel prsty o dvere. Usmieval sa, aj keď to dotyčná zatiaľ nemohla tušiť a vychutnal si ešte raz pohľad vo svojom inkognito režime. Napokon oprel prostredník a ukazovák smerom dnu a dvere sa pohli zotrvačnou silou rovnakým smerom kopírujúc jeho ruku.
Miestnosť zaplavilo svetlo, dostatok svetla na to, aby konečne mohli obaja navnímať spoločne priestory hotelovej izby, v ktorých sa pravdepodobne o pár chvíľ stane niečo, čoho súčasťou budú ich telá. Ak sa splynutie týchto ich dvoch náhodných svetov v jednom bode podarí nad očakávania, možno nastane aj spojenie myslí. Ktovie do akej nirvány Ondreja dokáže dostať táto tajomná žena.
Ondrej sa usmieval na Čajku a tá ho teraz mohla vidieť v plnej kráse. Vysoký asi tak 185cm, štíhly, ramenatý muž vo veku niečo pred 40kou. Kárované nohavice mu obťahovali miery spodnej časti tela natoľko, že si určite nemohla nevšimnúť jeho týčacie sa mužstvo uprostred rozkroku. Ondrej nemal v záujme skrývať svoje vzrušenie. Práve naopak. Bol to jeho spôsob, akým jej v tichosti skladal obrovský kompliment, netušiac či to dotyčnú pobúri alebo poteší.
Uprene sa na ňu díval. Dlhšie vlnité vlasy gaštanovej farby mal upravené tak, aby mu padali do čela. Mierne zarastená brada zvýrazňovala jeho lícne kosti.
Oboma rukami si začal postupne rozopínať gombík po gombíku na ľanovej košeli. Od krku sa postupne presúval nižšie a nižšie. Pomaly odhaľoval svoje šľachovité telo. To síce nebolo extrémne vypracované, no za plátnom ošatenia ukrývalo známky nezabudnutej skúsenosti so športom.
Ondrej si rozopol postupne všetky gombíky a hodil svoju košeľu na zem, vedľa miesta kde stál. Celý čas sa pri tom pozeral na Čajku a snažil sa jej pohľadom vryť do očí, prečítať čo najviac z jej túžobného pohľadu. Pár sekúnd sa na seba dívali. Ona predklonená, navonok vykazujúc známky odhodlanosti. On v stoji pred ňou. Celý tvrdý. Pripravený na spoločnú hru. Natiahol sa k vypínaču a zhasol svetlo.
V izbe nastala totálna tma. Asi jediné svetlo, ktoré sa momentálne nachádzalo v miestnosti, bola blikajúca dióda niekde na strope. Jemné červené svetlo, ktoré pravdepodobne pramenilo z miestneho bezpečnostného systému, ktoré ale nepôsobilo rušivo a ani ho nebolo možné považovať za svetelný zdroj.
Ondrej toho veľa nevidel. Popamäti sa vydal na koniec postele, pričom pomaličky našliapaval a zisťoval, či ide dobrým smerom. Keď mal pocit, že je konečne na správnom mieste, otočil sa smerom k neznámej, ruku natiahol do vrecka svojich nohavíc a vytiahol mobil. Tmavú izbu prerušilo výrazne svetlo a po ňom hlasné cvaknutie. Typický tón fotoaparátu. Svetlo z foťáku dvoma zábleskmi pohltilo celú izbu. Ondrej zachytil znepokojený zvuk od svojej známej – neznámej.
-„Neboj sa, len sa orientujem v tme. Hádam tam nechceš sama kľačať do rána...“, s úškrnom poznamenal Ondrej a posunul sa smerom za svoj najnovší fotografický objekt. Pár sekúnd a znova 2 záblesky a cvaknutie.
-„Ani netušíš ako veľmi ti to pristane“, zamrmlal Ondrej znovu si obzerajúc Čajkin vyšpúlený zadoček. Na prvý pohľad sa zamiloval do tohto záberu. No okamžite sa zo svojho krátkeho tranzu spamätal a pristúpil k neznámej.
V miestnosti teraz bolo hrobové ticho. Stelesnenie bohyne vo vyzývavom predklone, Ondrej bezprostredne po jej ľavici. Obaja načúvali dychu toho druhého.
Ondrej položil svoju teplú dlaň na ľavú polovičku svojej spoločníčky. Pod dlaňou cítil každý milimeter jej zimomriaviek, ktoré pravdepodobne mala po celom tele. Zamyslel sa nad tým, či je taká vzrušená alebo jej už začína byť zima. Ak by jej aj zima bola, vedel, že to už nepotrvá dlho.
Cvak, cvak, ozvalo sa. Ondrejova novoobavená múza obrátila hlavu smerom k nemu, načo jej vytiahol ružu z úst, aby sa už netrápila.
-„Zavri oči, ak ich nemáš zavreté“, prikázal jej a cvakol mobilom znova. Chcel vedieť v akej presnej polohe sa nachádza, aby jej priložil voňavú ružu k nosu.
-„Vonia skoro tak dobre ako ty. Ale iba skoro...“ nemohol inak, ako vysloviť ďaľší kompliment a dal jej ešte raz privoniať. Pretočil si ružu v prstoch a ostrým koncom kopíroval pomaly jej chrbticu až kým sa dostal ku zadočku. Cítil ako sa ohýba pod dôrazom ostrej špičky. Maliar, ktorý si pripravuje svoje plátno, po ktorom si naslepo pomaly kreslil. Ešte raz prešiel nahor ku krku a naspäť k zadočku, kde sa zdržal. Najprv jednu polovicu, druhú...až sa presunul na stred...
Cvak, cvak...
