Nasledujúci týždeň som tesne pred siedmou čakal pripravený na svoju prominentnú zverenkyňu. Dúfal som, že ma opäť poriadne naštve, nech si to potom aspoň s partnerkou poriadne rozdám. Nakoniec to generálnej trvalo o čosi dlhšie. Po polhodine čakania som sa dočkal iba správy: "Dnes budeme trénovať inde." a pár sekúnd na to mi prišla adresa. Dúfam, že ma tá namyslená mrcha neprinúti viesť sa na druhú stranu mesta. Už som si predstavoval tie zápchy a ten stres, keď som zistil, že je to iba tri ulice odtiaľto.
Ocitol som sa pred veľkým rodinným domom, ktorý by sa dal pokojne nazvať vilou, čiže absolútne nič, čo by pripomínalo nejaké športové zariadenie. Periférne zahliadnem v telefóne správu, ktorú som počas cesty prehliadol. Mám zaparkovať pred garážou a vojsť cez bránu dnu. Celé sa mi to už od počiatku nepáčilo, aj tak som bez rozmyslu zaklopal na dvere.
"Fajn, práve včas." vpustila ma dnu už známa persóna.
"Nechali ste ma tam čakať a toto sme nemali vôbec dohodnuté." vyrazil som do ofenzívy a narazil na nezáujem na to reagovať.
"Fajn, tak odíď, firma sa zaobíde aj bez teba." povedala chladnokrvne, zatiaľ čo nechala zo seba skĺznuť svoj župan. Zo sekundy na sekundu predo mnou stála nahá v celej svojej zrelej kráse. Nemo som si ju prezeral, chcel som sa otočiť a odísť, ale moje telo zostalo paralyzované. Teda až na jedinú vec, ktorá sa pýtala do pozoru a vypĺňala obsah nohavíc. Ani neviem, ako sa jej ruka ocitla presne na týchto miestach, a už vôbec netuším, prečo som v ruke zrazu zvieral jedno z jej pevných pŕs.
"Dosť, toto nemôžem." rázne som to ukončil, keď sa jej ruky pokúsili rozopnúť mi nohavice.
"Prečo?" vyjadrila veľmi stručne jej pohoršenie.
"Vieš, že to nie je správne." prešiel som prirodzenie do tykania, pretože taká intímna chvíľa si to vyslovene vyžadovala.
"To mi po novom budeš zrazu tykať aj rozkazovať? Vypadni." zvrieskla na mňa.
Konečne som to mal za sebou. Rozmýšľal som, či má ešte vôbec zmysel vracať sa do práce. Nakoniec sa nič neudialo. Teda až na to, že sa mi podarilo rozbiť hrnček a skoro som oprskal kolegu horúcou kávou, keď mi pred oči vytrčil obálku módneho časopisu, na ktorej pózovala naša generálna.
"Tak ako dopadol tréning, zlato?" privítala ma frajerka a ja som netušil, čo povedať. Rád som preháňal a tak som na ňu začal priamočiaro: "Skoro som sa s ňou vyspal."
"Skoro?"
"Hej, ale dnes sa nejako o tom nechcem baviť."
"Takže si sa s ňou vyspal."
"Nie, to ani náhodou."
Prezrela si ma, aby sa naladila na moje rozpoloženie.
"Kvôli mne?"
"Čo kvôli tebe?"
"Kvôli mne si sa s ňou nevyspal?"
"Nie, teda trochu aj preto, ale ona je proste krava."
"Počkaj sekundu." vytiahla telefón a niečo v ňom hľadala.
"Prepáč, nemám náladu, idem do sprchy a ľahnúť si, dnes je toho na mňa moc."
"Nie, nie, nie, vydrž, už to skoro mám."
"Ukážeš mi to zajt..." snažil som sa zastaviť akúkoľvek jej snahu o rozhovor.
"Toto je ona?" ukázala mi rovnakú fotku z obálky, ako kolega pri káve.
"Hej." odpovedal som otrávene. Prečo mi to robia, už chcem mať od nej navždy pokoj.
"Serie ťa to, čo?"
"Čo?" nerozumel som jej otázke, hoci ma sralo takmer všetko, na čo som pomyslel.
"Že si sa s ňou nevyspal."
"Nie, teším sa, že konečne budem mať od nej pokoj."
"A napriek tomu ťa to serie a ešte aj to, že si prehral, však?"
"Prestaň s tým, serie ma všetko, úplne všetko."
"Aj ja?"
"Áno, ale iba tými otázkami."
"Teraz sú to otázky, neskôr to budem ja...čo ak ma neskôr budeš obviňovať, že to kvôli mne si sa s ňou nevyspal."
"Zlato, to je absurdné."
"Pamätáš si, ako sme sa dali dokopy?"
"Hej." odpovedal som otrávene a vôbec netušil, kam tým smeruje. Pravda však bola taká, že sme si s frajerkou padli do oka, hoci som mal vtedy celkom silný vzťah s jej kamarátkou.
"Fajn, nechajme to na inokedy." zrazu prehlásila, keď vo mne vyvolala zvedavosť a ochotu diskutovať.
"O čo ti ide?"
"O nič, nechajme to tak, vidím, že nemáš náladu."
Zadíval som sa na ňu. Najlepšie bolo to nechať tak, ale to by som nebol ja.
"Takže máš pocit, že keď sa s ňou s tvojim súhlasom vyspím, tak sa potom s tebou nerozídem?"
"Ty sa chceš so mnou rozísť?" pozrela na mňa zhrozene, ako keby sa predošlá diskusia vôbec neodohrala.
"Nie, ty blázonko. A rozumiem, čo mi chceš povedať, ale nemá to ani hlavu ani pätu."
"Čo nemá ani hlavu ani pätu? Keď sa s ňou nevyspíš, budeš za to viniť mňa. Príde iná atraktívnejšia a tolerantnejšia. Budeš mi to tajiť a potom príde rozchod. To nechcem."
"A čo chceš?"
"Chcem, aby si mi nič netajil alebo aspoň povedal, keď sa to stane. Chcem vedieť, keď ma prestaneš ľúbiť."
"Prestaň, dobre vieš..."
"Viem, sex a láska sú dve rozličné veci, takže ak si užiješ s nejakou serióznou paničkou a domov prídeš spokojný..."
"Si si istá, čo vravíš?"
"Hej." pozrela na mňa šibalským pohľadom.
"Čo je?"
"Nič...ja len...čo keby..."
"Čo keby čo?" vyskočil som na ňu zvedavo, ale keďže som veľmi nemal náladu, tak až príliš.
"Ale nič. Bež do tej sprchy a ja...ešte mám nejakú robotu."
________________________
Ak sa vám pokračovanie páčilo, nezabudnite označiť ako "Páči sa mi" alebo zanechať komentár. Dočítania, priatelia.
