Víla z brezového hája.

Na kraji hája pod brezou, stretol som dievča so sukňou. Sukienka modrá jak kytička, hľadela na mňa spod kríčka. Pod rúškom hanby tajila sa, po teplom dotyku rozvila sa. Keď na ňu dopadli pohľady, ponúkla oku aj vnady. Ovocie rajskej záhrady.
Po chvíli láskania, rozkoší, aj sukňa sa jej roztočí, s roztopašou sa zatočí, na mužnosť moju útočí. Až naberám zrazu obavy, že sa so mnou moc zabaví a načisto ma vyšťaví.
Tak napadla ma myšlienka spásy, že pred horúcou sukňa ma len voda spasí. Niet divu, veď tá divá žienka, bola ver lesná divožienka...
Venované jednomu pánovi od Chiméry :)
Foto: 1dracek