Na obojku

Elegancia čierneho obleku, biela košeľa a krvavočervená saténová kravata, ktorá ostro kontrastovala s jeho očami, dodávali jeho osobnosti zvláštne čaro. „Pripravená?“ – vyslovil nežne a ja som na znak súhlasu prikývla. Venoval mi neformálny úsmev, chytil ma za vôdzku a viedol ma do tmavej miestnosti. Otočil sa ku mne a hoci som cítila jeho oči na sebe, nedokázala som sa do nich pozrieť, lebo som si uvedomila, že sa v nich môžem ľahko stratiť. Vôdzku odopol z obojka a prikázal mi, aby som sa oprela o stenu, no môj pohľad naznačoval, že sa mi to nepáči. Jeho postoj, ktorý voči mne zaujal však hovoril jasne a nedal mi na výber. Rukou na mňa pokynul a ja som poslúchla. Zo zadu sa pritisol na moje telo, zatajil sa mi dych a telom mi prešlo vzrušenie. „Vidím, že máš chuť podriadiť sa mi. Oceňujem to.“ – pošepkal mi do ucha, kým ja som si nervózne zahryzla do spodnej pery a čakala, čo sa bude nasledovať.