Čím som staršia,

Tým viac rozmýšľam, čo po mne zostane, nemyslím po stránke materiálnej, to sú len veci, ktoré aj tak nikto nebude väčšinou potrebovať, to je to nič, ktoré sa vyhadzuje, pripadne predá. Materiálno ma nikdy až tak nezaujímalo, aj keď lepšie sa plače v limuzíne ako v autobuse😊, ale aké spomienky, aký kus mňa zostane v mojich deťoch, v ľuďoch okolo mňa. Koľko a akých vlastnosti som do nich zasadila a kolké vyrástli, koľko ponaučenia z mojich chýb si vezmú.
Čím som staršia, tým radšej mám fotografie nielen tvoriť, ale sumarizovať, dávať do kopy pekné spoločné chvíle s úsmevom na tvári.
Čo zanechám svojej láske, čo tu vlastne zostane, keď sa v prach obrátim a život pôjde míľovými krokmi ďalej.