Análne záležitosti...

Mám rada neobvyklé zážitky. A s týpkom, o ktorom Vám dnes napíšem, som ich zažila hneď niekoľko. Na príklad aj môj prvý "blog" bol o ňom.
Pre účely tohto článku ho nazvem Žeriav (*Jeřáb). Jednak to bolo krycie meno, keď som ho spomínala kamoškám, jednak preto, že je fakt štíhly a vysoký.
Spoznali sme sa cez nejakú online zoznamku a len tak pre zaujímavosť - práve on ma zoznámil s Amatérmi.
Hneď naše prvé stretnutie sa mi vrylo hlboko do pamäti. Ako dvaja neznámi ľudia, ktorí sa pravdepodobne nikdy predtým nestretli, sme sa dohodli, že prídem ku nemu do bytu, bez slov sa vyzlečiem, sadnem si do kresla a sama si to urobím. Nebudeme sa navzájom jeden druhého dotýkať, budeme sa len "očumovať". Popravde, na moje 18ročné ja, vtedy tento návrh zapôsobil hlboko. A keďže sa považujem za zberateľa nevšedných zážitkov, šla som do toho! A či mi budete veriť alebo nie, splnila som predom určený scenár. Až na to, že mi vo vibrátore došli baterky, tak mi gentlemansky požičal svoj vibrujúci strojček na holenie. Záver už síce nedopadol tak platonicky bezkontaktne, ako sme si sľubovali, a schytala to moja ritná dierka. Vznikol z toho aj video záznam, ktorý dodnes nevlastním a trochu ma to štve! ...ale nie o tom som dnes chcela.
A ešte jedna príhoda z oného večera. Po tejto seanse som to mala namierené do nášho lokálneho disco klubu (áno, vtedy mi to ešte prišlo zábavné), kde sme mali s kamarátkami zraz. Pri vstupe do toho klubu som prešla klasickou prehliadkou od SBSkara, ktorý mi v taške objavil ten môj vibrátor. Normálne ho vytiahol von z tašky, akoby sa chcel presvedčiť, či ho hmat nezrádza. Trocha v rozpakoch sa na mňa pozrel a ja som sa pousmiala a len pokrčila ramenami v zmysle, či také vidí prvý raz...

A keďže môj nos sa ani v prípade Žeriava nezmýlil, bol z toho niekoľkoročný obojstranne výhodný konsenzus, kedy sme sa s väčšou či menšou pravidelnosťou schádzali, aby sme si obaja dopriali uvoľnenie a odreagovanie od všednosti.
Priznám sa bez mučenia, že som mala slabosť pre ten jeho šibalský pohľad, v ktorom sa snúbila zmes charizmy a arogancie. Pre túto slabosť mi chvíľu trvalo, než som prišla na to, že povahou je to čistý Blb. Bol to taký ten grázel, ktorý ma nikdy nešiel odprevadiť domov. Ale ako sexuálny mentor či cvičný panák nebol vôbec na zahodenie..

Koitu sme sa venovali minimálne, mne to tak vyhovovalo. Skôr sme oddávali spoločnej masturbácii pri porne - individuálnej i tej vzájomnej. A natáčali vlastné porno.
Môžem sa domnievať, že tomuto pánovi vďačím za svoju posadnutosť mužským análom. Doposiaľ som si pri nikom toľko análnych radovánok neužila. Doposiaľ som nepoznala muža, ktorý by to tak zbožňoval. A ja som si to takisto užívala. Užívala som si dráždiť jeho dierku po povrchu. Užívala som si zasúvať mu tam jazyk, čo najhlbšie to šlo. Užívala som si šukať ho svojím lačným jazykom, strkať mu tam prsty, vibrátor, uhorku, čokoľvek... Raz som sa ním dokonca nechala vyhecovať a strčila si do zadku svoju päsť. Ale psssst! Kebyže to vtedy nezdokumentuje, neverila by som! A nie, nepošlem Vám tú fotku.

Mnohokrát som prišla bez nároku a očakávania vlastného uspokojenia. Aspoň nie toho fyzického. On nahý, ja sporoodetá alebo oblečená. On ležal v tom svojom "gynekologickom" bielom kresle a ja som mu venovala dotyky na celom tele, hrala sa s ním a hlavne s jeho pérom, dlhé minúty ho neúnavne honila alebo fajčila, trénovala svoje zručnosti a dovednosti. A keď bol hotový, elegantne som si utrela pery, vstala a odišla.

Práve pri ňom som toho mnoho vyskúšala prvý raz. A jedine s ním som si mohla vychutnať aj svoju dominantnú stránku. Tak nejak som to z neho cítila. Že ho to vzrušuje.
A tak, keď som pred pár mesiacmi dostala chuť ísť ho po niekoľkých rokoch bez vzájomného kontaktu znova navštíviť, mala som v hlave jasný scenár. Bez pozdravu, bez jediného slova, s upreným pohľadom do jeho očí mu ešte medzi dverami stiahnem nohavice a strčím si jeho penis do úst. Bola som lačná po orále.
Avšak málokedy ide všetko podľa plánu. Musela som sa vysporiadať s jeho novou adresou, takže som vôbec netušila, či idem dobre. Dokonca ani meno na zvončeku nemal svoje. Na mojom odhodlaní a sebavedomí to ale neubralo. Presne som vedela, čo chcem a bola som odhodlaná ísť si to zobrať. Už dávno som v sebe necítila taký pokoj a spokojnosť. Ako keby som znovu začínala žiť. Ako keby som bola pre tieto momenty stvorená. Úplne chladnokrvne som mu cez messenger odkázala, nech si ma neželá, ak bude ešte oblečený, keď prídem. Robil drahoty, že sme sa už dlho nevideli, ale cítila som, že to tak urobí. Pretože tak sme to kedysi robili. To sa nezabúda.
Išla som poschodie za poschodím pekne po vlastných, pretože som nemala páru, na koľkom býva. Až úplne navrchu boli jedny dvere pootvorené. Tak som vošla dnu. Chodbu od zvyšku bytu oddeľovala akási záclona, cez ktorú nebolo vidno ďalej. Vyzula som sa a zbavila sa takmer všetkého oblečenia - okrem tielka a nohavičiek, aby som ostala v morálnej prevahe. A v tom mi napadlo, aký by to bol zážitok, keby som sa teraz ocitla v nesprávnom byte a prekvapila tam naozaj niekoho cudzieho. A s úsmevom som vošla ďalej.

*pozn. prekladateľa