Diagnóza: Psíčkarka

alebo koniarka.....

Prednedávnom sa mi donieslo do uší čosi takéto... Sedela som v útulnom podniku pri pive nad údenými rebierkami v mužskej spoločnosti. A tí ma vtiahli do časti svojho sveta. Vôbec si predo mnou nedávali servítku na ústa, keď sa bavili o ženách. A ja som miestami nadobúdala pocit, že ak v tejto spoločnosti ostanem ešte niekoľko hodín, narastú mi semenníky.
Našťastie, sa tak nestalo. Zato ma oboznámili s problematikou psíčkarok. Medzi mužmi je to vraj známa vec. Že si na také treba dávať pozor. Ale pozor! Nejedná sa o každého majiteľa psa. V tomto prípade ide o ľudí, ktorí svojho psa uprednostňujú pred inými ľuďmi. Ešte konkrétnejšie: Ide o ženy, ktoré majú radšej svojho psa/koňa než svojho partnera.
Neviem, či niečo podobné existuje i u mužov. Stretli ste sa s tým niekto?

Myslela som si, že ja takú osobu nepoznám. Až kým som nedávno nešla na prechádzku so svojou dobrou kamarátkou. Poznáme sa vyše 10 rokov. Ako to, že som to doteraz nevidela?
Odkedy ju poznám, mala psa. Dokonca šla študovať veterinu. No odkedy pred dvomi rokmi o toho psa prišla, máva neuveriteľné absťáky. Len tak si vykračujeme po chodníku. Ja sa jej vylievam so svojimi trápeniami, keď si uvedomím, že ona ma absolútne nevníma, pretože 25 metrov pred nami ide akýsi psíčkar so psom. Potom len dodá "Čo si hovorila? Nepočúvala som." A ja len nádych, výdych. To by nebolo také zlé, keby sme my tých psov počas našej pravidelnej prechádzky nestretli niekoľko a ona sa s každým nemusela pohladkať, poškrabkať a porozprávať. Ja som vtedy vedľajšia. Ako keby som tam ani nebola... Len stojím bokom a čakám, kým dokončí svoju canisterapiu. Už som si na to zvykla a naučila sa brať ju, aká je. Do istej miery je to milé a mám pre ňu pochopenie. Keďže momentálne si vlastného psa dovoliť nemôže, musí to byť pre ňu ťažké. Jej pes bol jej všetkým - maznáčikom, dieťaťom, kamošom, dokonca si dovolím tvrdiť že aj frajerom.

Problém ale nastal vtedy, keď začala randiť s mužom. A ten na ňu kvôli tým psom na ulici začal žiarliť. Samozrejme, nemalo to dlhé trvanie. Pretože ona si plánuje v budúcnosti zadovážiť šťeňa. A to šťeňa bude potrebovať všetok jej čas. Bude sa mu musieť patrične venovať. A nebude mať čas na akéhosi muža a jeho žiarlivostné scény a otázky typu "Kde si?" "Čo robíš?" "S kým si?" - to sú jej vlastné slová.
Je očividné, že pes pre ňu znamená ešte viac, než potenciálny partner, s ktorým by mohla zdieľať život...
Mám o ňu trochu strach. Aby nakoniec neostala len s tým psom. Pretože tam to pomaly smeruje. Aj keď ktovie... možno jej vzťah s mužom nechýba. Ale to je ťažko posudzovať, keď ešte žiaden ozajstný vzťah nemala.

Čo si o tom myslíte Vy? Poznáte aj Vy nejakého psíčkara/psíčkarku?

S pozdravom Vaša MissKiss