Domace zvieratko

Stretol som raz zensku.....peknu na pohlad, prijemnu na pokec...na prvy pohlad.
Na tridsiatytreti pohlad a stale len necitit pratkicky ziadnu priatelsku vzajomnu doveru, ziadny doverny vztah, ziadny intimny level, prakticky ziadne hlboke city. Ziadne vzajomne pochopenie, snahy o rozhovor koncia tym ze nerozumie co chcem lebo ma pocuva na pol hlavy, nakolko druhu polku ma zamestnanu fantazirovanim o tom co ako kupi a za kolko preda, a aky biznis zase urobi a na akej socialnej sieti sa s tym pochvali.
Namiesto porozumenia, suznenia a spoluzitia sa sprava akoby bola pani domu a o vsetko sa musi starat vratane mna.
Namiesto partnerskeho suznenia sa citim ako cvicena opicka, ako domace zvieratko, ktoreho spravanie a povahu rozobera a pitve takmer pri kazdej prilezitosti s kazdou kamaratkou ci znamou.... Akekolvek podrobnosti o mne, o nasom vztahu, ak sa to tak da vobec nazvat. Nic, nuda. Spravi domaci servis, uprace, operie, navari, spolocnu postel som pred casom zrusil, lebo je to absolutne nezazivne, aj tam si totiz akurat tak odrobi co treba....povedal som jej jasne ze o nu nemam zaujem...nech sa zariadi, ze coskoro odchadzam...seriem na nu...revala cca 2h ze ma miluje a podobne sprostosti. Cakala ze za to ze je pekna a kebyze nema usi tak sa asi v kuse usmieva dookola, tak ze za to sa pre nu obetujem a investujem kazdy zarobeny cent do jej vysnivanych fantazii a jej predstav o zivote. Ze ju a jej dceru budem zivit do konca zivota pre jej pekne oci a ona ma bude vsade ukazovat ako svoj cenny ulovok. Hlupana. Nezasluzi si ma. Sranda je ze na druhy den akoby sa nic nestalo, ako by som ani nic nepovedal. Tvari sa ze je vsetko v poriadku. Premyslam ci nie je nejakym sposobom psychicky mimo....