Ten muž vo mne

V minulom blogu som spomínala, ako mi skoro narástli gule. Dnes na túto záležitosť opäť naviažem.
Samozrejme, snáď nikto mi neodškriepi tvrdenie, že v každej žene je kúsok chlapa a platí to i naopak. I muž má svoju ženskú časť. Niekto väčšiu, niekto menšiu.

Konkrétne ja mám toho svojho muža v sebe celkom rada. Už som si naňho zvykla a prijala ho takého, aký je. Sme kamoši. Pobáda ma, aby som nenápadne slintala nad chutným zadkom tej sympatickej slečny, ktorá sa práve v drogérii v oddelení pracích prachov rozhoduje medzi tekutým a práškovým pracím prostriedkom. Ale sem-tam je nápomocný i pri riešení praktickejších záležitostí, pomáha mi povzniesť sa nad zbytočné kecy a sexistické fóry smerované na ženské pohlavie. I kvôli nemu sa snažím pochopiť a súcitiť s mužmi a nedržať slepo stranu zakaždým len ženám.

A tak nedávna skúsenosť mi zas raz lepšie priblížila situáciu mužov tu na amatéroch. Nemusela som si ani vytvárať mužský profil... Stačilo zverejniť album. Album, v ktorom sú síce fotky, ktorých autorom som ja. Veď chcela som sa pochváliť. Avšak na fotkách nie je ženské, ale mužské telo. Ok. Keď také fotky zverejní muž, reagujú aspoň muži. Keď však fotky muža zverejní žena, ani tí muži nemajú záujem...
Išla som do toho s vedomím, že tento album nebude mať na amatéroch až také ohlasy, ako keby som nafotila ženské krivky. Aj tak ma ale prekvapila miera reakcií. A muž vo mne trochu klesol na duchu.

Otázka predovšetkým na dámy: Zvyknete si niekedy len tak náhodne alebo aj cielene pozrieť fotoalbumy v kategórii muž?