Rýchlejšie, vyššie, silnejšie

Kam sa až dá posunúť výkon? Vo fabrikách si myslia, že normy sú na to, aby sa zvyšovali, na športoviskách víťazí, kto prekoná doterajší rekord a ako je to vo vzťahu? Je doladenejší, harmonickejší, vrelší, až kam sa to môže posunúť?
Viem, sem položiť túto otázku je kontraproduktívne, všeobecne sa predpokladá, že kto má skvelý vzťah, tak sem nechodí, aby to nebolo ako o tom hoviadku, čo sa šlo na ľad kĺzať.

Len som sa dojala víziou pokojného starnutia v istote vzťahu, ktorý netrpí výkyvmi pre každú zmenu vetra /nezamieňať s vetrami/ a milo si hovoriť dedku, babko, ktorú mi tu namaľoval jeden pán. Milé je to, ale moja fantázia asi málo pracuje. Nemám už dôveru v to, čo sa sľubuje, na večné časy, v dobrom aj v zlom, v zdraví aj chorobe... Je to krásne, ako idea, nedostižné.

Možno by mi stačilo znova pozerať, ako dýcha, počúvať, ako tlčie srdce.
Vedela som, že nič krajšieho nikdy nebude, a tiež, že je to jedinečné a neopakovateľné. To, že po milovaní zaspal ako drevo, chrapkal a celý čas ma majetnícky držal, nech nespadnem z postele. Ako si človek desaťročie pamätá, čo chce, a zabudne, čo sa nehodí škrtne....

Všetci sme takí. Je nám dobre, chceme lepšie, krásne chceme ešte krajšie, milé ešte milšie, vzrušivé ešte vzrušujúcejšie, stále sa ženieme za väčšími výkonmi, za vyššími ideálmi, za hrubšou peňaženkou - a čo nám bráni mať radosť, čistú a neskalenú pochybnosťami, že práve tu a teraz je najlepšie, ako môže byť???