iskra vs. cibuľa

Ako raz v rozprávke povedal Shrek: My zlobri sme ako cibule - máme vrstvy.
Dalo by sa to parafrázovať rovnako dobre aj na ľudí. Aj my máme vrstvy.
Vrstvy, ktoré môžeme postupne odhaľovať. Či už na sebe alebo na niekom inom - povedzme potenciálnom partnerovi. Ako pri lúštení hlavolamu. A tešiť sa z rôznych detailov, úchyliek, smiať sa na obsesiách, či pohoršovať sa nad zlozvykmi. Niekto rád odokrýva vrstvu po vrstve. Nie každý má ale tú trpezlivosť. Najradšej by sme vošli do supermarketu a v oddelení partnerov si vybrali hotové zboží čo najvernejšie sa približujúce našim predstavám a požiadavkám.

Mnoho z nás je nastavených tak, že hľadá zamilovanie - ten impulz, určitú iskru, ktorá musí preskočiť. Je to ako s papierom. Ten sa nám krásne rozhorí, keď preskočí iskra. Vzbĺkne a razom je po všetkom. Je to krátkodobý stav. Papier rýchlo zhorí a je po plameni. A čo potom? Zatiaľ čo zapáliť uhlie vyžaduje omnoho väčšiu námahu. Človek na to potrebuje vyvinúť viac energie, no tlenie uhlia je stabilné a vydrží neporovnateľne dlhšie. Verím, že ste všetci tejto metafore porozumeli a nemyslíte si, že Vás tu poučujem o správnom zapaľovaní ohňa, keďže grilovacia sezóna sa pomaly začína :)

Čo ľudia od zoznamovania očakávajú? Sú ochotní prísť na ďalšiu schôdzku len v prípade, že pri tom prvom kontakte cítili iskrenie či motýle v bruchu? A tých ostatných nemilosrdne odpíšeme mysliac si, že život je príliš krátky na to, aby sme sa snažili spoznať každého?
K napísaniu tohto článku ma inšpirovala aj kamarátka, ktorá sa nedávno vyjadrila, že radšej bude aj po 40ke sama, ak nespozná niekoho, kto ju očarí. Vraj je s tým už zmierená. Prvý dojem je pre ňu dosť dôležitý a takisto aj výzor. Prečo sa za každú cenu sústredíme na to iskrenie? Prečo sa od toho nemôžeme odosobniť a povedať si: Fajn, nejdem do toho s prehnanými očakávaniami, za skúšku predsa nič nedám.

Netvrdím, že výzor nie je dôležitý. A že sa máme zmieriť s kýmkoľvek, kto nám skríži cestu. Bez sympatií sa ľady pohnú len ťažko... Verím, že väčšina z nás rozlišuje medzi sympatiami a vzhľadom. Pri rozhovore s niekým, za kým by som sa na ulici možno neobzrela, si môžem uvedomiť, že mi je sympatický. Tým, že ho lepšie spoznám. Naozaj je prvý dojem natoľko zásadný?

Zažila som, že zo spolužiaka, ktorého som nejak zvlášť nemala rada, sa stal môj veľmi dobrý kamoš a po určitom čase som sa doňho dokonca zaľúbila. Nie preto ako vyzeral. Ale preto, aký bol... predovšetkým ku mne. Vyžadovalo to ale istý čas.

Naopak, ešte som nezažila lásku na prvý pohľad.

Určite tu boli muži, ktorí mi úplne pobláznili hlavu a nevedela som ani, ako sa volám. Ale to by som láskou nenazývala. A určite by som na základe takýchto pocitov neuvažovala o perspektívnom vzťahu.

Nechcem nikoho škatuľkovať, avšak moja skúsenosť je taká, že ľudia menej príťažliví vzhľadom, sú zaujímavejšie osoby, s ktorými sa človek nenudí. A tým, že ich spoznám viac do hĺbky (odhalím vnútorné vrstvy) sa pre mňa stávajú príťažlivejšími. Samozrejme, môže sa prihodiť, že po čase a po odokrytí pár vrchných šťavnatých vrstiev zistíme, že cibuľa je vo vnútri zhnitá. To sa stáva najmä vtedy, keď sme my alebo partner neúprimný v snahe zapôsobiť a zapáčiť sa. Ale to je téma na celý ďalší blog.

Teraz mi napadol príklad z jedného seriálu (Downton Abbey), kde si hlavný predstaviteľ zobral svoju manželku len kvôli majetku. A už ako starší, po XY rokoch, muž hovorí svojej manželke, aký s ňou bol šťastný, hoci sa do nej zamiloval až po prvom roku manželstva.
Jasné, nežijeme v seriáli, ani v 17. či 18. storočí, keď boli takéto zväzky bežné. Nečakám od nikoho, že si vezme za manželku/manžela náhodnú známosť a bude v nej hľadať zaľúbenie. Rada by som ale podotkla, že láska neprichádza z čista-jasna ako zázrak z neba. Je to každodenná práca na vzťahu a vyžaduje istý čas. Manželstvá z lásky sú v našej kultúre pomerne nové. Neprestali sme si tak trochu toto privilégium vážiť?

Patríte k tým, ktorí potrebujú cítiť to povestné iskrenie od úplného začiatku alebo Vám stačia počiatočné sympatie a radi odokrývate vrstvu po vrstve?

Na upresnenie - zaoberala som sa perspektívou dlhodobého a funkčného vzťahu, nešlo mi o dojmy, ktoré sú dôležité pri iných druhoch vzťahov (ako napr. milenecký). Len by som rada dodala, že tieto riadky sú moje osobné názory a dojmy. Nikomu ich nenútim a netvrdím, že iný názor neexistuje. Naopak, budem rada, ak so mnou NEBUDETE súhlasiť a podelíte sa o svoj pohľad/postoj do komentára. Teším sa!

P.S.: Srdečná vďaka patrí môjmu Drahému, ktorý mi vnukol pár podnetných myšlienok a metafor.

S pozdravom Vaša MissKiss