Prvomájovo opichaná

Mala som nepokojnú noc, ako vždy, keď ďalší deň musím ísť do neznáma. Objavujem rada, mám načisto dobrodružnú povahu, ale vždy je zmena vykúpená nedočkavosťou, dychtivosťou. Nemôžem dospať, budím sa každú chvíľku, či už nastal správny čas.

Plánujem vždy starostlivo, mám plán A a aj plán B, keby tomu prvému nebolo priate. Niekedy príde až na Cé .
Si predstavte, ako sa postavím na ľudoprázdnu zastávku a čakám a čakám. Po hodine čakania na autobus som volala "přítele na telefonu", čiže taxi. Lebo sa patrí prísť načas, a - hodinové strojenie sa by prišlo celkom navnivoč, keby som to vzdala.

Nádherný, slnečný prvý máj dnes bol, kým sme museli manifestovať, skoro zakaždým dážď skrátil moje utrpenie v sprievode. Dnes nie. Dnes bolo nádherne. Hneď ráno som dostala virtuálnu pusu pod rozkvitnutou čerešňou vzdialenou tristo kilometrov, aby som neuschla, a aj dobrú radu, nech si tesne pred alebo po opichaní dám tabletku. Kamarát povedal. Že nebudú následky.

Na mieste určenia som si stúpla do fronty a posunovala sa po značkách ako na spartakiáde, sadla si k pridelenému pánovi a keď starostlivo orazítkoval potvrdenie, vyjadrila som radosť, že budem opichaná práve dnes. Chudák, očervenel ako pivoňka, pritom nevyzeral neskúsene)

Máj, lásky čas.
Začal tak sľubne)