Tak teda naozaj, prečo si tu?

11.11.2022 01:22 lnvictus

Príbeh Schrödingerovej mačky, ktorá je mŕtva aj živá zároveň snád poznáte všetci. Ide o vysvetlenie fyzikálneho fenoménu, keď sa vo svete atómov a molekúl stretnú v tom istom okamihu na tom istom mieste dve zdanlivo nezlučiteľné stavy. Napríklad život a smrť. Pre racionálne uvažujúceho zvedavca je to nepochopiteľná a rovnako nepravdepodobná kombinácia krajností, ktoré sú v realite prítomné naraz. Mačka žije a zároveň je mŕtva. Aspoň kým neotvoríme krabicu, do ktorej sme ju my, nič netušiacu chúderku, zavreli pred krutým experimentom. Napodiv, táto zvláštna mačka sa v poslednom čase ticho zakráda aj medzi nás na Amatéroch. Šíri život aj smrť v tom istom okamihu.


"Som tu, lebo chcem tu byť. A to je všetko iba moje tajomstvo. Pre nechápavých nehľadám tu nikoho a nič."

Ok. Ďalej už neprovokujem. Veď sme si túto večnú amatérsku dilemu podrobne vyjasnili pred pár dňami.


"Ste tu všetci plytkí dvojbunkoví nadržanci. Je neslušné posielať fotky vtáka, hoci zapísaného v zozname CITES vzácnych (vymierajúcich) druhov."


"Ste tu všetky za účelom zvýšiť si ego zhasínajúcej sa bývalej hviezdy na vzor nasra*ý červený vesmírny trpaslík, pardon červená trpaslíčka."


Toľko z citátov z úprimných konverzácií, ktoré vraj nikdy nemali v úmysle raniť či urážať. Výrazy na tvárach a repliky účinkujúcich tohto divadielka sa menia presne tak, ako sa mení naša nálada. Zavretí v tej istej krabici každodenného (ne)bytia reagujeme na rovnaké otázky úplne nevyspytateľne. Schödirengerova mačka je oproti reakciám Amatérov absolútne predvídateľný tvor. Hlava si ide svoje ale prsty píšu možno aj práve teraz niečo, čo rozum nemá nijako pod kontrolou.


Hľadať a zároveň nehľadať. Publikovať sexi fotografie alebo videá a byť neschopný prijať úprimnú kritiku alebo naopak aj bezhraničný obdiv. Stretávať sa za účelom "šukézneho sexu" každý deň tak aby sme sa nikdy v realite neuviedli zoči voči. Písať vzrušujúce poviedky aby po zverejnení ich nikto nečítal. Uverejňovať podnetné blogy bez toho, aby sa očakávala akákoľvek reakcia čitateľov. Prípadne sa vyhrážať, hrýzť kopať pri sebamenšom náznaku nesúhlasu s výsledkom našej ponuky. Všetko sú to produkty nášho väčšieho či menšieho ega, o racionalite ktorého máme občas sami vážne pochybnosti.

Dnes je bežné vystaviť pazúry do posledných lúčov zapadujúceho slnka, zježit chĺpky na chrbte alebo vyčarovať na tvári výraz krvilačného zabíjaka. Očakávať od iných naše imperativne videnie toho čo je správne, čo je pekné či prípustné aj za cenu, že popierame iným slobodu prejavu.


Schrödindegerova mačka by sa už dávno stratila niekde medzi bytím alebo nebytím (tu). Tá je živá aj neživá aj po uplynutí takmer už jedno celé storočie. Vie odpúšťať ale aj pamätať si všetko, vracať nepriateľské škriabnutia a olizovať aj cudzie rany. Nezabúdajte, vo svojej podstate je to mačka: svojbytná, sebecká a nezávislá lovkyňa.


Skutočné dôvody svojich činov poznáme iba my a je iba na nás čo si z nich priznáme verejne. Stále dookola sa opakujúce otázky a očakávania sú ako márna snaha vedieť, či je mačka v krabici živá alebo mŕtva.


Ozaj, ste dostatočne odvážni otvoriť tú krabicu osamote za zatvorenými dverami v prítmí a pozrieť sa, kam ste svoju mačku vlákali? Je stále taká sexi neodolateľná akú sme ju zazreli naposledy?

Bolo to už tak dávno!

Nahlásit komentář