Zakázané ovocie

21.3.2023 08:37 ten_korporatni

Tma. Zvuk prechádzajúcej tramvaje prenikol do hotelovej izby oknom.

Sára vstala a zapálila si cigu. Mohlo byť tak pol piatej. Ešte nahá, schytila fľašu a dopila víno. Položila ju na prázdny minibar.

Zobudilo na to. Zapáli som si tiež. Chytil som ju za ruku, chcel som, aby sa vrátila do postele.

“Poď ešte sem, takto ti to ten tvoj chlap nikdy nespraví”.

Naše pocity sú ako to víno rozliate po podlahe. Srdcia boli rozťaté a zošité ostnatým drôtom, už je nám jedno čo bude potom.

Výčitky svedomia? Utopíme ich v rume a rozbitou fľašou podrežeme hrdlo morálke.

Svet je šialený, tak prečo sa správať normálne, život je defka, spravíme jej to poriadne.

Prázdny je minibar, prázdny je pohľad,
Sára mizne do sprchy a ja do sna.



Poobede sa vraciam domov, no nemôžem sa jej pozrieť do očí.

Je to šialené, musím zase uniknúť a vo fľaške je niečo čo snáď zaženie tie plamene.

Treba zmazať všetky fotky a správy z telefónu.

Vo vojne a v láske nie sú pravidlá, iba zatmenie svedomia a tie rany, prebolia.

“Milujem ťa bejby, ja ťa stále chcem”, no výčitky ma ťahajú ku dnu jak kamene, mám jej to povedať?

Myslím že radšej nie.

Zase raz rozbitý v noci sám, mohol som práve napísať Sáre, čo má na sebe?

Ona: “nič moc”
Ja: “tak dík, moc”
Ona: “nestavíš sa?”

A ja že prečo vlastne nie. Nie som nič iné len prototyp hajzla, zhorím na prach, lebo každý zožne to čo zaseje.



Voľná adaptácia textu “Zakázané ovocie” od Michal Pastorok