V daždi
Letná búrka visela nad mestom ako závoj túžby. Kvapky dažďa dopadali ťažko, zanechávajúc na pokožke horúce stopy. Katarína stála pod slabou žiarou pouličnej lampy – premočená, bez pohybu, len s očami hľadiacimi do tmy. Cítila ho, ešte skôr než ho videla. Peter. Nepovedali si ani slovo. Keď k nej prišiel, chytil ju za tvár, pritlačil svoje čelo na jej. Dýchali rýchlo, ako keby sa už pred bozkom…