Nad obzorom sa k životu hlásali prvé lúče Slnka a pohládzali pokojnú hladinu vody. Morský vánok mi poťahoval pramienky vlasov a vytváral z nich neurčité obrazce. Vôňa mora mi prenikala až do myšlienok, kde sa spájala s nekonečnou fantáziou. Cipuro pomaly ale isto opúšťalo náš krvný obeh a ja som sa vracala do sveta pred mojimi očami. Ako sme tu v tom jemnom piesku obe sedeli, všimla som si…