Kapitola 9: Strasti, slasti

13. 9. 2021 Stevko95

Všetko ostalo pri tom istom a zároveň sa všetko zmenilo. Zobudil som sa uprostred noci, Katka spala vedľa mňa. V tichosti som sa presunul do kuchyne. Po ceste naspäť som si zobral kreslo v obývačke a postavil ho oproti dverám. Ten pohľad nezabudnem. Katkina noha cez paplón, svetlo pouličnej lampy dopadalo na jej stehno a lýtko, vlasy voľne po vankúši a jej blažený úsmev zo spánku. Vypadala ako priezračná princezná. Stačil by jeden pohyb a rozplynula by sa do noci s celou svojou krásou.
Nad ránom som spravil raňajky sebe a Katke. Svoje som rovno skonzumoval a nechal Katku spať kým nedospí dovolenku, naše spoločné chvíle a celkový spánkový deficit. Do 10 som v byte pracoval na ukončení projektu so slúchadlami v ušiach. Nevšimol som si ani kedy vstala a prišla ku mne spolu s jej raňajkami a teplým čajom, položila raňajky na stôl, zložila mi slúchadlá, odsunula ma od stola a sadla si mi na kolená.
K: „Dobré ránko. Prečo si tak skoro hore a ešte lepšia otázka, prečo máme kreslo uprostred obývačky?“
L: „Dobrú chuť a dobré ránko.“ Jemná pusa na líce a pery. „Naraňajkuj sa. Dnes si pôjdeme zabehať, keď sa moja šípková Ruženka zobudí a neprezraď to nikomu, ale šmíroval som ju v tamtom kresle, ako spala v mojej posteli.“ Žmurkol som na Katku a sledoval Katku, ako raňajkuje.
K: „Mne sa nechceee behať dnes. Som hroozne unavená a najradšej by som ostala v posteli na nemravnosti a robila pikantné veci s mojím princom. Nevieš kde šiel náhodou?“ Každé slovo, ktoré mohla zveličila a po tej nevinnej otázke sa uhryzla do pier, čím dala slovu princ nový podtón.
L: „Odišiel a povedal, že mi ťa tu navždy necháva. Čo ty na to?“ Pozeral som sa do jej hnedo – zelených očí po celý čas.
K: „ Tak dobre, naveľa mi budeš stačiť aj ty.“ Katka a vtipná? „Naveľa si ťa ochočím.“
L: „Veľmi vtipné. Dokončím toto a ideme a nebudem ťa šetriť dnes.“
Z obedného behu sa postupne stala prechádzka a do bytu sme sa vrátili až okolo pol 8. Celý čas sme objavovali krásy prírody v okolí, rozprávali sa a zároveň hovorili novinky počas týždňa ako bola Katka s rodinou na dovolenke.
Od septembra prišla zmena. Šéf ma postupne začal posielať na práce po krajine na 2-3 dni a Katke začal od posledného septembrového týždňa posledný ročník na VŠ, zároveň Katka zmenila brigádu v krčme za brigádu v kaviarni a tak sme mohli večeri tráviť spolu. Kolegyne sa jej smiali, že som ako stopársky pes. Vždy večer hodinu pred koncom zmeny som sa objavil a spolu sme išli domov pod rúškom noci a svetiel lámp.
Naše odlúčenie nás paradoxne zblížilo a začali sme si byť bližší a bližší. Už to nebolo len o uspokojení fyzických potrieb, ale aj preukazovaní lásky, nehy, dôvery a oddanosti. Celý október prebehol v tempe práca, škola –> brigáda, rodina a tak ďalej. V novembri sme sa začali chytať za banality a nepodstatné veci, ale boli to oprávnené dôvody. Už sme neboli tak často spolu a často sme zaspávali na opačných koncoch postele. Prišli dušičky a Katka odišla naspäť domov. Bola veľmi smutná a svoj hnev, smútok a všetky emócie maskovala ľahostajnosťou a odporom. Dlhé hodiny som si lámal hlavu v kresle, ktoré od septembra ostalo v strede obývačky a niekedy som odtiaľ sledoval ako Katka buď študuje alebo oddychuje v posteli.
Po návštevách príbuzných, návšteve zosnulých na cintorínoch som si obliekol čierne nohavice, topánky na zimu, polokošeľu, teplú mikinu a bundu do auta. Vedel som že Katka býva v Nitre. Mame som vysvetlil všetky podrobnosti a tak ma s nevôľou v sobotu podvečer vyprevadila na cestu. Katkinu adresu som si zistil z jej papierov v byte, kde som sa zastavil po ceste pre pyžamo a tepláky a náhradné tričko a hygienické potreby. V Nitre som bol okolo pol 9 večer.
L: Si doma Katka?
K: Sú dušičky. Kde by som asi mala byť? Si ozaj ako stopársky pes. Mal by si sa zamyslieť nad sebou a tým ako sa správaš.
L: Idem ti zazvoniť.
K: Čo prosím? Pil si?
V tom som zazvonil na zvonček s menom Bartošík. Z druhej strany sa ozval hlas približne 46 ročnej Pani Bartošíkovej, ktorý bol mierne podráždený.
P.B: „Prosím?“
L: „Dobrý večer. Je toto byt Katky Bartošíkovej na ulici xy a číslom yx ?
P.B: „Áno je. Čo si prajete mladý muž?“
L: „Volám sa Lukáš a som priateľ vašej dcéry a rád by som sa s ňou porozprával.“
Zo slúchadla sa ozvalo zhíknutie Pani Bartošíkovej zároveň s Katkiným „On naozaj prišiel.“
P.B: „Prosím, poďte ďalej. Tretie poschodie a dvere budú otvorené.“
Ozval sa zvonček na otvorenie dverí, pomaly som ich otvoril a k mikrofónu som ešte zakričal Ďakujem. Po schodoch som šiel pomalším tempom a chcel som chvíľu o kúsok predĺžiť. Na treťom poschodí boli dvere otvorené na ľavej strane hneď pri schodoch. Vo dverách stala Pani Bartošíková, za ňou jej manžel a za nimi Katkina mladšia sestra Iveta a vedľa nej Katka.
Skôr ako som stihol niečo povedať alebo sa predstaviť, tak spoza rodičov vyletela jedna blonďavá strela, ktorá sa šmykla na podlahe pred dverami v pletených papučkách a skoro zletela po schodoch, keby som ju nebol chytil do náručia a neprivinul k sebe. Katka ma zovrela ako vo zveráku a hlavu zaborila do môjho ramena. Nahlas dýchala a doteraz si myslím, že zadržiavala mnoho emócií a slzy v sebe.
Prvý prehovoril Katkin otec Dušan.
D: „Katka môžeš nám všetkým vysvetliť, kto je tento mladý muž?“
K: „Ach...áno. Mami a ocko, Iveta, toto je môj priateľ Lukáš. Lukáš toto je môj otec Dušan, mama Barbora a moja sestra Iveta.“
L: „Veľmi rád Vás spoznávam a ospravedlňujem sa za takéto prepadnutie, ale chcel som sa s Katkou porozprávať.“
Reakcie boli na prosto odlišné. Katkina mama si ma premeriavala so záujmom a prekvapením, jej otec s nevôľou a nedôverou, Katka sklopila oči a išla do obývačky. Iveta sa na mňa pozerala ako na kus mäsa. Pani Barbora ma slušne pozvala dnu a dostal som krásne ružové papuče, za ktoré som poďakoval a dodal poznámku, že také som vždy chcel a ani Katka mi také nekúpila. V chodbe som si odložil bundu a teplú mikinu.
I: „Sestra nehovorila si, že tvoj priateľ je svalovec a krásavec. Kde si ho našla?“
K: „Iveta prosím ťa, nezízaj na neho tak.“ Bola to pravda, Ivete skoro tiekli sliny po brade.
B: „Naozaj to tak vypadá, že mladý muž má pravidelnú fyzickú aktivitu. Nevedela som, že si Milana vymenila za takého krásneho muža, ktorý ťa ma naozaj veľmi rád, keďže prišiel až sem. Prečo si mi o ňom nepovedala?“
K: „Mama... Otec môžeš jej niečo povedať?“
D: „Neviem prečo sme sa s ním nestretli už pred 3 mesiacmi. Vedeli sme, že niekoho máš. Tak mladý muž budeš niečo piť?“
L: „Nie, ďakujem veľmi pekne. Som tu autom a keď šoférujem, tak nepijem. Ešte raz ďakujem.“
K: „Vy ste to vedeli a nič ste mi nepovedali? Neviem čo povedať, ako?“
B: „Som tvoja mama, takéto veci viem skôr ako povieš jedno slovo. Viac si začala o seba dbať a navyše v tichosti ako myška volať a usmievať sa do mobilu? Prekukla ťa aj Iveta Katka.“
K: „Ste hrozní, všetci. Nechcela som Vám o Lukášovi povedať, lebo som sama nevedela čo bude a či bude a snažím sa všetko vyriešiť sama v sebe a musela som prísť sem.“
D: „Dnes budete mať na to dosť času alebo zajtra? Ostávaš tu mladý muž? Naozaj nebudeš nič piť?“
L: „Ďakujem, ale nebudem.“ Katka mi z kuchyne doniesla čaj s byliniek a med. Pozrel som sa jej do očí „Nezabudla si. Pamätáš si to presne, ďakujem.“ Chvíľu som len hľadel do pohára a premýšľal. Toto pre mňa ešte nikto neurobil a predsa ma to zasiahlo viac ako som si myslel.
K: „Nezabudla som, tak ako som nezabudla, že si dávaš med až potom, keď čaj vychladne a ako viem, že kávu pijem len ja aj to výnimočne.
B: „Chcela som ťa ponúknuť, ak ti nevadí, že ti tikám.“
L: „Ešte raz sa ospravedlňujem Vám všetkým, ale potreboval som sem prísť.“
D: „Kvôli mojej dcére je to tak?“
L: „Áno máte pravdu. Chcem sa s ňou porozprávať a potom pôjdem naspäť.“
Katka s jej otcom sa naraz opýtali: „Ako to myslíš, že pôjdeš?“
L: „Som zvyknutý. Doma som raz dva. Cesta netrvá dlho a prespím u seba na byte.“
B: „Prišiel si sem aby si sa s Katkou porozprával, tak Vám dáme priestor a zatiaľ prespíš tu na gauči dobre?“
L: „Ďakujem veľmi pekne, ale pôjdem domov.“
K: „Ideme sa rozprávať ku mne do izby a ak sa Lukáš rozhodne ostať, tak môže prespať u mňa v izbe.“
Potom sa Katka postavila a ja som išiel za ňou do jej izby. V izbe mala stavanú skriňu, na nej krabice v rohu pri okne stôl, veľkú posteľ s paplónom a vankúšmi a oproti posteli otvorené poličky s osobnými vecami a na poličke horela sviečka za všetkých, ktorí jej chýbajú v živote. Posadil som sa na kraj postele a sledoval plameň sviečky.
L: „ Začnem a nechaj ma dohovoriť. Neprerušuj ma prosím ťa. Za posledného pol roka sa toho zmenilo veľmi veľa a z dobrých priateľov sa stali frajer a frajerka, priateľ a priateľka a potom sme spolu dva mesiaci žili. Veľmi mi vadili niektoré veci, ale nemohli sme to už potom riešiť, lebo sme sa odcudzili a rozhádali. Nežiadam o otvorenú náruč, ale o pochopenie a porozumenie.
Začali sme sa hádať kvôli malým veciam a neriešili to, čo nás ťažilo oboch alebo mňa alebo teba. Nemal som na teba tak vyletieť, ale nikdy som ťa nepodviedol a zároveň som nikdy nemyslel na inú. Trénerka pre mňa nič neznamená a len ma trénuje, moja priateľka si ty a žiadna iná. Áno mal som ísť s tebou na rodinnú oslavu a nenechávať si odpoveď na poslednú chvíľu, ale vtedy išlo asi skôr o to ťa zraniť. Neviem... Nesprával som sa tak, ako si zaslúžiš a... vyčítam si mnohé veci, ktoré som ti mal povedať a nepovedal. Moje ego vyhralo nad zdravým rozumom a už sme sa z toho nevedeli vrátiť naspäť. Tento týždeň mi ukázal, že prísť domov a byť tam sám je horšie ako si pamätám, keď odišla Magda, bral som to ako úľavu, keď si odišla ty...“ Nechcel som a nedokázal potláčať svoje slzy viac vo svojom tele spolu s psychickým napätím a tak vypustil som zo seba všetko, zavrel oči a pokračoval v rozprávaní. Nedokázal som sa viac pozerať ani na sviečku ani na Katku a len som pokračoval v monológu. „Bolo to veľmi zlé, nespával som ani v posteli. V kresle v obývačke som presedel hodiny a niekedy aj pol dňa a rozmýšľal som, kde som urobil chybu, čo sa stalo. Odosobnil som sa od niektorých svojich myšlienok a začal som si prehrávať všetky situácie, rozhovory, výlety. Veľmi mi chýbaš a priznávam sa, že som urobil veľa chýb. Mô...môžeš mi... aspoň odpustiť?“
V izbe dozneli posledné slabiky mojich myšlienok, skutkov, priznania a uvedomenia si toho, čo všetko som pokazil, ako veľmi som sa prestal snažiť a ako veľmi som uprednostnil seba pred ňou. Hanbil som sa nie len za tie hádky, ale za to, ako sa musela cítiť v tom byte a byť so mnou a zároveň od seba. Dlhé ticho sa predlžovalo kým mi nestiekli posledné slzy z tváre a ja som sa mohol pozrieť na Katku.
Katka sa na mňa pozerala a ticho bolo čoraz nepríjemnejšie a napätie hustejšie.
K: „Vypočula som si čo si mi povedal a teraz budem rozprávať ja a ty budeš počúvať.“ Na súhlas som len prikývol. „Na začiatku som sa chcela vrátiť, nakričať na teba a dokonca ti vylepiť facku. Časom si sa však začal správať arogantne, až majetne a to mi začalo prekážať, nechodila som ani na kávu s kamarátkami a radšej som chcela byť s tebou, to všetko sa zmenilo a vďaka mojej paranoji a tomu, ako som ťa vtedy videla s tvojou „trénerkou“ mi došlo, že asi som už dávno z hry a tak som sa urazila a namiesto riešenia problému som ho nafúkla a chcela ťa potom zraniť.
Zašlo to tak ďaleko, že si ma videl ako flirtujem s jedným chalanom, ktorému si dal jasne najavo, že som stále tvoja priateľka a pocit neistoty, podozrenia a strachu spôsobil to, že som sa na tebe nepozerala rovnako. Snažil si sa vtedy, keď ja som o to nestála a naopak. Ublížili sme si viac ako by sa patrilo a chcem aby si vedel, že som ochotná s tebou pokračovať vo vzťahu, ale musíme sa rozprávať. Ostaneš tu dnes na noc? Zle spím a v noci ani neviem poriadne spať.“
L: „Na začiatku sa nám mnohé veci podarilo vyriešiť a následne sme od septembra naše problémy už neriešili, ale tlačili pred sebou. Namiesto rozhovorov sme sa hádali a kričali po sebe. Najviac ma zamrazilo, keď som si zobral niečo z vešiaka a ty si s krikom odskočila odo mňa. To bol výrazný a asi jediný možný šok, ktorý ma dostal z toho. Pred odchodom si sa dokonca na mňa ani nevedela pozrieť, uvedomil som si chyby, hlúposti a zlé veci, ktoré som napáchal na tvojej duši. Je mi to úprimne ľúto Katka.“
Katka sa ma prvý krát od októbra dotkla a bol to nádherný pocit, tá ťarcha, ktorá spadla zo srdca, ten život, ktorý sa vlial do žíl, mysle a srdca. Nič nebolo zabudnuté, ale boli sme na najlepšej ceste k náprave poškodeného.
K: „Odpúšťam ti ty trdlo, ale nemôžeš sa správať tak majetne, teda môžeš, ale iba za dverami nášho bytu.“ Katkin šibalský úsmev ma zahrial rovnako silno ako objatie, ktoré som Katke vracal v týchto momentoch. Jej dych ma šteklil na uchu spolu s poslednými slovami.
L: „Ďakujem, Katka.“
Sedel som na posteli a nechcel som Katku pustiť. Cítil som sa ako na začiatku leta a spomenul som si na jedno z našich prvých objatí. Mierne som sa posunul, aby som nespadol z postele. Katka sa rozhodla, že si sadne na mňa a stehnami okolo mojich bokov. Hlavu som mierne zaklonil dozadu, aby som sa jej mohol pozerať do očí a obaja sme sa usmiali, jemne dotýkali noštekmi, hladkal som ju po chrbte, po vlasoch a priložil moju pravú dlaň na jej líce. Oprela sa do toho dotyku a v jej očiach sa vyrieklo viac ako tisíc nevyslovených slov. Sedela na mne, ja na posteli a len sme tam tak boli. Tieto chvíle v živote sú viac ako 1000 zážitkov, v týchto momentoch sa budujú základy alebo opravujú. V našom prípade sme sa snažili všetko opraviť a tajne som dúfal, že sa to podarilo.
L: „Mal by som ísť domov. Už je neskoro a tvoji rodičia určite chcú ísť spať a môžeme sa dohodnúť, že sa stretnem s nimi inokedy. Toto je čas pre Vás a mňa čaká cesta domov.“
K: „Prosím ťa zostaň. Poslednú dobu som sa veľmi nevyspala a moja mama ťa veľmi rada spozná. Iveta je asi taký blázonko do vyšportovaných chlapov. Prosím ostaneš?“ Urobila Katka na mňa ten krásny kukuč „šteniatka s veľkými očami“ a nedokázal som jej povedať nie.
L: „Tak dobre, ale pokiaľ to rodičom nebude vadiť a pokiaľ sa s nimi asi aspoň na chvíľku zoznámim.“
Prišli sme do obývačky a Katka nás ospravedlnila, že na nás museli tak dlho čakať a zároveň sa opýtala rodičov či by som mohol u nich prespať, zároveň upresnila to, že by som spal s ňou v jej izbe. Rodičia nevyzerali nadšení, ale Ivete sa páčil nápad, že tam ostanem aspoň na jednu noc a bude sa môcť „pridať“ k nám aspoň na pár minút. Ešte raz som sa ospravedlnil a čakali sme s Katkou na reakciu rodičov.
B: „Čo už s Vami dvoma, ale ak zlomíš mojej dcére srdce ešte raz, nabudúce bude reagovať Dušan a nie ja. Je to jasné chlapče?“
L: „Nemám v pláne ubližovať Vašej dcére Pani Bartošíková.“
D: „To ti radím! Tak vitaj teda ešte raz a znova zopakujem svoju otázku: Budeš dnes niečo piť? Mám tu domácu pálenku, ale aj nejaký koňak alebo niečo ovocné?“
Pozrel som sa na všetkých a môj pohľad smeroval ku Katke
L: „Z tohto sa nevyšmyknem však?“
D: „Nie. Nevyšmykneš. Tak aký je tvoj výber?“
L: „Domácu ovocnú. Výber už nechám na Vás. Naposledy som pil po mojich štátniciach domácu slivovicu.“
D: „Tak teda domáca ovocná. Uvidíme, koľko vydržíš mladý.“
Po piatom poháriku sa nálada všeobecne uvoľnila. Z rozhovoru vyplynulo, že z Katky rodičia postupne vyťahovali informácie o „záhadnom“ mužovi v jej živote a hlavne počas dovolenky rafinovaným spôsobom spolu s alkoholom od nej dostali viacero informácií. Katka sa postupne viac a viac hanbila respektíve červenala a približne okolo polnoci, keď sme odchádzali do izby spať, som si ešte zbehol do auta po tašku s vecami. Vrátil som sa do bytu, kde bola všade tma okrem Katkinej izby a kúpeľne. Rýchlo som sa prezliekol, uložil veci do tašky a išiel ku Katke do izby.
K: „Konečne sami. Naši ťa dnes poriadne preverili a otec ti nedal ani chvíľku výdych. Páčiš sa mu.“ Na to sa Katka rozosmiala a ležala na posteli.
L: „Tvoj otec by ma ugriloval ako kuriatko pohľad, keby sa dá, takže sa mi tak nesmej. Čo ti je naozaj také vtipné, že sa tu rehoceš ako blázonko?“
K: „Ja neviem.“ Jej smiech spolu s dobrou náladou a alkoholom nakazil aj mňa a čoskoro sme sa smiali, až sa nezakutrala pod paplón, nezhasol som svetlo, mobilom posvietil cestu a ľahol som si ku Katke do postele. Držal som si bezpečnú vzdialenosť a zároveň som túžil ju mať v objatí.
K: „Poď ku mne, neznesiem ten pocit viacej už. Pekne sa pritisni na mňa kľudne celým telom. Hlavne mi už neublíž dobre? Nezniesla by som teraz viac.“ Nato sa rozplakala a v momente, keď som sa prešuchol k nej pod paplón ma zovrela v náručí. Nohy cezo mňa, ruky zaborila do mojich vlasov. Posadil som sa a Katka ma celý čas objímala. Ďakujem posilňovňa. Objal som ju okolo štíhleho pása a po celý čas hladil, kým zo seba nedostala emócie z posledných 2 a pol mesiaca. Ľahli sme si naspäť. Katka ma objala v medveďom zovretí a ja na oplátku som sa obmotal okolo nej tak ako nám to naše telá dovolili.
Ležali sme tvárami k sebe. Moja pravá noha a Katkina ľavá na matraci, jej pravá medzi mojimi a moja ľavá cez jej pravú. Rukou som ju hladkal vo vlasoch, zatiaľ čom som ju ľavou hladkal po chrbte a krížoch. Ľavú ruku mala pod hlavou a pravou ma držala okolo rebier. Prisunuli sme sa jeden k druhému bližšie a nad hlavami spojili ruky, hladkali sa, dotýkali, dýchali vôňu toho druhého a spoločne sme zaspali.
V noci som sa držal tesne pri Katke a keď sa pretočila ku mne chrbtom som ju objal okolo pása a prisunul sa k nej bližšie. Spal som, kým ma v noci nezobudila Katka dráždivými pohybmi v mojom rozkroku jej zadočkom. Moju ruku pevne zvierala tou svojou. Prisunul som sa k nej bližšie a pohladkal po zadočku. Ruku mi odhodila.
K: „Nedotýkať sa! Nedokázal si sa predtým ku mne správať, tak teraz sa môžeš len pozerať a držať. Je to jasné?“ Otočila sa ku mne a chytila ma rukou okolo krku.
Zatlačila rukami na moje plece a ja som si tak ľahol na chrbát.
K: „Dnes si to užijem ja a ak sa mi bude páčiť tvoja spolupráca, možno sa naďalej budeme stretávať, ale nebudeme spolu bývať. Určite nie tak ako predtým. Máš posledné slová?“
Začal som premýšľať a analyzovať, kde sa toto v Katke nahromadilo a všimol som si náznaky, ktoré u nej boli a ktoré mi dávala počas spoločných chvíľ.
L: „Bezpečné slová, tak ako si mala ty. Na pokračovanie, kedy sa mi to páči, kedy je to na hrane a kedy je to už za hranicou erotickej túžby a znesiteľnosti.“
K: „Vidíš, to ma absolútne nenapadlo. Tak si nakoniec šikovný a inteligentný muž. Aké slovo si zvolíš na pokračovanie, na hranicu a za hranicou?“
L: „Pre pokračovanie to bude kývnutie hlavou hore a dole. Pre hranicu oranžová a pre zastavenie DOSŤ.“
Katka moje slová zopakovala a potom už mi zakázala hovoriť.
K: „Do naha a ľahni si na posteľ.“
Splnil som Katkin príkaz a ľahol si na posteľ. Ruky a nohy mi priviazala k posteli. Celá sa vyzliekla a nasadla si mi na tvár. Po tak dlhej dobe a neobvyklom vzrušení, ktorá vyplynula z opačnej pozície som ju behom pár minút priviedol k prvému orgazmu. Následne si zobrala na ruky olej a predo mnou sa celá natierala olejom a následne sa otierala o mňa a to hlavne v oblasti rozkroku. Kvapky rozkoše so mňa Katka zlizla a donútila ma ochutnať samého seba.
L: „Oranžová!“
K: „Takže hranica. Zaujímavé.“ Začala mi pomaly rukou chodiť hore dole po penise a hlavu si položila na moje brucho, na ktoré si dala uterák. Všetko mala už dávno nachystané. Pomaly ma priviedla k orgazmu, moje kvapky rozkoše rozotrela popod môj nos a pokračovala v hraní. Zobrala do ruky šatku a chcela mi zaviazať oči. Odpovedal som reakciou hlavy doprava a doľava a tak si znova sadla na môj hrudník a predo mnou si pomohla umelým pomocníkom.
K: „Teraz na teba nasadnem, ak sa urobíš skôr ako ja a teda do mňa, tak ťa po zvyšok noci nechám spútaného. Je to jasné?“
Na znak súhlasu som kývol hlavou hore a dole. Katka sa pomaly posunula nad môj penis, rukou skúsila či je dostatočne tvrdý a dosadla na mňa. Pomaly začala panvou hýbať dopredu a dozadu. Rukami sa zaprela o môj hrudník. Jemne sa nadvihla a prikázala mi do nej odspodu prirážať kým sa prvý krát na mne neurobila. To však nebol koniec a ja som bol na hrane orgazmu. Bradavky stvrdnuté, penis ako skala a semenníky plné. Katka sa tento krát otočila ku mne chrbtom a začala znova na mne jazdiť dopredu, dozadu a do bokov a občas hore dole. V tichosti vzdychala a potom sa naspäť otočila ku mne. Do uška mi pošepkala:
K: „Predstav si, traja chlapi ma volali na rande a ja som odmietla. Tak mi tu pekne podrž inak si zasúložím s každým z nich.
L: „Dosť.“
K: „Ja poviem kedy máš dosť.“ Snažil som sa zopakovať moju vetu, ale sama mi dala ruku na ústa a jazdila na mne a jazdila. Udržal som sa zo všetkým vypätím síl. Katka sa zvalila na mňa. Zosunula sa z môjho penisu a čakal som, kedy mi odviaže ruku. Len čo ma rozviazala som si rozviazal druhú a nohy.
L: „Pokiaľ skúsiš niečo také ako s tými mužmi, tak je medzi nami koniec. Dosť je dosť! Ochutnať seba a ovoňať sa je jedna vec. Na dnes stačilo.“
Pomohol som v tichosti uložiť Katkine veci, umyl si hrudník a oblasť rozkroku. Obliekol si pyžamo a išiel spať. Prevrátil som sa ku Katke tvárou a zavrel oči.
Jej ruka ma pohladila. K: „Prepáč, bola som hrozne nadržaná.“
Mám pokračovať?

Nahlásit komentář