Svadba naj kamošky

7. 8. 2022 LauraT

Albert Einstein povedal „Náhody neexistujú, vraj je to len anonymný spôsob ako boh zasahuje do našich životov.“ Veľmi som tomu neverila, ale opak je pravdou. Volám sa Laura a asi pred mesiacom som si uvedomila, že chcem svoj život spestriť novými ľuďmi a zážitkami. Spísala som si zoznám sto vecí ktoré chcem podniknúť a začala ich odškrtávať. Jednou z položiek na mojom zozname, konkrétne na päťdesiatom šiestom mieste, bolo zatancovať si na svadbe. Ako Tranny dievča veľa takýchto pozvaní nedostávam (teda žiadne) a tak keď mi kamarátka oznámila, že ju priateľ požiadal o ruku, bola som nadšená, ako tá náhoda v božej podobe funguje. Prešlo pár mesiacov, keď dorazila pozvánka pre dvoch, aby som koncom mesiaca pricestovala za ňou a zúčastnila sa netradičného Tranny svadobného obradu. Ostávali mi, ešte dva týždne, do toho slávnostného dňa a moja fantázia pracovala na dokonalom outfite, keď ma zastavila myšlienka, kde nájdem tak na rýchlo odvážlivca, ktorý mi bude ten víkend robiť doprovod. Vykašľala som sa na prehrabovanie vešiakov a opakujúceho sa nie, nevhodné na svadbu a príliš vyzývavé a hľadanie tých správnych šiat, posadila sa na okraj postele a začala lustrovať v telefónnom zozname. Prelistovala som ho niekoľko krát, keď môj pohľad spočinul na mene Robo. S Robom sa už nejaký čas cez správy navzájom dráždime a v jeho prípade to vidím sľubne na spoločný víkend. Aj tak sme plánovali sa stretnúť, tak prečo nie takto a spojiť príjemné z užitočným. Ešte som to ani poriadne nepremyslela a už prstý vyťukávali písmenka do klávesnice telefónu... „Ahoj o dva týždne ideme spolu cez víkend kamoške na sobáš. Odpoveď nie neprímam.“ ... a samozrejme automaticky správu odoslali. Kým som stihla pohodiť mobil späť na posteľ prišla stručná odpoveď. „OK.“ Žiaden protest ani detaily „ divné „ no nechala som to tak, veď ak bude mať problém tak sa ozve, ako vždy na poslednú chvíľu a ja nech si problém riešim.
Dva týždne ubehli rýchlo ako minutá výplata v peňaženke Robo svoje „OK“ dodržal. Ja už o pol deviatej večer stepovala s nabaleným kufrom na stanici. S Robom sme sa dohodli, že sa stretneme až na hoteli. Zariadila som izby vedľa seba, aby sme sa nemuseli dlho hľadať pred obradom a aj keď mi trochu vyhovovalo, že sa uvidíme až tam, mala som drobné výčitky. Cestu ideme každý sám. Prijala by som spoločnosť a pomoc s tým mojím kufrom. Na moje prekvapenie kamoška mi k môjmu úžasu prichystala odvoz zo stanice priamo k hotelu a tak som si nemusela lámať jazyk hatlaninou podobajúcej sa nemčine a hľadať tú správnu cestu k cieľu. Ubytovať sa a vybaliť nezabralo veľa času, no horšie to už bolo s prípravou na obrad. Načasovanie povinností, ktoré som musela pred obradom absolvovať boli určené s chirurgickou presnosťou a tak si kľučku na dverách mojej izby podávala manikérka s kozmetičkou a vizážistkou zaradom jedna po druhej. Nakoniec som sa obliekla do tých mojich vybraných a predom schválených šiat, ktoré som aj tak vybrala len deň pred odchodom. Obula najvhodnejšie lodičky a pol hodinu pred obradom mi môj nikdy nevidený sused z vedľajšej izby zaklopal na dvere. „ Daj mi minútku “ zakričala som od postele a s trasúcimi sa rukami kráčala k dverám, aby som Roba uzrela prvý krát v mojom Tranny živote. Aj keď sme si písali dlho a sem tam poslali pikantnú fotografiu fráza „ Šaty robia človeka “ bola na mieste. Možno to bola len krátka chvíľa, možno hodina, stáli sme oproti sebe vo dverách a ani jeden z nás sa nezmohol na slovo. Očividne som mu mojim outfitom vyrazila dych a rovnako tak on mne v dokonalom obleku na mieru. Nakoniec toto bezslovné zoznámenie prerušili dvere mojej izby, ktoré sa za mnou zavreli čím ma postrčili a ja som krokom skončila v jeho náruči. Na stehne som ucítila niečo tvrdé a peňaženka to určite nebola, tú som cítila vo vnútornom vrecku saka. „Ahoj, v reále si, ešte krajšia“ vyslovil pri mojom uchu, ako som sa tak naň lepila. „Ďakujem aj ja musím uznať, že si predčil moje očakávania.“ Uvoľnil objatie a spoločným krokom sme sa pustili k výťahom. „ Vždy si ma dokázala vzrušiť, ale dnes sa budem musieť obzvlášť ovládať.“ Prerušil ticho kým výťah klesal. „Pocítila som tvoje ovládanie a nemyslím, že sa ovládaš?“ „Musíš mi prepáčiť, ale snažím sa.“ Kontroval moju odpoveď, no v očiach sa mu zaleskla taká podivná iskra fantázie, ktorými sme sa doberali cez smsky.
Samotný svadobný obrad až po mladomanželský tanec sme prežili a musím uznať všetko bolo perfektné. Až sa raz budem chcieť vzdať svojej slobody a môjho free života. Poprosím ju, aby naplánovala aj moju svadbu takto dokonale. Zábava bola v plnom prúde, keď dj rozhodol trochu spomaliť a Robo mi nedovolil odisť z parketu. Pritiahol si ma natesno k sebe, tak aby som perfektne cítila, ako dokonale sa ovláda. „Už to nevydržím!“ Pri tom prosiacim pohľadom hľadel do mojich očí. „Neviem čo skôr, tancovať pri tebe alebo skrývať pred ľuďmi, aký som z teba nadržaný.“ Čo si budeme nahovárať, aj ja som naň mala chuť, po tom čo som skončila v jeho náruči, ale nebola vhodná príležitosť. Teraz sa črtalo nenápadné vytratenie tak prečo nie. Schmatla som ho za ruku na mojom zadku, ktorý jemne hladkal a ťahala preč z parketu. Po pár krokoch mu došlo kam kráčame a natoľko zrýchlil krok, až som za ním nestíhala ja. Zastavil ma pred dverami pánskych záchodov. Naznačil, aby som počkala a stratil sa za nimi. O minútu ma už vtiahol do prvej kabínky a kým sa na nej stihli zavrieť dvierka jeho ruka už vkĺzala pod šaty a moje prsty zápasili z opaskom na jeho nohaviciach.
Len čo ucítil voľnosť v páse nechal ich skĺznuť a ja som vzrušene siahla do jeho boxerok, aby som konečne vypustila jeho nadržanú pýchu a hneď ju začala honiť. Privrel oči a uvoľnene sa oprel o dvere kabínky. „Och, áno. Toto som potreboval odkedy som ta zbadal vo dverách.“ Uvoľnil ruky pod mojimi šatami a dovolil mi pekne sa hrať s jeho tvrdým penisom. Chvíľu som ho honila a keď na špičke žaluďa ucítil konček môjho jazyka vzrušením v nim cuklo. Najprv som si ho pekne navlhčila a pomaličky začala vkladať hlbšie a hlbšie do úst. Vychutnával si túto chvíľu tichými vzdychmi a sem tam sa spomedzi jeho pier spolu z povzdychom vyliezlo aj šeptom „áno, áno“. Nakoniec to už nedokázal vydržať pridržal mi hlavu s penisom v mojich ústach a celú dávku sperma mi vystriekal priamo do krku až som zalapala po vzduchu. Poriadne som ho do sucha ústami vysala. Keď sa upravil, pritiahol si ma tesne k sebe slastne ma pobozkal, aby aj on ucítil chuť svojho semena na mojom jazyku. Už sme chceli opustiť kabínku a vrátiť sa späť k zábave no niekto vošiel, potichu sme tam stáli a usmievali sa na seba, keď jeho ruka vkĺzla znova pod moje šaty. Posadil sa na misu, aby to mal bližšie, nadvihol ich okraj k môjmu pásu a ja som ucítila, ako zo mňa sťahuje zvlhnuté tanga a teraz on berie do úst môj penis. Vzrušením ma zatriaslo, až som sa zaprela rukami o steny kabínky. Najviac ma vzrušovala predstava, že to jeho slastné cmúľanie môže počuť aj ten dotyčný v miestnosti. Po chvíli som to nevydržala a začala hlasno vzdychať v tú chvíľu neznámi hlučne odišiel. Už som sa nemusela krotiť a hlasno som začala vzdychať. Kolena sa mi pri každom obliznutí od rozkoše podlamovali a moja erekcia sa nezadržateľné blížila k vrcholu. Zaborila som prsty do jeho vlasov, z hrdlá sa mi vydralo slastné „ áaaano“ a teraz som ja naplnila jeho ústa slastnou tekutinou. Po tomto vzájomnom uvoľní a naplnení sme sa vrátili späť do tanečného sálu k ostatným zabávajúcim sa hosťom. Okolo druhej nad ránom dj zábavu ukončil, mladomanželom poprial všetko najlepšie na spoločnej ceste životom a posledným slaďačíkom sa rozlúčil aj s hosťami. Mi dvaja sme sa k sebe pri ňom jeden na druhého lepili ako pásky suchého zipsu. Nedalo sa znovu necítiť tú tvrdosť a napätie v jeho nohaviciach a tak keď ma odprevádzal späť k izbe nešlo ho nechať len tak. No to už je iný príbeh a možno čoskoro uzrie svetlo sveta, ale zatiaľ je to stále hotelové tajomstvo.

Príbeh je čista fikcia a aká koľvek zhoda je len čisto náhodná. haha (náhody neexistujú)