Čučoriedkové stopovanie-súťažná

Je koniec augusta piatok popoludní a ja si vykračujem hore dolinou od jednej rázovitej slovenskej dedinky.Cieľ mojej cesty je hrebeň Malej Fatry.Dnes hore prenocujem a ráno budem pokračovať po turistickej magistále smerom k Tatrám.

Som nepoučiteľný a zase vlečiem toho toľko,že mi spoza krosien batohu trčia len nohy.Som si isty,že polovicu vecí znovu nepoužijem,ale istota je istota!!Jediná nevýhoda istoty je ,že je pekelné ťažká!

Cesta začína strmo stúpať a ja začínam svoje obvykle nadávanie sám sebe ohľadom istoty v batohu.
Zrazu sa dolinou nesie vzdialený zvuk motora.
Diesel!
Nejaký stroj ide hore dolinou.
Po asi polhodine som sa otočil a videl som spoza zátačky pomaly vychádzať traktor.Ťahal za sebou zelenú maringotku.

Keď ma dobehol dal som sa bokom nech môže prejsť a zo žartu s úsmevom od ucha k uchu som vystrčil ruku so vztýčeným palcom.
V traktore sedeli dvaja chlapi a keď videli moje gesto začali sa strašne smiať.
Traktor zastal vedľa mňa a cez otvorené dvere sa ozval veselý hlas:
„Slečinka a vaši vedia,že jazdíte stopom?"
„Ja som nestopoval,len som vám ukazoval,že ste jednotky v rýchlosti na tejto ceste!!"
Všetci sme sa zasmiali a oni sa má opýtali kam idem.
„Na hrebeň,prespať a potom smer Tatry."

„Tak to máš kus cesty pred sebou! Stará mi síce zakázala brať stopárov, ale keď tak pekne stopuješ, urobím výnimku. My ideme na dva dni hore zbierať čučoriedky tak ťa zvezieme!

Otvoril som dvere maringotky,hodil dovnútra batoh a rýchlo naskočil,lebo traktor sa začal hýbať.
Dnu sedelo asi desať ľudí.
Pozdravil som a usadil sa na zem vedľa mojich veci,lebo všetky sedačky boli obsadené.
Tri babičky so šatkami na hlavách,tri mladé dievčatá a dvaja chlapi s manželkami ako som sa neskôr dozvedel.Všetci boli príbuzní a z jednej dediny. Vlastne to bol taký každoročný rodinný čučoriedkový výlet.
Tradícia.

Po chvíľke ticha a vzájomného premeriavania sa rozprúdil rozhovor.
Jeden z chlapov zo zadu zrazu kričí:
„Babka ulejte tomu stopárovi za jeden,nech vie kde je a nech nás neohovára,že sme ho nepohostili !!!"
No pravdupovediac nebol jeden.Kým sme vyšli hore,celá maringotka spievala tak hlasno a falošne,že všetky medvede z okolia museli mat tak tri dni migrénu...

Traktor asi po hodinke zastal a osadenstvo sa začalo trúsiť von s batohmi v rukách a cinkajúc hrebeňmi na zber čučoriedok.
Vyšiel som aj ja a zistil som ,že stojíme pri drevenici tesne pod hrebeňom.
„Tu prespite?" pýtam sa traktoristu.
„Časť prespí v tomto útulku pre pastierov a časť v maringotke."
„A môžem si tu niekde rozložiť stan?"
Bolo mi jasné,že ísť ďalej by bolo nevhodné,lebo tých domácich slivovíc bolo celkom dosť.
„Samozrejme a potom sa príď najesť,ženy pripravia niečo pod zub."
Postavil som svoj prenosný príbytok.Videl som chlapov ako sa rozbehli po okolí s česákmi a zisťovali kde sa zajtra najviac oplatí oberať.
Keď som dostaval akurát sa začalo šeriť a čučoriedkári sedeli okolo ohniska a jedli.

Pripojil som sa a ušlo sa mi miesto medzi dvoma ženami. Po ľavici som mal Majku, dvadsaťročnú brunetku s modrými očami a postavičkou ako lusk a po pravici Zuzku, tak štyridsať ročnú blondínku a manželku jedného z mužov.
Jedlo sa a samozrejme hodne pilo, ale ja som sa už nezapájal do tejto kamikadze akcie.Vedel som,že by som skončil zle.

Radšej som sa teda bavil s mojimi susedkami.
Maja bola veselá kopa z veľkého mesta a na tejto akcii bola len preto, že sa povadila doma s mamou a z trucu si zbalila kufre a odišla k babke na dedinu.
Zuzka bola skôr mĺkva, rozprávala malo a po očku sledovala manžela ktorý bol úž hodne pod obraz boží.

Večer pokročil a ja som sa spýtal Zuzky, či ten prameň čo mi ukazuje appka v mobile tečie a či sa tam dá umyť.
„Áno dá sa tam umyť, je tam taká drevená kaďa a tam sa umyješ v pohode. Akurat tá voda je ľadová."
„Ok ,ja to risknem,som zvyknutý." Zdvihol som sa s úsmevom a šiel do stanu po uterák.

Bola už celkom tma a tak som s baterkou v ruke zišiel asi 100 metrov pod útulok k prameňu.
Vyzliekol som sa a začal som sa umývať.
Keď som si namačal hlavu,že si ju umyjem, nejaká ruka ma chytila za penis.
Skoro som sa utopil!!!

Pretrel som si mokré oči a otočil som sa.
Stala tam Zuzka len v spodnej bielizni a v ruke stále držala môjho vtáka a pomaly ho honila.
„Prosím ťa, moc ťa prosím, pomiluj má, strašne to chcem a potrebujem. Ten môj sa ma už štyri roky ani nedotkol!"
Chcel som povedať nie, ale ona si kľakla a zobrala ho do úst.
A moje argumenty sa vyparili ako európske fondy!

Za chvíľu bol tvrdý ako betón a ona vstala a rozopla si podprsenku. Mala malé prsia,ale pevne s krásnymi bradavkami. Okamżite som sa na jednu prisal a ona tíško vzdychla. Bozkami som pokryl je prsia,krk a ústa a moja ruka už v jej nohavičkách spracovával jej vyholenú buchtičku. Ale nie celkom. Cítil som jemný pásik chĺpkov.
Zuzka jemne vzdychala a jej teplý prameň vyvieral viac a viac. Zobral som ju za ruku a odviedol k pňu kde som mal položený uterák.
Sadol som si naň a ona obkročmo na mňa.
Odtiahla si nohavičky bokom a nasadla na mňa.
Pomaličky.
Jej buchtička bola síce viac ako mokrá, ale bola tak úzka, že dnu to šlo po malých kúskoch.
Keď sa dopracovala na dno začala hýbať zadočkom do bokov a jemne priadla.Oči mala doširoka otvorené a bolo vidieť ako si užíva ten pocit.
Po chvíľke začala pomaly jazdiť hore a dolu.
Zobral som jej prsník do úst a len jemne uhryznutie do bradavky spôsobilo, že nabrala rýchlosť.A poriadnu!
Vychutnávala si celú dĺžku a nabodavala sa až na dno.
Stuhla.
Cítil som sťahy jej buchtičky a mal som čo robiť,aby som to do nej nevyložil.
Po odznení orgazmu zo mňa zoskočila a ťahala má za ruku k svojim veciam. Bola tam tma ako v rohu.
Čupla si a vzala ho do úst. Sala tak dokonale,že som cítil koniec.
„Už budem!!"
„Vydrž ešte chvíľu!!" povedala a niečo zobrala zo svojich vecí.
Znova ho zobrala do úst a jej jazyk obkružoval môjho vtáka po celej dĺžke. Ale bolo to iné,nikdy som nič podobné nezažil.
Ako peeling pokožky...drsné ale moc príjemné!

Prišlo to na mňa a ja som do úst Zuzky pumpoval dávky semena. Raz, druhýkrát, tretíkrát. Všetko zo mňa vydala a postavila sa.
Dala mi pusu. Bolo zvláštne cítiť vlastné semeno so zvlaštnou sladkou príchuťou.
Čučoriedky!!!!

Potichu sme sa vrátili späť každý z inej strany k ohnisku.
Ja som šiel do stanu a Zuzka k manželovi do maringotky.

Ráno som vstal , zbalil stan a šiel vypustiť mechúr. Za kričkom ktorý som si vybral stál traktorista a tiež sa vyprázdňoval.
Vytiahol som vtáka a hrôza!!!
Celý bol modročierny!!!!
„Preboha!!!!“ skrikol som.
Traktorista sa pozrel a začal sa strašne smiať.
„Pozerám mladý,že si v noci s niektorou kuchtil čučoriedky na smotane. Rodinný recept čo sa varí len raz za rok!!!"

No a tu by mohol môj nečakaný stopársky príbeh skončiť.
Neskončil!!!!
Mám pravidelne modrého vtáka....dal som sa dokopy s Majou...
A rodinný recept dostal od nej zmodernizované meno.

Probiotický čučoriedkový smoothies.....🤣