Letné vzplanutie

8. 8. 2011

Ako by som začala? Raz bolo za siedmimi horami a siedmimi kopcami? Však to nie je rozprávka ale realita. Tak sa teda idem pokúsiť napísať vám vo forme poviedky moje letné vzplanutie.

Pred pár rokmi som si zaregistrovala nick na stránke amatéri, nick som si tu registrovala len z čistej zvedavosti. Páčili sa mi tu galérky z fotkami ľudí, ktorých baví fotenie. Neočakávala som, že by som sa tu mohla s niekým bližšie zoznámiť. Občas som si napísala s nejakými mužmi,
sem tam sa našla aj nejaká žena, ktorá bola doma na materskej a mala chvíľku
času na prehodenie pár písmeniek. Po dlhšej dobe som tu už mala pár ľudí s ktorými som si písala pravidelne a medzi nimi bol aj jeden muž. Písalo sa nám spolu dobre, veľa sme srandovali, smiali sa a dokonca sme si písali aj o tom že sa raz stretneme spolu niekde na káve. No mesiace ubiehali a z nášho stretnutia nič nebolo. Bol pre mňa tak trochu záhadou ale vždy som sa tešila na jeho poštu plnú úsmevov, optimizmu a chuti do života. Až raz som sa prihlásila a našla som si poštu od neho v ktorej stálo že koncom týždňa pôjde cez moje mesto a tak by sa so mnou rád stretol na sľúbenej káve. Hneď po prečítaní som mu s úsmevom na tvári napísala, že sa už teším na naše stretnutie. Po dohodnutí sme si vymenili naše telefónne čísla a dohodli sme sa že v piatok sa mi ozve keď bude blízko môjho bydliska. Tešila som sa, zároveň som mala obavy či robím dobre, že idem na kávu z celkom neznámym mužom. V hlave sa mi premietali kadejaké scenáre až
konečne nastal piatok. Ráno som vstala a pozrela sa von oknom, bolo krásne slnečné ráno, keď v tom mi prišla sms-ka od neho že už je na pol ceste a že ho môžem za hodinu čakať. Tak som sa začala chystať na spoločnú kávu. Obliekla som si sukňu a jednoduché tričko, aj keď som chcela na neho zapôsobiť a vyzerať čo najlepšie ale v duchu som si stále hovorila, že v jednoduchosti je krása a tak to nebudem preháňať. Pozrela som na hodinky keď mi zazvonil telefón, zdvihla som a počula som jeho pekný hlas z druhej strany, dohodli sme sa kde sa stretneme a tak som sa vybrala za ním. Celá som sa triasla ani sama neviem či nedočkavosťou alebo strachom ako to dopadne.

Prišla som k nemu, dali sme si bozk na líce a zoznámili sme sa a v tom momente všetok strach zo mňa opadol a ja som sa cítila ako keby sme sa poznali dlhé roky. Išli sme si sadnúť do najbližšieho otvoreného podniku, objednali sme si a keď sme ostali na terase sedieť sami pozrela som sa mu do očí a nedokázala som svoj zrak odtrhnúť od jeho pekných zelených očí, ktoré sa na mňa usmievali. Ako sme sedeli oproti sebe, jeho noha sa dotýkala mojej nohy pod stolom a hladil ma. Prechádzal od lýtka vyššie až sa dostal nad koleno a stále sa mi pozeral do očí. Cítila som vzrušenie po celom tele. Doteraz neviem o čom sme sa celý ten dlhý čas rozprávali, vnímala som len jeho pohľad, nežné dotyky pod stolom a hladkanie. Cítila som jeho dotyk nohy na svojom lýtku. Bola som tak vzrušená jeho dotykmi až som chcela hlasno zastenať
vzrušením, len som si uvedomovala, že nie sme sami vonku a tak som len privrela oči a vychutnávala som si j eho dotyky. Našpúlila som k nemu pery ako by som sa chcela nakloniť cez stôl a pobozkať ho. No zabrzdila som svoju túžbu a len som sa pozrela krásnym pohľadom na neho a nežne som sa usmiala. Cítila som teplé
vzrušenie medzi nohami a očakávala som čo nastane keď sa poberieme domov. Po
čase mu zazvonil telefón a on si uvedomil, že sa bude pomaly musieť pobrať preč
odo mňa a budeme sa musieť rozlúčiť. Išla som ho teda odprevadiť k autu, dali sme si bozk na pery a nežný dotyk za ruku. Odchádzal s tým že sa znova stretneme aj keď nevie kedy.

Prišla mi od neho sms správa cez víkend, že ako sa mám a podobne. Dlhší čas sme si potom nenapísali ani písmenko a ja som už
prestala dúfať, že sa ešte niekedy stretneme, ale opak bol pravdou. Po dlhšej odmlke mi napísal, vysvetlil mi že mal veľa pracovných povinností a preto sa mi neozval. Dohodli sme si ďalšie stretnutie ale to už je znova o niečom inom.
Pokračovanie snáď nabudúce?