(Ne)šťastné a (ne)veselé Vianoce-Súťažná

Podľa Facebooku je vraj najčastejším a aj najlepším časom na rozchod približne týždeň pred Vianocami.Neviem, či je to pravda tak všeobecne, ale mne sa práve takto jeden rozchod prihodil. Ale zároveň so sebou priniesol aj niečo nové.
S mojou priateľkou, Lindou, sme spolu boli už nejaký ten čas. Začalo to keď som bol v poslednom ročníku školy a trvalo to pekných pár mesiacov.Hoci sme pochádzali zo susedných mestečiek, dali sme sa dokopy až tu, v hlavnom meste na jednej akcii. Bola o dva roky staršia a už pracovala, zatiaľ čo ja som ešte len čerstvo skončil. Našťastie som si tu, v hlavnom meste, tiež našiel prácu a začal som si pomaly zvykať na každodenné vstávanie a povinnosti. Zobral som si do prenájmu malý, ale útulný byt1+kk na periférii. Tieto Vianoce mali byť našimi prvými spoločnými. Tešil som sa na nich ako malý chlapec. Plánovali sme sa stretnúť už dvadsiateho tretieho a spolu si chystať tie tradičné dobroty a stráviť pekné chvíle. V chladničke som mal pripravené všetky suroviny, ktoré som nakúpil cez týždeň. Dokonca som si na tržnici zohnal krásnu borovicovú vetvu a nejaké ozdoby. Čo ma však najviac hrialo pri srdci, bol darček, ktorý som pre ňu zohnal. Zlatý náhrdelník. Konečne poriadny darček po všetkých tých plyšákoch a študentských pečatiach. Už som zarábal a tak som sa rozhodol plesnúť sa po vrecku. Padli na to všetky koncoročné odmeny a ešte aj trochu z výplaty, ale to nič. Už sa teším, ako jej ho budem pripínať na krk pod borovicovou vetvičkou.. Síce sme sa poslednú dobu vídali dosť málo, hlavne kvôli práci, jej aj mojej. Boli sme na seba aj trochu viac podráždení, práca dala zabrať, ako to už býva na konci roka, ale veril som, že to všetko sa vytratí hneď, len čo budeme na Vianoce spolu.
Dvadsiateho druhého sme ešte mali mať vo firme vianočný večierok. Neplánoval som tam byť nejako dlho, ale patrilo sa. Večierok prebiehal tak štandardne, blížila sa dvadsiata prvá hodina, ktorú som si určil za odchod, keď tu zrazu mi zapípala SMS-ka. Bola to správa od Lindy. Čaká ma pred firmou a musí mi niečo povedať. Potešil som sa, ale zároveň ma prepadol zvláštny pocit v žalúdku. Vybehol som von a uvidel ju stáť vo vestibule. Z jej pohľadu mnou prešli zimomriavky. Neblahé tušenie sa ukázalo byť oprávnené. Rozchod. Rovno to na mňa vybalila. Vychŕlila to na mňa tak náhle, že som sa ani nestihol spamätať. Spomínam si ako mi vtedy hlavou prebehla myšlienka, že „čo teraz s tým všetkým jedlom a vecami, čo som nakúpil“. Viem, taká stupidita. Ale ľudský mozog pracuje niekedy dosť divne. Z večierka som odišiel celý zmeravený, len pár ľuďom som sa v rýchlosti pozdravil. Došiel som do svojho bytu. Až tam to na mňa celé naplno doľahlo, keď som uvidel tú vetvičku vo váze a veci na štedrovečernú večeru v chladničke a ten darček pre ňu zabalený na poličke.. Celú noc som nemohol poriadne zažmúriť oka. Striedali sa vo mne beznádej, hnev, slzy, nemohúcnosť.. písal som jej kopec SMS a niekoľkokrát som jej volal, ale všetko márne. Žiadna odpoveď. Po polnoci si už telefón úplne vypla. Až nad ránom sa mi podarilo zaspať. Vstal som celý dolámaný s úplnou nechuťou vôbec žiť. Znamenala pre mňa veľa. Už keď som pred pár týždňami volal rodičom, že na Vianoce neprídem, som nemal pocit smútku, ale naopak. Tešil som sa na čas trávený s ňou. Veď som už „veľký chlapec“, možno už je pomaly čas začať myslieť na vlastnú rodinu, s ňou. Ale teraz.. Nechcelo sa mi nič. Miesto plánovaného spoločného varenia, som teraz len tak bez duše blúdil po byte. Až poobede, keď som mal pocit, že sa v byte musím zadusiť, som sa vybral na vzduch. Trochu si vyvetrať hlavu. Túlal som sa len tak bez cieľa, stretal som, ako na potvoru, samé zamilované páry. Mal som pocit, že sú všade. Až potom náhodou.. Zrazu som sa ocitol pred barákom, kde mal byt môj starší a skúsenejší kolega z práce. On si ma v začiatkoch vzal „pod ochranné krídla“. Párkrát sme si boli spolu sadnúť aj s mojou priateľkou. Keď sa sem pred pár týždňami nasťahoval, bol som mu pomáhať s vecami. Práve z vchodu vychádzala staršia pani so psíkom. Využil som moment a prekĺzol som dnu. Vyšiel som na druhé poschodie. Ani neviem prečo som sem šiel. Mal som chuť vidieť známu tvár, možno“ vykecať sa“. Zaklopal som. Otvorili sa dvere. Stál tam len v tričku a boxérkach. Jeho prekvapený výraz neviem ani poriadne opísať. Reku či nemá chuť pokecať, niečo popiť.. Ale vtedy som čosi zbadal. Na vešiakuvisel Lindin kabát. A pod ním jej čižmičky.
„Čo to má znamenať? Ty tu máš Lindu?“
Odpoveď prišla sama. Zahliadol som ju stáť v chodbe. V ruke pohár, asi s vínom a na sebe mala župan..
To nieje možné. Vybehol som odtiaľ ako namydlený blesk. Začul som, ako za mnou ešte volajú, ale ja som to nechcel počúvať. Tie vytáčky, výhovorky.. Ani neviem ako som došiel do svojho bytu. Ale zároveň som cítil, ako sa mi myšlienky usporiadali a postupne vyčistili. Tak toto je v tom! Takže zbytočne som sa snažil, obviňoval sa. Som hlupák. Čím viac sa však blížil večer, tým viac som bol však zneistený. Mohol som niečo urobiť inak? Chmúrne myšlienky ma znova pohltili. Ráno som však, na svoje prekvapenie, vstal svieži, s jasnou hlavou. Jednoducho je to už za mnou! Bodka! Ale čo teraz v tento vianočný čas. Už som sa neľutoval. Pustil som sa do prípravy dobrôt sám. Aspoň som si zamestnal ruky aj hlavu. Podvečer som sa vybral von, na prechádzku. Na samé Vianoce sú ulice takmer prázdne. Aj v podnikoch je prázdno, hoci sem tam, sa niekto nájde. Ale obsluha v nich musí aj tak trčať. Nechcel som byť sám a tak som do jedného takého lepšieho vošiel. Sadol som si k baru a objednal si na začiatok niečo na zahriatie. Chalanisko ma rýchlo obslúžil a začal chytro utierať pult a poháre. Chcel som s ním zapriahnúť reč, ale vravel, že o chvíľu ho strieda kolegyňa, takže sa ponáhľa. No čo už, aspoň že ma nevyháňa. Kolegyňa naozaj o chvíľu prišla. Dala si dolu čiapku a odhalila tak krásne ryšavé vlasy. Zatajil sa mi dych. Hlavou mi prešlo to obligátne „kto nemal ryšavú, nevie čo je láska (alebo sex?)“.Ten nevyspytateľný ľudský mozog! Aké myšlienky vám ponúkne. Skrátka som z nej bol hotový. Nielen že bola na prvý pohľad proste kus, bola aj veľmi príjemná. Zostal som tam sedieť niekoľko hodín a pekne sa s ňou porozprával, čo si som popil, aj spolu s ňou. No a keďže ľudí vôbec nebolo, venovala sa iba mne. Pýtala sa čo som tak na Vianoce sám a ja som jej všetko vysypal. Asi som to potreboval. Venovala mi zúčastnený pohľad a priznala sa, že sa jej stalo čosi podobné pred rokom. Najhoršie však je to, že jej bývalý, je jej kolega, s ktorým som mal pred chvíľou tú česť. Od vtedy je už rok sama. Takže má úplne chápe. A ja som sa zasa vžil do jej situácie. Ako to tak už býva, slovo dalo slovo, pozval som ju k sebe na štedrovečernú večeru. Súhlasila.
Tie chvíle s ňou si neviete ani len predstaviť. Ale skúsim vám ich opísať. Začali sme sa vášnivo bozkať už vo výťahu. Hneď za dverami som ju začal vyzliekať. Čosi na tom zohrala aj hladinka v krvi, ale aj som ju veľmi chcel, veľmi sa mi páčila a priťahovala ma. Asi aj ja ju, keď je tu so mnou. Keď už mala dole čiapku aj kabát, pokračoval som ďalej. Bola mojím darčekom. Pomaly som jej rozopínal blúzku, gombičku po gombičke a tešil som sa, čo tam nájdem.Krásne napnutá podprsenka. Jej kozičky sa už pýtali von. Tak som im pomohol. Rozopol som jej podprsenku a uvoľnil ich. Tá krása ktorá na mňa vyskočila, mi na chvíľu zatajila dych. Proste skvelé. Krásne!Už tvrdé bradavky, veľkosťou tak akurát do ruky. Na pravom, sympatické znamienko. Hneď som ich musel ochutnať. Jazykom som jej krúžil po bradavkách, cuckal ich a pritom aj dráždil rukami. Zaklonila hlavu a vzdychala a priadla.. Potom som pred ňou klesol na kolená a jazykom a perami som dráždil jej pupček. Mala na ňom tetovanie v tvare slnka. Zaujímavé, pomyslel som si. A postupne som prechádzal nižšie. Rozopol som jej rifle a stiahol ku kolenám. Ohmatal a stisol som rukami jej krásny okrúhly zadoček. Už v rifliach ma neskutočne dráždil. A teraz.., úplne som sa rozplýval. Ešte cez nohavičky som jej trochu ústami podráždil jej jaskynku rozkoše. Och, ako nádherne vzdychala. Cítil som z každého jej póru, ako veľmi to chce. A nesmierne ma to vzrušovalo. Stiahol som jej nohavičky a odkryl jej poklad. Krásnu hladučkú mušličku, s pásikom chĺpkov do ryšava. Wow! Neprestala ma prekvapovať. Jazykom som skúmal jej štrbinku a perami dráždil klitoris. Cítil som jej šťavičky rozkoše. Môj tvrďak na to všetko reagoval a cítil som, ako ma tlačí v nohaviciach. Zhodil som zo seba rýchlo bundu. Áno, stále som ju mal na sebe.., proste vášeň. Aj sveter. Stiahol som si nohavice a boxerky, aby som ho uvoľnil. Otočil som si ju pekne odzadu a ešte chvíľu som sa venoval jej mušličke v tejto polohe. Krásne mi ju vystrčila a keď som pocítil, že je tá správna chvíľa vošiel som do nej. Najprv pomaly, váhavo. Ale postupne som zrýchlil a prirážal naplno. Pritom som ju rukami hladil všade kam som dosiahol. Opieral som sa o jej chrbát, vdychoval jej vôňu.. po chvíli sa celá zachvela. Prešiel ňou orgazmický kŕč. Ani mne nebolo viac treba. Bol som po hotový aj ja. Ešte nejaký čas sme takto na sebe zhlboka dýchali a prežívali našu blízkosť. Potom sa odo mňa odtiahla. Povedala, aby som si nemyslel, že to takto robí bežne. Ale vraj som jej veľmi sympatický a veľmi ma chcela. Možno za to mohla aj tá dlhšia sexuálna abstinencia z jej strany. Každopádne cítili sme sa super. Vyzvala ma aby som nachystal tie dobroty na stôl. Vlastne aj tým som si ju získal. Kým sa dávala do poriadku v sprche, ja som všetko nachystal. Zapálil sviečky. Potom sme sa spolu najedli. Bolo nám príjemne. Asi vás neprekvapí, že ďalšie chvíle, ktoré som s ňou strávil, boli plné vášne a rozkoše. Preciťovania toho druhého. A blízkosti. Veľmi intenzívnej! A tak to aj na Vianoce má byť. Musím sa vám ešte priznať, že to zďaleka neboli s Barborou, tak sa volá, naše jediné spoločné Vianoce. Ale to je už iný príbeh.
A ešte jedna vec. Náhrdelník som po sviatkoch vrátil v klenotníctve. Našťastie to šlo. No a my dvaja s Barborou sme spolu, za tie peniaze, strávili pekných pár dní na horách. Pár dní plných vášne.