U Mariany

13. 5. 2019 Dumasko

Vyše dva týždne som spracovával svoj úlet s Dušanom. Chvíľu som bol zo seba zhnusený, znechutený, smutný. Potom nastala otupenosť a rezignácia. Mávol som nad tým rukou s rozhodnutím, že to nemá cenu riešiť. Stalo sa a nič sa nezmení, ak sa budem trápiť s výčitkami svedomia alebo s obavami, že je zo mňa skurvený buzík. Vedel som, že ním nie som. Na druhej strane, musel som si úprimne priznať, že sa mi to páčilo a vôbec by som nenamietal, keby si Dušan ten úlet túžil zopakovať. Tušil som, že ak zavolá, hovor prijmem. Zatiaľ som premýšľal o Mariane, uvažujúc, či jej mám o svojom zážitku s Dušanom povedať, alebo radšej o ňom mlčať. Uvidíme. Zavolal som jej a bez dlhých rečí sme sa dohodli, že ju večer navštívim. Zazvonil som pri jej dverách presne o siedmej. Otvorila mi oblečená v ružovej teplákovej súprave. Neviem, ako to robila, ale aj v tomto športovom odeve vyzerala skvele. Pomyslel som si, že Mariana by pravdepodobne vyzerala skvele v akomkoľvek oblečení. Sadol som si na pohovku a Mariana do kresla oproti mne. „Nalej,“ vyzvala ma. Na stolíku medzi nami stála fľaša brandy a dva poháre. Nalial som nám štedrú dávku. Štrngli sme si a vypili. Hneď nato som nalial znova.
„Tak čo máš na srdci? Porozprávaj mi o tom, som veľmi zvedavá. Bol si u Dušana, však?“
„Ako vieš?“
„Volal mi a pochválil sa. Nemusíš sa hanbiť, ja proti tomu nemám vôbec nič. Vieš, že nemám predsudky tohto druhu. Tak hovor, aké to bolo, páčilo sa ti to?“
Povedal som jej všetko. Nevynechal som žiadne detaily. Mariana počúvala so záujmom, sem tam si oblizla plné zmyselné pery a oči sa jej zvláštne trblietali. Nebol som si istý, či je to zásluhou môjho rozprávania, alebo svoju úlohu zohrala brandy. Keď som skončil, siahla po pohári a jedným dúškom vyprázdnila jeho obsah. Napodobnil som ju.
„Ešte jeden?“ spýtal som sa.
„Myslím, že ešte jeden bez problémov zvládnem. Ale čo bude potom, za to už neručím,“ odvetila so smiechom. „Z tvojho rozprávania som trochu rozhorúčená. Keď som si to celé predstavovala, hm. Páčilo by sa mi pozerať na vás pri tom. Raz by sme to mohli skúsiť, čo povieš?“
„Prečo nie, mne to prekážať nebude. Záleží na tom, čo povie Dušan?“
„Ten? Bude z toho celý nadšený. Rozhodne mu to nebude treba navrhovať dvakrát, hihi. Je to starý zvrhlík, schopný všetkého.“
„A čo teraz?“
„Chceš si dať kávu, alebo? Alebo niečo úplne iné? Čo keby sme si zašukali, ako dvaja starí dobrí známi. Z tých rečí som mierne nadržaná. Alebo máš iný nápad?“
„Ehm...nuž, nemám žiadny nápad, ale ten tvoj sa mi celkom páči.“
Mariana vstala, podišla ku mne a obkročmo si na mňa sadla. Začali sme sa pomaly, lenivo bozkávať. Bokmi sa mi šúchala o lono a vták sa mi postavil takmer ihneď. Po chvíli sa odo mňa odtiahla. Rozopla si teplákovú bundu, pod ktorou bola holá. Veľké ťažké prsia sa mi pohojdávali pred tvárou. „Bozkávaj ma na bradavky, líž ich a jemne hryzkaj, no tak...“ rozkázala tlmeným hrdelným hlasom. Stál mi ako rúra, až ma to skrz nohavice bolelo. Ale poslušne som robil, čo Mariana chcela. Niežeby sa mi to nepáčilo. Práve naopak. Bolo úžasné venovať sa tým parádnym kozičkám a popritom počúvať jej vzrušené stonanie. Medzitým si vyzliekla vrchný diel teplákov a dala sa do rozopínania mojich nohavíc. Trochu som jej pritom pomohol a o chvíľu boli nohavice dolu, spolu so slipami. Uvoľnený čurák veselo trčal do výšky. Mariana čosi zamrmlala, skĺzla zo mňa a kľakla si. Potom si ho vzala do úst a začala ma labužnícky, dôkladne fajčiť, pekne pomaly a oddane, jednou rukou ma honiac, druhou stláčajúc zdurené vajcia. Pohodlne som sa oprel, držal ju za hlavu a odviazane vzdychal. Jej fajčiarska technika bola dokonalá. Kam sa hrabe Dušan, pomyslel som si pobavene. Dopriala mi dosť dlhú chvíľu tejto rozkoše, než vstala a stiahla si teplákové nohavice. Pod nimi nemala nohavičky. Vzápätí na mňa nedočkavo nasadla, penis ľahko a samozrejme do nej vkĺzol. Zastonali sme takmer synchrónne. Chytil som ju za nádherný oblý a pevný zadok, stláčal ho a hladkal, hnietol a potľapkával, striedavo som jej zachádzal prstom k análnej dierke a dôrazne ju masíroval. Jazdila na mne rytmicky, vytrvalo, naše telá pri každom dotyku vydávali hlasné lepkavé plesknutia. „Páči sa ti, ako ťa trtkám?“ pýtala sa nedočkavo pomedzi vzdychmi, neustávajúc v divokých, tvrdých pohyboch. “Je ti dobre v mojej pičke, há? V mojej malej nadržanej kundičke? No tak, hovor mi to, ty hajzlík, hovor to svojej Marianke, svojej malej kurvičke, hovor, že ju chceš jebať, poďme, hovor to, ty kurevník,“ šepkala Mariana, žmúriac oči. Dlane mala na svojich prsiach, hladkala ich a stláčala si vystupujúce bradavky. Poslušne som opakoval slová a frázy, ktoré chcela a všetko spolu ma nesmierne rajcovalo. Uvedomil som si, že ešte niekoľko takýchto nekompromisných pohybov a nebudem schopný zadržať ejakuláciu. „Počkaj chvíľu, počkaj, Mariana, lebo sa urobím,“ zavrčal som bezmocne. Spravila ešte dva tri prudké výpady a znehybnela, zhlboka oddychujúc. Iba mierne a slabúčko pohybovala horúcou vlhkou panvou. „Takto? Dobre to robím, zlatino? Cítiš moju pičku, aká je mokrá, aká je nadržaná, há?“ Čo sa na to dalo odpovedať. Nič, len som prikývol a díval sa do jej omámených očí. „Chcem ťa vytrtkať, dovolíš mi to?“ pokračovala, keď som i naďalej mlčal. „Mariana, ty môžeš úplne všetko a ani sa nemusíš pýtať. Áno, urob mi to, vymrdaj ma, poď,“ zaúpel som. Nato zo mňa zliezla a odkráčala nahá do spálne. Medzi dverami sa otočila a prikázala: „Ostaň tu. Čakaj, hneď prídem.“ Zostal som teda sedieť, nohy mierne roztiahnuté, ľavou rukou som sa slabúčko pohrával s tuhým penisom, sťahoval si predkožku hore a dolu, aby som zabránil strate erekcie. Nebolo treba čakať dlho. Keď sa Mariana zjavila vo dverách spálne, zmeravel som. Stále bola nahá, akurát okolo pása mala pripevnený kožený postroj a na ňom veľký, čierny, hrozivo vztýčený žilnatý penis. „Malé prekvapenie,“ povedala s úsmevom. „Teraz si vymeníme úlohy, kurvička budeš ty a ja ťa parádne prefiknem, čo povieš? Robievala som to pravidelne Dušanovi a tomu sa to veľmi páčilo.“ Mariana sa pohla a umelý kokot sa pri každom kroku malátne pohojdával, lesklý a mohutný. Pri pomyslení, že ho hodlá do mňa natlačiť, ma oblial studený pot. Bol totiž minimálne dvakrát taký veľký, ako ten Dušanov. Mariana podišla ku mne. Uchopila pripinák a nadvihla ho. „No tak, na čo čakáš, zlatino. Vezmi si ho, je tvoj. Chcem sa pozerať, ako ho fajčíš. Tak do toho,“ vyzvala ma. Vystrel som sa, chytil umelý penis do ruky a priložil si ho k ústam. „No tak, ty malý zmrd, vyfajči ma, fajči svoju Marianku, nehanbi sa, ukáž pekne, ako to vieš,“ dodala Mariana, pohnúc bokmi. Otvoril som ústa a úd mi vbehol dnu. Príliš hlboko. Naplo ma a takmer som sa povracal. Mariana ho povytiahla a začala hýbať bokmi dopredu a dozadu. Šukala ma tým gigantickým umelákom ako kurvu. Priamo do úst. Odkiaľsi sa v jej ruke zjavil mobil. „Len pekne pokračuj, trtko, odfotím si ťa, aby si mal pamiatku, dobre?“ nemal som síl namietať, nuž som len ďalej odovzdane fajčil tú odpornú umelú hmotu. Keď už sa mi zdalo, že nevládzem a vykĺbim si sánku, Mariana odstúpila. Unavene som sa zvalil na pohovku. Potom sa sklonila k stolíku po nádobku s lubrikačným krémom a hojne ním potrela povrch umelého údu. Druhú dávku si nabrala do dlane a prikázala mi, aby som roztiahol nohy. Nato si kľakla a gélom mi natrela zadok. „Tak čo, pripravený? Uvidíš, bude sa ti to páčiť, mojko, ešte ťa trošku roztiahnem, ukáž,“ zašepkala a už aj mi vsúvala svoj dlhý štíhly prst do zadku. Vošiel ľahko a hladko a okamžite som pocítil triašku rozkoše. „Tááák, a teraz druhý prstík,“ pokračovala Mariana, vsúvajúc mi do análu aj ďalší prst. To už som pocítil isté napätie. Keď mi tam vtláčala aj tretí, pocítil som už nefalšovanú bolesť. Kým však začala byť vyslovene nepríjemná, prsty zo mňa vykĺzli a pocítil som príjemné uvoľnenie. Netrvalo však dlho, lebo Mariana špičku umelého čuráka oprela o vchod do môjho zadku. „Uvoľni sa, zlatino, pekne sa uvoľni a ja ti ho tam vopchám, dobre? Chcem vidieť, ako si to krásne užívaš, tak ma nesklam, áno?“ A začala ho do mňa skutočne vtláčať. Bolesť, čo som zrazu pocítil, sa nedala ani porovnať s bolesťou, ktorú som zažíval, keď mi ho tam vrážal Dušan. Toto bolo niečo celkom iné. Brutálne a agresívne, i keď povrch umelého kokota bol pružný, kým prekonal počiatočný odpor môjho zvierača, chvíľu to trvalo. Krivil som tvár od bolesti a hlasno stonal. Mariana na to vonkoncom nedbala a usilovne ho do mňa centimeter po centimetri vtláčala. „Roztiahni si ju, no tak, poďme, poriadne si tú riť roztiahni, nech sa tam dostane celý,“ zvýšila hlas a vzápätí sa rozohnala a vlepila mi facku. Nie síce z celej sily, ale tak či tak to bolo slušné zaucho. Od prekvapenia som vytreštil oči a zhíkol, ale v tom momente Mariana poslednýkrát zatlačila, pripinák prekonal posledný odpor zvierača a vnikol do mňa na doraz. Celý som znehybnel, hlasno dychčiac. „Tááák, to je ono, vidíš, že to ide, zlatino. A teraz ťa dobre vymrdám.“ Začala sa pohybovať, najprv len pomaličky, opatrne, ale ako som sa viac a viac uvoľňoval a môj konečník si zvykal na obrovský cudzí predmet, čo v ňom uviazol, jej pohyby nabrali na sile, intenzite i prudkosti. Skrz nezanedbateľnú bolesť som začal pociťovať zvyšujúcu sa slasť a pôžitok prechádzal celým mojím telom. Triasol som sa a nekontrolovane hlasno vzdychal. „Hovor, že si kurva, hovor, aby som ťa jebala, no tak, hovor, ty zmrd, počuješ, vrav,“ dorážala do mňa Mariana, celá udychčaná, lesklá potom a opantaná animálnou agresivitou. A ja som to vravel, opakoval som, čo chcela počuť a mal som z toho rovnaké potešenie ako ono. „Áno, Mariana, jeb ma, pojeb ma do riti, vymrdaj mi tú nadržanú riť, poď, rob mi to, áááno, táááák.....“ A tak podobne. Popritom som samozrejme nezabúdal na svoj bolestivo stoporenýkokot a divoko som sa honil ľavou rukou. Mariana mi medzitým nešetrne stláčala vajcia a vyludzovala pritom zvieracie hrdelné zvuky. Vzrušenie sa stupňovalo každou sekundou a stávalo sa neznesiteľným. Niečo takéto obrovské a fantastické som pri Dušanovi nemal šancu zažiť. Toto bol iný level. Skučal som od rozkoše zmixovanej s bolesťou. Šialenou rýchlosťou som letel na vrchol. A potom zo mňa vytryskol mohutný prudký prúd semena, pokropil mi brucho, vtáka, ruku i vajcia. Neprestával som sa honiť, takmer omdlievajúc od slasti, stonajúc a šepkajúc Marianino meno. Keď bolo po všetkom, znehybnel som. Mariana zo mňa opatrne vytiahla to monštrum, špičkou prsta nabrala semeno z môjho tela, olizla si ho a dala ochutnať aj mne. Vzápätí to všetko zo mňa zlízala, naklonila sa ku mne a prisala sa perami na moje pery. Cítil som chuť svojho semena, chuť a vôňu Mariany a bolo mi nádherne bizarne. „Tak ako, zlatino? Dúfam, že sa ti to páčilo. A teraz úprimne, kto je lepší, Dušanko alebo Marianka, há? Ak si to chceš ešte niekedy zopakovať, neopováž sa povedať že Dušanko, jasné?“ Mariana sa unavene zasmiala a zovrela môj ochabujúci penis do svojich krásnych dlhých prstov. Zavrnel som od šťastia.