Čučoriedkovica

Cez víkend sme mali naplánované
školenie. Nemám rada takéto víkendy, keď čas môžem venovať rodine,
známym, kamarátkam, ale prežijem. Ešteže mám šťastie na kolegyňu Janku,
s ktorou si výborne rozumieme. Budeme spolu bývať, prekecáme noc, možno si aj niekde vyrazíme.


Do hotela sa nás zišlo čosi vyše 50, zo všetkých pobočiek Slovenska. Dávnejšie sme sa nevideli, tak sme boli radi, že sa po čase môžeme stretnúť,
porozprávať a vymeniť si aj pracovné skúsenosti.


V piatok prebehli klasické zvítavačky, niekto pribral, niekto schudol-všetci chvália, ďaľšiemu napuchlo brucho, tam-ten si zafarbil vlasy-nepomohlo....
Janka často rieši prípady s Igorom z Popradu,
taksi odsadli k barovému pultu. Nechcela som rušiť ich kruhy, vždy mali k sebe blízko, tak som išla pozrieť von, kde to vlastne sme. Na terase bol pekný výhľad na mesto.


Počula som za sebou buchnúť dvere. Aha, tie hlboké modré oči si pamätám z autobusu.


„Dobrý večer" podišiel ku mne s úsmevom. Ten hlas! Taký známy...kto to je?


Predstavil sa mi. Samozrejme. Po telefóne spolu často riešime veci, občas sa zarozprávame.
Veľmi dobre sa mi s ním rozoberali veci, mali smepodobné názory na život,
humor, tak stále bolo o čom. Ale nikdy sme sa nevideli, bol z Východného Slovenska, tak nebola príležitosť.


Večer to bol veľmi príjemný, s Jankou sme sa stretli na izbe niečo po polnoci.


V sobotu sme na školení sedeli všetci štyria pri jednom stole. Cítila som sa ako kedysi v škole, aj teraz nás chytali záchvaty smiechu z nejakej ledabolo utrúsenej poznámky na výzor prednášajúceho, čmárali sme si do poznámok, k fotkám v časopise sme prikresľovali fúzy, a iné elementy,
ktoré tam podľa nás mali byť. Ani sme nevedeli ako prišiel čas obeda a potom večera. Okrem potrebných paragrafov a nariadení, ktoré sme ako-tak vstrebali, sme sa výborne bavili a spoločne sa tešili na večer.


Po večeri sme išli zase do baru, ale keď po jednom mojite začali na nás zazerať kolegyne z vedľajšej pobočky, tak sme sa presunuli do susedného klubu, kde hrala živá muzika. Konečne sme sa uvoľnili, nikto nás nepoznal. Chlapci z kapely si všimli, ako nám sedia latinsko-americké
rytmy, tak sme s Jankou lietali po parkete ako divožienky a z našich kolegov sme urobili parketových levov, ani nevedeli ako. Výborne sme sa zábavali, čo-to popili, ale pri tanci a špecialitách kuchyne sme to ani necítili. Náladu sme mali aj bez alkoholu, temperamentná hudba sa striedala s pomalými romantickými náladovkami.


Okolo polnoci sme sa pobrali naspäť do hotela. Igor nás chcel ponúknuť
domácou čučoriedkovicou, ktorú doniesol. Nikto z nás to ešte nepil, tak sme prijali pozvanie a išli sme to okoštovať.
Nás s Jankou ešte držali rytmy latinohudby, tak sme sapohupávali v bokoch, vlnili,
ukazovali jedna druhej čo si pamätáme z tanečných. Keď som si uvedomila, ako po mne hlboké modré oči pozerajú, chcela som si ísť
sadnúť oproti na sedačku. Neskoro.


Objatie zozadu bolo príjemné, nenásilné, kedykoľvek som sa mohla uvoľniť, odísť.
Nechcelo sa mi. Aj keď mi rozum hovoril, že toto sa predsa nerobí,nechcelo sa mi ani pohnúť. Len som vnímala dotyky, vášnivé bozky na krku a pleciach,
ktoré ma oberali o rozum. Na chvíľu som zazrela, ze Igor s Jankou tiež
nezaostávajú. To ma upokojilo, nechcela som sa cítiť ako na javisku.
Moje pery a objatia nezaostávali za jeho a ruky sa tiež nedali zahanbiť. Jednotlivé kusy odevu akoby reagovali na heslo, zrazu som len cítila jeho rozpálené telo na mojom. Všetko prebiehalo vo veľmi uvoľnenom tempe, akoby mi stále dával priestor odísť.
Asi práve to ma čoraz viac vzrušovalo, prestávala somsa ovládať. Úplne som sa oddala slastným pocitom, bozkom, blúdiacim rukám. Vedľa mňa sa ozval Jankin vzrušený tlmený výkrik. Akosi automaticky som natiahla k nej ruku a chytili sme sa.
Orgazmus sme mali naraz. Silný, elektrizujúci, todržanie za ruku malo zvláštny efekt.


Chvíľu som sa preberala do skutočného sveta, ale blúdiace ruky po mojom tele mi nedali vydýchnuť. Pootvorila som oči a nechcela som veriť tomu, čo vidím. Nadomnou sa skláňa Igor. Keď som videla, že Janka je v pohode,
prestala som myslieť. Načo aj. Janka vyzerala, že si užíva ako nikdy predtým.
S Igorom som vystriedala všetky možné polohy, ktorénás napadli. Otočila som sa na kolená, polohu zozadu mám zvlášť rada. Mala som užasný výhľad na tých dvoch, ktorých akoby povzbudzovalo, že sa na nich niekto pozerá. Igor bol ku mne veľmi pozorný, jemný aj prudký.
Taký divoch. Orgazmy som nerátala, aby sme si s Jankou nezávideli.


Čučoriedkovica ostala skoro nedotknutá. Nemyslím, žeby jej to vadilo.


Ráno sme sa s Jankou pobalili a radšej sme sa vyhli našim nočným spoločníkom. Úsmevy by nás prezradili a to sme si nemohli dovoliť.
Vedľajšia pobočka striehla. Viditeľne sa im nepáčilo, že sme uprednostnili inú zábavu pred ich spoločnosťou plnou receptov, svokier,
pracích práškov a zaručených výchovných metód.


V pondelok dopoludnia Janke prišiel mail. Ani som nemusela hádať od koho.
Rozžiarené oči hovorili za všetko. Kým som si začala v hlave prehrávať
tú úžasnú noc, zazvonil telefón:


„Ahoj" zaznel známy hlas, v ktorom bolo počuť úsmev.


Dohodli sa tí dvaja?