Stále pokračuje ...

27. 7. 2020 atram

Posledné obdobie s ním bolo nad očakávanie. V živote som s nikým nič také nezažila a verila som, že to bude trvať ešte dlhú dobu. Provokácia cez správy, fotky, videjká, spoločné stretnutia, plné vášne, vzrušenia, živočíšna, neovládania sa. Nepremýšľali sme či je to správne alebo nie, jednoducho sme sa tomu oddávali a užívali si. Kdekoľvek nás napadlo a chceli sme práve jeden druhého, či spolu alebo na diaľku. Áno na diaľku, dobre píšem. Vedeli sme si spolu užiť, aj keď sme práve neboli spolu.
Vám sa nič také nestalo? Mali by ste to skúsiť s terajším, budúcim, či bývalým partnerom, skôr alebo neskôr, vrelo odporúčam.
Vedel, že ma čaká nudný deň v práci, školenie. U nás väčšinou prebiehali školenia nudne až uspávajúco, s výnimkou snáď len tých mojich. Mala som ich za sebou dostatok a vedela som čomu sa mám vyvarovať a našťastie sa mi nikdy nestalo, že by mi tam niekto zaspal. Čo sa o týchto, čo ma práve čakalo nedalo povedať. Vážne sa už podarilo pár kolegom si na takom školení podriemať.
Od rána som sa snažila mať dobrú náladu a nikým a ničím si ju nenechať pokaziť, len nech to školenie prežijem. Svetlý bod v tento deň bol obed a samozrejme koniec školenia, ale ten bol v nedohľade nakoľko sme to mali na celý deň. Po príchode do práce som si spravila kávu, vzala si potrebne (nepotrebne) veci a šla do školiacej miestnosti. Usadila som sa celkom do poslednej rady na kraj. Vedela som, že bude hojná účasť, aspoň nebudem na očiach. Asi po hodine školenia, keď som už mala celú kávu v sebe, čo mi veľmi nepomohlo, som nevedela čo zo sebou. Ani rozprávať som sa nemala s kým, vedľa mňa sedeli poctivci, čo si zapisovali snáď každé jedno povedané slovo. V tom ma jemne zavibroval mobil. Pozriem a správa od neho.
Super, poteším sa, vezmem mobil do ruky, otvorím správy a čítam "Ahoj kráska, ako ide školiaci deň?", usmejem sa nad tým a odpisujem "Ani sa nepýtaj, zomriem tu". Položím mobil na stôl v domnení, že sa len opýtal. Ale nie, prišla ďalšia správa, " Čo tak si to školenie spestriť?", čítam a nerozumiem ako to myslí. " táto nuda sa neda nijakým spôsobom spestrit. Musel by si tu byť a pochopil by si", dopisujem a posielam správu. Asi čakal na moju reakciu, lebo hneď odpisuje, " Som s tebou a my dvaja si to môžme spestriť ak chceš", Premýšľam, čo má na mysli, ale nič ma nenapadá. "Čo máš na mysli?", pýtam sa ho a správu odosielam. "Zahráme sa hru, kto čo ukáže", príde mi od neho. "OKI, súhlasím", reagujem obratom a už mi to školenie také nudné nepríde. "Začneš prvá, ja ťa vyzvem a ty sa to musíš pokúsiť splniť a potom budem na rade ja", oboznamuje ma s pravidlami hry."Súhlasím", reagujem a s nedočkavosťou pozerám až hypnotizujem mobil nech sa mi hneď ozve naspäť. Tak aj bolo. " Najskôr potrebujem vedieť, čo máš na sebe", čítam. "Sukňu čiernu, červenú blúzku, červené lodičky a samozrejme spodné prádlo" , odpisujem. "Prádlo akej farby, ladí s oblečkom?", pýta sa zvedavec v správe. " ako vždy ladí, je čierne, dnes mám body čierne s rozopinanim na mušličke", dopisujem odpoveď a posielam mu ju.
Školenie pokračuje, vôbec nevnímam o čom je reč a je mi to v podstate jedno, aj tak to na záver všetko zhrnú a to mi bude úplne stačiť počúvať. Veď aj tak naposledy, čo som zachytila výklad, to nebolo vôbec dôležité.
Mobil znova vibruje," Odfoť mi akú má dĺžku sukňa", čítam a usmievam sa. Pozriem okolo seba, nikto sa na mňa nepozerá. Mobil v ruke dám pod stôl, kúsok sa odsuniem a CVAK, nedá mi to, posuniem sukňu o kúsok vyššie, vidieť kúsok čiernej krajky, ktorú mám na bodýčku, CVAK. Fotim dĺžku sukne, plus bonus. Sukňu mám do pol stehien keď sedím, samozrejme keď stojím je o kúsok dlhšia, tak nad kolená. Kratšiu do práce ani nenosím, nech náhodou nepohoršujem kolegyne. Pošlem fotky a hneď pipne správa, "Nepredbiehaj udalosti, čertica"."Už nebudem, sľubujem"", odpoviem mu.
"Teraz to bude ťažšie, ale ty to dáš. Rozopni si tri gombíky na blízke a chcem vidieť, čo pod ňou skrývaš. Prečítam si ďalšiu úlohu a hneď premýšľam ako na to. Popozám po druhých, nikto nemá potuchy ako si krátim čas a popri tom si rozopínam už druhý gombík. Stále mám oči po ostatných, aby ma niekto nepristihol. To už mám aj tretí gombík za sebou, trochu si odhalím blúzku z pŕs a CVAK. Cvaknem asi tri krát, vložím do správy a pošlem so spokojným pocitom a veľkým vzrušenim, že ma nikto nezahliadol.
"Si super, čerica moja", príde mi pochvala aj s foto odhalenej hrude, tiež asi tri-štyri gombíky rozopnuté. Usmievam sa na ten mobil ako blázon a pri tom si uvedomujem ako mi vlhne medzi stehnami. Z myšlienok ma vytrhne ďalšia správa, "Ukáž, či sa ti táto hra páči?", čítam ďalší pokyn a pochopím ho po svojom. Znova sa poobzerám po spolusediacich, ale poctivo sa školia. Rukou si zájdem pod sukňu. Rozopnem dva gombíčky v rozkroku na bodoch, sú zmáčané. Sukňu povytiahnem ešte kúsok vyššie, roztiahnem kúsok nohy, ruku s mobilom dávam pod stôl, pred vlhkú dierku a CVAK, pozriem si fotku, dierka je pekne vlhka a leskne sa. Stačil jeden záber a zachytil dôkaz ako sa mi táto hra páči, čo to so mnou robí. Odosielam ho a čakám na reakciu druhej strany. Chvíľku trvá kým sa mi reakcie zobrazí, ale čítam ju so zatajeným dychom.
“Predstav si, ako ležím na chrbte, sadneš si mi obkročmo na tvár, jazyk ti zasuniem do dierky, pery na klitorise, palec jednej ruky ti strčím do druhej dierky a druhou rukou sa snažím dosiahnuť na tvoje prsia”, nadýchnem sa, mám sucho v ústach, velké vlhko medzi stehnami a čítam ďalej, “Občas sa zakloníš, jazyk prenikne ešte hlbšie, pery sa pritisnú intenzívnejšie, palec v zadočku tiež, ale pri tom sa dokážeš sústrediť aj na mňa. Rukou dosiahneš na môjho vtáka a pohoníš mi ho. V tom sa tvoja dierka stiahne okolo môjho jazyka, od tvojho orgazmu sa mi lesknú líca a brada, na predlaktí ucitiš moje horúce semeno a pár horúcich kvapiek aj na chrbte.”, dočítam správu a mám pocit, že keby mám teraz ruku v rozkroku, stačí len dotyk a orgazmus na seba nenechá vôbec čakať.
V tom pípne ďalšia správa, “ Chcem mať ústa prisaté na tvoj rozkrok a jazyk v ňom, tvoje stehná okolo mojej hlavy až do tvojho sladkého a mokrého konca. Nebudem ti predstierať, že som slušný, pri tom by som si ho intenzivne honil. Môj jazyk by sa nevedel rozhodnúť ktorej dierke by sa viac venoval ale pri ich vôni, vzrušení a vlhkosti by mi stačilo tridsať sekúnd a striekal by som”, nahlas si povzdychnem a ľutujem, že to nie je teraz a reálne. “Nestriekaj po tridsiatich, ale dopraj mi aspoň štyridsať sekúnd a dám ti všetku štavu, čo v sebe mám”, reagujem pohotovo.
Počujem svoje srdce ako mi intenzívne bije vzrušením, neváham, postavím sa, usmejem sa na školiteľa a odídem z miestnosti. Zamierim si to rovno na toaletu. Vleziem do kabínky, poklop na toalete zavriem, posadím sa. Ešte pred tým si sukňu vyhrniem až na boky. Doslova trhám gombičky od seba, body sa rozopnú, Jednou rukou zapinam kameru na mobile a druhou si prechádzam po klitorise. Stehná sa mi zatrasú vzrušením. Dva prsty si zasuniem do dierky, topia sa v tom vlhku, čo tam mám. Prsty sa vrátia späť na klitoris, prejdem po ňom dva-tri krát. Telom mi začne prechádzať silná vlna vzrušenia, dierka sa zťahuje v jeden kŕč, ktorý ovláda každý kúsok môjho tela. Ani neviem ako, ale ten mobil v tom silnom orgazme stále držím v ruke. Po predýchaní a uvedomeni sa, že som v práci na toalete sa postavím, upravím. Neda mi to ale a pozriem si záznam, ktorý sa mi podarilo natočiť.
Po pozreti videa zistím, že orgazmus sa dostavil v štyridsiatej sekunde čo ma pobaví a zasmejem sa nad tým. Vôbec neváham a video posielam môjmu provokatérovi, nech vie, čo so mnou robí aj na diaľku. Po pár minútach sa vraciam na školenie, pevne verím, že nikoho nenapadne a neprezradí ma ani výraz tváre prečo som vlastne musela odísť z miestnosti. Cítim, že mám ešte rozpálené lica, v zrkadle som mala lesklé oči po vzrušení, tak hádam nikto nemá na mňa taký odhad . Sadnem si na svoje miesto, mobil položím na stôl, ale vzápätí mi vibruje. Vezmem ho do ruky, začnem čítať správu ale hneď si všimnem, že poslal aj video. Samozrejme, to si pozriem ako prvé a až potom čítam,”Stále si ho pri myšlienkach na teba honím, už by asi aj potreboval mušličkový zábal, ale poriadny. Počul som, že najlepšiu značku vieš dodať len ty. Mala by si večer na mna čas a dopriala mu taký zábal?”, znovu sa usmievam, nie len nad textom ale aj nad videjkom, v ktorom vidieť, že to tiež nevydržal a odbehol si na toaletu a všetko semeno skončilo na dverách a podlahe. Napadlo ma, že je to veľká škoda, takto plytvať tak vzácnou šťavou, ktorú by som najradšej mala v ústach a všetku prehltla. “ Večer sa určite vidíme a doprajem ti zabalu, koľko budeš potrebovať”, odpisujem a mobil nadobro odkladám do kabelky. V tom si uvedomím, že školiteľ nám práve dáva hodinu na obed a ja som to doobedie celkom prežíla. S pocitom a vedomím, čo ma čaká večer, som si povedala, že to nudné pokračovanie školenia hravo zvládnem a budem sa ponáhľať domov, nech sa nachystám na večer...