Strašidlo bez obalu – Súťažná

Ako, viem, že nevypadám, ako supermodelka, ale komentár, že vypadám ako vorvaň tri roky po skone som si naozaj nezaslúžila. Sebakriticky ale musím uznať, že som kvôli tomu nemusela hneď schmatnúť svoje veci a vypadnúť z párty vo vyhriatej zasadačke do chladnej októbrovej noci. Ešte že sa tu nepromenádujú malé potvory, ktoré na jeden deň v roku berú na seba svoju pravú podobu, ako to ukazujú v Amerických filmoch.

“Prepáčte pani. Áno vy tam.”

No to mi ešte chýbalo. Ruka vo vrecku kabáta zovrela slzák. Dúfam, že toto nebude musieť byť jeho ostrá premiéra.

“Nebojte sa, len sa chcem spýtať koľko je hodín.”

Prst na spúšti plechovky, vyťahujem telefón z druhého vrecka. “Pol desiatej preč.”

“Tak to mám ešte tak dve hoďky. Ďakujem. Z hodinkami si často hlavu nelámem. To viete. Kúzla. Odbije polnoc…”

“ A kočiar sa zmení na dyňu.” Teda týpek si vystrihol dobrý kostým. Z tej samej bielej mi až slzia oči. Keby som ho stretla kedykoľvek inde, tak si poviem, že je na vychádzke z Kremnice. A s tou vysokou figúrou a ramenami by bol iste obľúbený u ošetrovateliek. A štyroch percent ošetrovateľov.

“Tak to dúfam, že nestratím topánku. Tieto sú snáď jediné, čo mi, ako tak sedia. Viete čo. Presvedčovať krásnu pannu o tom, že ju neprenasleduje škaredé zviera nebudem. Ale počkám tu, tak päť minút. To by ste sa mala kľudne dostať v bezpečí tam, kam smerujete.”

“Nebojte sa, nemusíte sa presvedčovať, že vás toto strašné morské zviera neprenasleduje, milí panic.” A takto má vypadať môj najdlhší dnešný rozhovor s uchádzajúcim chlapom. Aspoň, že má zmysel pre humor

“Keď ja nechcem dať svoj venček prvej krásnej žene, ktorú túto noc stretnem. Prečo práve morské?”

Otvorila som kabát a predviedla som mu celý môj kostým morskej rádoby panny v celej svojej obtiahnutej kráse. Viem, čo si musíte myslieť, Keď vaša váha začína a končí deviatkou, tak obtiahnutý je skôr za nadávku. Na moju obranu, tento bol jediný s éčkovými košíčkami.
“Netrápte sa. Ste tá najpríjemnejšia spoločnosť, ktorá sa mi dnes stala. Kľudne mi môžete na spoločnú etapu cesty robiť spoločnosť.” Som sa zbláznila!? Som len päť minút od baráku.

“Ďakujem za dôveru. A teda musím povedať, že keby v mory žili takéto beštyjky, tak sa prihlásim o prácu u kapitána Nema. Idem smerom k Smútočnej.”

“Tak to mám po ceste.” Som fakt debil. Ale kedy budem mať ďalšiu šancu na pokec s pekným chlapom. K tomu to teplo čo sa mi rozlieva z líc. Vôbec, ale naozaj vôbec to nie je z jeho pohľadu a môjho pohľadu na jeho obtiahnuté nohavice. Pozriem sa lepšie. Naozaj, všade veľmi obtiahnuté. A naozaj veľmi, veľmi pekne obtiahnuté. “A ďakujem za kompliment.”

“Žiaden kompliment. Len holá pravda. Teda veľmi, na pohľad príjemná pravda. Dúfam, že sa neurazíte, keď poviem, že vám tie strieborné šupiny veľmi pristanú.”

Keby mi tak ešte priniesli šťastie. Zbytok príliš krátkej cesty prebehol príliš rýchlo. Dlhá, úzka, rádoby chvostová sukňa mi nedovoľovala dlhé kroky a ja som ich úmyselne robila ešte menšie a pomalšie. No aj tak som zostala stáť pred dverami, kľúč v zámke. Môj neznámy, ešte som sa ho ani nespýtala na meno, niekoľko krokov za mnou slušne a bezpečne čakal niekoľko krokov za mnou, kým sa za mnou zavrú dvere. Otočila som sa s rukou zdvihnutou na pozdrav.

“Prepáč, ešte raz. Prosím, koľko je hodín?”

“ Desať päť. Ešte máš skoro dve hodinky kým prídeš o šaty.” Čo som to, pre boha vypustila z huby. A to fakt tak uletel čas?
“Ako sa ti môžem odvďačiť za garde…?” Druhý dvojzmysel v dvoch vetách. Ved ho skoro nepoznám. To sa naozaj prekonávam. Tom musí byť dôsledok toho šampanského zdarma.

“Jeden krásny úsmev krásnej morskej panny bude stačiť. ”

“Len úsmev? Dúfala som, že svoju spoločnosť si ceníš aspoň na pohárik?

“To ja som tvoju dnešnú spoločnosť, Iveta, cením viac ako tanec s diablom pri mesiaci. Ale všetko naokolo je zavreté.”

“Všetko nie.” otvorila som dvere a gestom som ho pozvala do vnútra. “Dúfam, že ti bude stačiť morská čertica.” A kocky boli hodené. Už dávno mi aj tak príroda nadelila dvoje šestky.

Veľa miesta som mu nenechala. Bola som rada, že využil príležitosť pretiahnuť sa popri mne. Chvalabohu nesmrdel po pote, no skôr som pri jeho vôni pomyslela na svoju záhradku. To mi ale bolo celkom jedno. Zvlášť potom, ako sa vestou pritlačil na moje prsia. Moje bradavky nabrali niekoľko mili. Zavrela som dvere, zostali sme stáť v predsieni.
“Tak čo by si si dal?”

“Úprimne, veľmi nepijem, ale ak máš na niečo chuť ty, tak na mňa neber ohľady.”

Vedela som, že to nemyslel tak, ako to zobralo moje libido a pornografická predstavivosť, ale aj tak. Hlas sa mi zasekol, vyschlo mi v ústach.”beriem ťa za slovo.”
S jednu ruku za jeho šijou som si pritiahla jeho pery. Druhá na jeho páse si pritiahla celé jeho pevné telo. Jeho pery boli chladné a suché. Brucho, že by sa na ňom dalo žehliť a rozkrok ako kameň. Pri poslednom zistení som pocítila vlhko skoro až na stehnách, A to predtým, ako si ma pritiahli jeho ruky ešte pevnejšie. Pustila som ho len kým mi zvliekol už aj tak rozhalený kabát. Naše telá sa vzdialili len keď som mu dávala dole biele sako a rozopínala smotanovú vestu. Ruky mu skĺzli z mojej šije a vlasov na odhalené ramená. Potom na chrbát, na pás. Dúfam, že nezmäkne, keď zistí, aký gigantický mám zadok. Jeho prsty sa ale začali vracať po mojej chrbtici až po lem šiat. S späť ku krížom. Som debil. Hľadá zips. Spomienka, ako som so zapínaním zápasila keď som to na seba navliekala ma vrátila trochu do reality. Dosť na to, aby som sa na chvíľu odpútala a dala dole štekle. On sa tiež vyzul, zobral sako aj kabát spopod našich nôh a zavesil ich na vešiak. Zobrala som ho za ruku a viedla do spálne. Cestou okolo kuchyne som dostala chuť a tekutú odvahu. Naliala som si deci vodky a kopla ju roztrasenou rukou do mňa. Čakal ma na chodbe, pozeral sa na hodiny.
Opäť sme sa do seba zahryzli. Pritlačil ma o stenu, chytil ma jemne za krk a pritlačil sa na mňa rozkrokom. Bol úplne pripravený a ja som sa nemohla dočkať. Miesto kravaty mal pevne ovinutú sivú šatku okolo krku, tak som mu rovno začala rozopínať košeľu. Rukou mi chytil stehno a prirazil si ma ním znovu a znovu ku svojmu rozkroku. Druhou rukou blúdil na mojom ňadre a márne sa pokúšal stiahnuť mi výstrih pod bradavku. Tie šaty ma začínali vážne štvať, ale ešte som sa rozhodla mu oplatiť to panovačné škrtenie. Keď som mu začala rozväzovať uzol na šatke, zobral moju ruku do svojej a pritlačil ju medzi nás na jeho rázporok. Fakt dúfam, že to čo som ucítila bola pravda, pretože toto by mohla byť jazda na ozajstnom žrebcovi. Vysúkala som sa z jeho objatia a tiahla som ho na prvé poschodie mojej polovice dvojdomku, kde som mala spálňu. Keď som sa otočila, videla som jeho oči na mojom zadku, tak som mu dopriala pár zavlnení. Rozsvietila som len nočnú lampu. Stále k nemu otočená chrbtom som nahmatala na chrbte zips. Čo keď sa mu nebudem páčiť. Poníženie, keby mu pri pohľade na moje špeky zmäkol by som neprežila. Zips sa k môjmu veľkému prekvapeniu nezadrhol. Šaty zostali na mne visieť len za boky. Bála som sa otočiť, ale potom som pocítila ako jeho ruky dopomohli šatám až dole. Potom už len jeho horúce ruky. Všade, boky, brucho, stehná. Poodtiahol mi vlasy na stranu a prisal sa mi na šiju. Dlaň zovrela môj pretekajúci prsník a prsty zovreli tvrdnúcu bradavku, ktorá už aj tak okupovala vrchné priečky Mohsovej stupnice. Druhou rukou si ma za slabiny pritiahol k rozkroku, ešte stále v nohaviciach. To bolo neprípustné. Kľakla som si pred neho a jala rozopínať vtáčiu klietku. S hanbou musím priznať, že malé gombíky odolali. Zdvihol ma a hodil na posteľ.
Sám si dal dole nohavice, našťastie aj s ponožkami, zatiaľ čo sa hostil hladnými očami na mojom tele. Nikdy som sa necítila tak sexi. Ani tak rozpálená. Pohľad na jeho telo len v šatke okolo krku nesklamal. Žiaden kulturista, ale chlap každým centimetrom. A tých centimetrov určite nebolo málo. Určite najviac živých, čo kedy bolo vo mne. Rozkročila som preňho moju premočenú náruč. Privítala jeho váhu na mne. Pritiahol si ma k ďalšiemu bozku a druhou siahol rovno do môjho natešeného vnútra. Prišli prvé záchvevy. Už teraz som bola blízko, a to som s inými chlapmi mala niekedy problém vôbec urobiť sama seba. Jeho pery putovali nižšie, až zovreli bradavku, pridali sa aj zuby. Moja jaskyňka, ale presne vedela, čo chce. Zdvihla som mu hlavu.

“Nehraj sa a zober si ma. Tvrdo. Som blízko a chcem ťa tak tvrdo ako len môžeš.”

Poslúchol. Kľakol si na päty, vyhodil si moje nohy na plecia a keď mal namierené, jediným prírazom ma naplnil. Naše pery sa opäť našli a kolená sa mi ocitli niekde pri ušiach. Ale jediné, čo ma zaujímalo bol len jeho vták prirážajúci až niekde k mojej maternici. Ruka klzká od mojich štiav ma plesla po zadku a zovrela. To bola posledná kvapka a zemetrasenie sa rozlialo od môjho stredu až po líca. Zatmelo sa mi pred očami. Počkal len kým moje zovretie povolilo a on sa mohol opäť vo mne hýbať. Jeho druhá ruka skončila na druhej polke mojej riťky druhým otlačkom. A len potom začala naozajstná zbíjačka. Ja som sa mohla za jazdy len pevne držať okolo jeho krku. Urobil ma ešte niekoľko krát a jeho prírazy ešte nabrali na intenzite. Vedela som, ako je blízko a nemohla som sa dočkať kedy pocítim jeho malú smrť. Držala som sa o holý život, keď šatka okolo jeho krku povolila a spadla mi na hruď. Nemyslím, že bol sám pri zmysloch aby vôbec vedel, čo robím. Jeho oči boli zavreté, všetky svaly v kŕči a jediné čo bolo v pohybe bola jeho kmitajúca panva.
Chcela som zaboriť zuby do jeho krku, aby mal pamiatku na ženskú, ktorej vyšukával mozog z hlavy, ale moje pery pocítili ostrý kožovitý okraj. Prekvapene som sa odtiahla a moje oči odmietli uveriť pohľadu na širokú, otvorenú ranu skoro okolo celého jeho krku, ako druhý, šialený úsmev. Ako v nočnej more som registrovala tmavé otvory v starej, skoro hnilobnej rane, ktoré museli byť cievami a priedušnicou. Preťaté už nemohli roznášať po jeho tele život. Toto videli moje oči a začínala chápať moja myseľ, ale k mojej vagíne informácia že šukám so strašidlom ešte nedoputovala. Preto keď pocítila finálny výpad a moje vnútro nakoniec predsa len zalialo jeho teplo nielen, že to roztavilo môj podbrušok, ale vlna slasti vyskratovala každý milimeter môjho ja, ktorým putovala, až nakoniec úplne zatemnila moju myseľ.
Keď som sa ako tak pozviechala, stále som ho videla nad sebou, moje členky na jeho pleciach, tvrdý úd stále na pol ceste k môjmu žalúdku. Rozškľabená rana na krku a vystrašený v jeho tvári. Dych sa mi zadrhol v hrdle spolu s výkrikom.

“Prosím, neboj sa ma. Neublížim ti. Ale naozaj neviem, ako ti to… Toto sa nemalo stať!”

Ako že mi tá mŕtvola neublíži. Jediný dôvod, prečo už nenastúpila hystéria boli endorfíny, v ktorých plával môj mozog. Vyškriabala som sa spod neho na koniec postele, opretá o čelo

“Naozaj sa volám Igor. A ak si si určite všimla, nie som tak celkom na tejto strane bytia. Je mi to trochu trápne, ale myslím, že si zaslúžiš malé vysvetlenie.”

Malé vysvetlenie!? Normálne zo mňa urobil nekrofila. Malé nebude stačiť. Do frasa, stále tečiem. Začal si zaväzovať šatku…

“Je to niečo cez dvesto rokov. V skutočnosti som sa narodil nie až tak ďaleko odtiaľto. Potom som išiel na univerzitu do Prahy. Tam ma pohltil, ako mladého neskúseného život veľkomesta a aj jedna deva voľnejších mravov. Keď ma pozvala k sebe do izby, čakal som, že konečne poznám prvé ohnivé objatie ženy, miesto toho som spoznal jej zákernosť, čepeľ jej noža a ľadové objatie smrti.”

Našla som svoj hlas. No znel piskľavo a nie celkom normálne. Čo je celkom normálne v tejto nenormálnej situácii. “Takže si sa prišiel pomstiť ženskému pokoleniu?”

“Ani náhodou. Keď som ale zomrel, bol som po okraj plný sexuálnej energie a tá sa nemala kam stratiť. No a keďže je teraz hranica nehmotného sveta najtenšia, mám asi každých desať tokov možnosť sexuálnu energiu vybiť. “

“Takže preto tá polnoc. Počkať, to som akože tvoja prvá?” Aj keď je to divné, tak mi to celkom lichotilo.

“Nie, druhá. Pred sto rokmi mi pomohla jedna staršia matróna z Prahy. Teraz som sa ale vrátil domov a keď som videl teba, tak som nemohol odolať. Prepáč, že si sa to dozvedela takto, ale naozaj som nevedel, ako ti povedať že som mŕtvy.”

“Nie tak celkom.” Povedala som s pohľadom upreným na jeho sťažeň teraz na pol žrdi.

“Pohľad na tvoje telo by postavil aj mŕtvolu.”

“To som si už dokázala, ďakujem.” Bolo to zvláštne. Bol to najlepší sex môjho života. Bezkonkurenčne. S chlapom, s telom, pri ktorom by mi v každej situácii pretiekli nohavičky. No tak bol trochu posmrtne postihnutý. Ale bol milý, ohľaduplný a netlačil na pílu. A mal medzi nohami vtáka, podľa ktorého by mali odlievať dildá.
“Tak čo sa bude teraz diať. Nezoberieš ma z sebou do pekla, alebo také niečo?!”

“Ani nápad.” Pozrel sa na budík. Bolo pol dvanástej. Nech sa deje čokoľvek za pol hodinu odídem sám. Akurát, že za chvíľu ma začne plne ovládať nevybité libido. Energia ma pohltí a upraví realitu podľa mojich fantázií, alebo priania mojej partnerky. Potom sa na desať rokov rozplyniem. A neboj sa. Ako duch nemôžem splodiť potomstvo, ani prenášať choroby.

Existuje jediná správna cesta, ako z tohoto von. Útek. Oprela som sa na posteli o dlane. Stiahla kolená pod seba. Na nohy mi stále tieklo množstvo našich zmiešaných štiav.
“Takže skúsime overiť, či naozaj dokážem postaviť aj mŕtveho?” Usmiala som sa jemu vystrašenému pohľadu. Pobozkala som ho.
“Sadni si na okraj”
Poslúchol. Hodila som pred neho na zem vankúš. Kľakla som si naň a roztiahla mu stehná. Svojimi kozami som obložila jeho rozkrok. Keď som sa naňho usmiala a olizla si pery jeho pohľad bol stále neveriaci. Stále som z neho nespustila oči, keď som ho zobrala do úst. Bol ešte polotvrdý a chutil po chlapovi a po mne. Normálne nemám rada svoju chuť, ale táto kombinácia mi pripomenula zatemnenia, ktoré mi pred chvíľou doprial. Začal sa zväčšovať a za chvíľu som už neudržala pery na jeho koreni, Jeho ruky si našli cestu do mojich vlasov a moje medzi jeho nohy a na jeho gule. Začala som ho masírovať prstami, perami, jazykom. A splnila som zadanie keď som pocítila, že koža na jeho nástroji by sa roztrhla, keby ešte viac stvrdol. Pridala som na obrátkach a jeho boky mi začali vychádzať v ústrety. Postavil sa na nohy a začal prirážať. Normálne to nemám vôbec rada, ale teraz som sa to výnimočne rozhodla tolerovať. Prenikal stále hlbšie do môjho krku. Uvedomila som si, že viac, ako jeho vták šuká jeho telo. Jeho myseľ preniká do mojej. Hovoril niečo o tom, že realita prestáva ku koncu dávať zmysel. Len som si pomyslela, že takto my doslova vyšuká mozog z lebky. A pochopila som, že takto sa naozaj plnia erotické priania. Pretože potom mi ho vytiahol z úst. Pocítila som ruky môjho milenca na temene mojej hlavy, v mojich vlasoch, ako jemne ťahá a aj vrchnú kopulu mojej lebky, ako sa odklápa. Vzduch pohladil moje mozgové závity ako vetrík pod sukňou. Zatlačil ma nižšie a sadla som si na päty. A potom som pocítila ako jeho úd prenikol medzi moje hemisféry. Ako to musí asi vypadať. A lusk. Videla som sa zvrchu, na kolenách Oči vyvrátené, jazyk vyplazený, ako poslušná fena. Igor v jednej ruke držal moje vlasy a na nich vrchnú časť mojej lebky. Druhú mal za mojim krkom a prirážal. Jeho pohľad bol rovnako šokovaný, ako som sa ja cítila. Celý strnul a ja som videla, ako prvý výstrel smeruje hlboko do môjho mozgu ďalšie smerovali ž na moje závity. A mnou prenikla neopísateľná slasť, ako čistá erotika prenikala celým mojím bytím. Keď skončil. položil opatrne moju lebku naspäť, akoby sa nič nestalo. Za chvíľu som moju osobnosť znovu pozliepala a vrátila som sa do svojho tela. pozrela som sa na neho.
“Tak toto už nikdy nikomu nerob!”

“Eeee. Ale máš neuveriteľne sexi mozog.”

Pozrela som sa pred seba. Bol ešte stále tvrdý. Pobozkala som ho na hlavičku, aby vedel, že je všetko v poriadku. Chytila som ho a postavila som sa.

“Tak ako ma naposledy chceš?”

“Nebudeš sa hnevať, keď poviem odzadu?”

Nevedela som, či myslí len pozíciu, alebo rovno anál, ale bolo mi to jedno. Kľakla som si na okraj postele a oprela som sa o lakte. Jeho penis sebou pri pohľade na môj veľký vystrčený zadok normálne šklbol. Nesmierne ma to potešilo, tak som pridala pár zatrasení. Fungovala to, pretože som pocítila najskôr jeho dlane na mojich polkách, potom na mojich bokoch a nakoniec aj hrot jeho kopije na mojej broskynke.
A potom som ho v sebe pocítila celého. Osedlal si ma a vzal ma zacválať si. Znovu sme sa spolu ocitli mimo realitu a ja spolu s ním cítila náš spoločný koniec. Tancovali sme spolu a spolu sme šplhali na najvyšší vrchol. Naklonil sa a chytil ma za prsia. Chcela som cítiť jeho objatie. No prišiel prvý výstrik a s nim aj spoločná, absolútna, biela slasť. Dokázal si ma ešte zdvihnúť sebe a pritiahnuť moje rozpálené telo k jeho chladnému. Vytočila som k nemu hlavu a pozrela som sa do poloprítomných očí. Za ním som videla na hodinách sekundovku, a jej zostávajúcich desať krokov k dvanástke. Pozrela som sa svojmu milencovi do očí.

“Tak za desať rokov.”

A naposledy sa naše pery dotkli.

Na stretnutie s Igorom nikdy nezabudnem. Vlastne som bola dlho presvedčená, že to bol len narkotický sen. Faktom ale je, že dlho pred ním som nemala nikoho, po ňom som už nemala chuť. A termín mám za päť mesiacov v krajskej pôrodnici.

Len na okraj. Ak ste dospeli až sem. Budem rád za každý zmysluplný komentár a konštruktívnu kritiku. Tiež, pokiaľ máte poznámky ku gramatike, prosím, konkretizujte, čoho sa týkajú. A ďakujem za prečítanie.
A špeciálne Ďakujem mojej manželke, ktorá prišla s najnechutnejším nápadom roku.