Noc vo vedomom klamstve

12.1.2021 James25

Netuším, čo bolo za deň a čo som mal ten večer v pláne. Jediné, čo viem je, že som ju nevidel dva roky a mal som pre to dobrý dôvod - čo i len myšlienka na ňu bolela. Nebola to žena perfektná a neboli sme pre seba určení ani náhodou, ale bola to žena, ktorá dostala z muža všetko. Aj to najlepšie, aj to najhoršie.

O tom, že už pár mesiacov žije v Bratislave, som nemal ani tušenie. Až kým mi ten večer nepípla nečakaná smska. “Som v bare a ty veľmi dobre vieš v ktorom. Ako rýchlo tu vieš byť?”

O päť minút neskôr som už čakal pred domom na taxík a v hlave si vyčítal, aký jednoduchý a predvídateľný som. Pýtal som sa sám seba, či som naozaj tak ľahko zmanipulovateľný jednou ženskou. Ale poznala ma príliš dobre na to, aby mi akákoľvek forma odporu prešla.

O dve hodiny a tri poháre whisky neskôr sme už boli u mňa. Poprosila ma, či by si mohla dať sprchu a ja som pózersky sedel pri okne a tváril sa, že si čítam. Po chvíli vyliezla v ľahkom župane a sadla si mi na kolená. Bolo mi jasné, že plakala. Pobozkala ma na líce a ja som jej prstami zmazal slzu, ktorá tiekla dole jej tvárou. Potom vstala, pri vstupe do spálne zo seba župan zhodila a odkráčala smerom k posteli.

Keď som sa odvážil vstať, našiel som ju schúlenú pod dekou.

“Veríš mi, keď ti poviem, že som ho nechala?,” spýtala sa.

“Uverím čomukoľvek, aj keby to bola lož.”

“Dobre, nie je to pravda. Ale aspoň pre dnešok by mohla byť.”

Vyzliekol som si košeľu a ľahol si vedľa nej. Jej telo bolo ešte horúce zo sprchy, prvý bozk som venoval jej voňavému krku. Chytila ma za ruku a nežne ma pobozkala na pery. Všetky spomienky, o ktorých som si myslel, že som dostatočne bystrý, aby som ich dokázal do konca života potláčať, boli späť.

“Spravíš so mnou všetky tie veci, ktoré si so mnou robil a jemu som ich nikdy nedovolila?”

Jej oči boli červené, dych ťažký a jej nahé telo sa stále viac tlačilo smerom k tomu môjmu.

“Ako chceš.”

Načiahol som sa po nočnom stolíku a vytiahol zo zásuvky tenšie lano a masku cez oči. Ruky som jej chytil nad hlavu a priviazal ju o posteľ. Chvíľu sa zdala byť neistá, no potom akoby jej nahé telo pocítilo, že je konečne späť doma. U muža, ktorému naozaj patrí, bez ohľadu na to, kto sa jej posledné dva roky dotýkal.

Pobozkal som ju na pery a potom jej hryzol do uška. Môj ukazovák prešiel od jej jazyka, cez prsia a bruško, až medzi stehná.

“Ľúbim ťa,” zašepkala slovami, ktoré nemyslela vážne. Ale nemala k tomu ďaleko. Všetka zvyšná neistota v tej chvíli vyletela von oknom.

Prsty medzi jej nohami vystriedal môj jazyk. V moci muža, ktorý si pamätal každý detail toho, ako jej telo reaguje, som ju čoskoro priviedol do absolútneho šialenstva. Šukali sme celé hodiny, ako za starých čias. No bola to jediná spoločná noc v našom živote, kedy som použil len pekné slová. A kedy som neskončil s jazvami na chrbte, ktoré mi ju pripomínajú dodnes. V dobrom, aj v zlom.

Tá noc bola len hra. No bola to hra, ktorú sme si po toľkom čase potrebovali spolu zahrať. Bez ohľadu na to, aké sú dnes následky bolestivé.

Komentáře uživatelů

Pro přidání komentáře se prosím přihlaste.

Pekná hra.... Tiež mám v mysli posledné dni, presne takúto hru