Láska má veľa podôb II - súťažná

Láska má naozaj veľa podôb. Odovzdávame si ju nielen slovami, gestami, ale vo veľkej miere aj pohľadom. Ako sa vnímame, pozeráme na seba, v očiach nám žiari jas túžby, chtíču, živočíšna,vášne i vzrušenia. Oči sú orgán, ktorý veľa vníma,aj tie najmenšie detaily,  no vieme z neho aj veľa získať. Ona veľmi rada pohľadom získavala, naplno si ten pocit, ktorý ju vedel pohltiť užívala.
Z  práce sa jej nechcelo odísť, nie preto, že by toho nemala dosť, ale bola taká unavená, že domov sa jej zdal ako na konci sveta. No prekonala sa. Kým prišla k autu, pípla jej smska. "Som doma, čakám ťa". Potešila ju táto správa. Konečne nebude tráviť večer sama. Na um jej zišlo, kúpiť na večer víno, na uvoľnenie a odbúranie stresu z posledných dní. Zdržala sa v obchode, nečakala tam toľko ľudí. Konečne parkuje pred domom. Vystúpi z auta, vezme nákup a kráča do domu. Pri otvorení dverí počuje tlmenú hudbu a ....
Ten zvuk, či tón nevie presne identifikovať.  Počuje ho prerušovane. Zaujal ju. Nákup odnesie do kuchyne. Otočí sa a ide za zvukom. Je prekvapená, že ju nevítal už medzi dverami, preto postojí, keď zvuk znova zosilnie.  Stojí ako obarená. "Áno, dobre sa mi zdalo, je to vzdychanie.", víria sa jej myšlienky v hlave. Nevie, čo si má o tom myslieť. Ponáhľala sa, neprišla až tak neskoro, že by si musel hľadať náhradu,, či možno si pustil porno. "Ale, bezo mňa?" Kladie otázku sama sebe. Dobre vedel, že ho rada pozerá, aj sa potešil, keď sama prišla a navrhla, či si spolu nepozrú "niečo zakázané"
Má pocit, že jej nohy skameneli, telo chce ísť za hlasom, nohy štrajkujú a stoja. Premôže sa, spraví krok, zastane. Vzdych je hlasnejší a dlhší. Počká chvíľu, ďalší krok. "Áno, zlatkoo", pozorne počúva. "Čože, zlatko?", zase sa opýta sama seba. To už ju donúti prejst k pootvoreným dverám spálne. Zastane, rozhoduje sa, či nakuknúť alebo nie.  Prešlo pár dlhých sekúnd. Zhlboka sa nadýchne  Nakloní hlavu do dverí a....
Uvidí ho. Hlavu znova skryje za dvere. Premieta si, čo práve videla. Leží v strede posteli. Nahý. Zdalo sa jej, že má oči privreté. Jednou rukou si drží pevne pýchu. Pravidelne ňou pohybuje hore a dolu. Druhú ruku zahliadla nižšie. Predýcha prvotný moment. Hlavu pomaly vysúva spoza dverí, chce aby si ju nevšimol. Pravdepodobne ani nezaregistroval, že už prišla domov, čo jej práve teraz vyhovovalo, keď zistila, že je v spálni sám. Znova ho zbadá. Upiera na neho pohľad. Prechádza ním po celom tele.  Zastaví sa pri pohľade na druhú ruku. Všetky prsty na nej sa plne venujú vajkám. Masírujú, stláčajú ich.
Zalieva ju zvláštny pocit, nikdy ho takto neprichytila. Pocit je hrejivý, vzrušuje ju, čo vidí. Nevie od neho spustiť zrak. Najradšej by vošla do izby a prebrala iniciatívu, no nie. Plne si tento obraz vychutná. Zostala zaskočená, že prestal. Obe ruky ustali na miestach kde práve boli. Pokrčil jemne nohy v kolenách, roztiahol ich ešte viac. Sprijemnil si len polohu a pokračoval.  Pýcha sa už leskla od pár kvapiek, ktorými ho obdarila. Rozotiera si ich po žaludi. "Mňam, dala by som si", napadlo ju pri tom pohľade.  Rytmus pohybov zrýchli.  Prsty na vajkách masírujú stále rovnakým rytmom. Sú plné, navreté. Tak by ich nasala medzi pery, pošteklila jazykom, keď sa na ne díva. Nie, nepoddá sa pokušeniu, zostane v ústraní. Cíti, ako ju tlačia bradavky v podprsenke, zvyšuje sa jej vlhkosť v nohavičkách. Chce ho cítiť v sebe, tak veľmi....
Stále tam stojí a hľadí. Nepohla sa ani o milimeter. Užíva si to. Izbou sa ozýva vzdychanie, je silnejšie, častejšie. Celý čas má privreté oči, asi má príjemnú predstavu. Zrazu ju vytrhne z myšlienok len jedno slovko, hlasné až ukričané. "Anoooo". uprene sa díva. Jeho telo sa vzoprie, prsty na nohách krčí. Pýcha pevne zovretá v ruke strieka zo seba nekončiacu dávku semena. Prsty vajká povoľujú. Semeno mu končí na pokožke bruška, pár kvapiek na hrudi. Povoľuje zovretie, dlaňou si prejde k žaluďu, pár krát popreťahuje. Dostáva zo seba ešte pár kvapiek. Telo sa uvoľňuje. Ruky mu padajú vedľa tela. Oči stále zavreté, zrýchlene dýcha, predýchava opadajúce sa vzrušenie. 
Chvíľku sa ešte díva. Nechá jeho dych ukludniť. Stihla si zobliecť nohavičky, zostala v sukni, na ostro.  Len kúsok otvorila dvere, prešmykla sa dnu. Zostala stáť. Chcela si byť istá, že ju nepočul. Nie. Stále leží, oči zavreté. Podišla krôčik za krôčikom k posteli. Prešla k jeho nohám. Prstami sa dotkla členkov, jemne zaborila nechty do pokožky a prechádzala nimi vyššie a vyššie. Zatriasol telom, pootvoril oči. Nepadlo ani slovko. Usmiali sa na seba. Nahla sa k nemu, od kolien mu pokožku posievala vlhkými bozkami, pýchu obišla. Mala nasmerované k tek bielej vzácnej tekutine. Zlízavala z neho všetko, vedela presne kam dopadla každá kvapka. Nezabudla ani na hruď ba dokonca ani na to, že na prstoch zostalo pár kvapiek. Posadila sa mu medzi nohy. Vzala ruku do svojich. Pootvorila ústa, vsala jeden prst, ocmúľaľa, zopakovala to ešte na ďalších dvoch. Pocítila ako sa mu pýcha znova stavia do pozoru. Kľakla si na kolená, vyhrnula sukňu.
Jeho pohľad hneď zazrel, že nemá nohavičky. "Poď na mňa", počula prosíkajúci hlas. S úsmevom poslúchla. Zdvihla sa, nohy dala cez neho, kúsok sa posunula vyššie a začala pomaly dosadať. Jemné vzdychy spokojnosti a vzrušenia zneli izbou. Čo sa dialo ďalej je už iný príbeh....