Perverzná večera naboso - Intermezzo I.

15. 5. 2021 lnvictus

Raz veľmi dávno môj najobľúbenejší profesor na gymnáziu, so šarmom dávno minulých dôb a hustými sivými vlasmi, nám na hodine položil otázku. „Keby ste si mohli sadnúť do stroja času, kam by ste chceli cestovať?“ Táto otázka však neodznela na hodine dejepisu. Keďže sme boli všetci mladí, väčšinou zaľúbení, reálne alebo len tak platonicky a hormóny nám tlačili na gule alebo na vaječníky, naše odpovede boli pomerne fádne. „Do šesťdesiatych rokov!“, ktoré boli rokmi neobmedzenej sexuality a lásky. „Do obdobia historických ríš s kultom teľa a voľnej sexuálnej zábavy!“ „Do primitívnych časov, keď sa súložilo všade a s kýmkoľvek.“ Po úprimných a zábavných spovediach sme sa ho spýtali tiež. Jeho voľba však nás prekvapila. „Do budúcnosti, pretože ju nikto z nás nepozná, ani len trošku“. Všetci sme svorne pritakávali a rozpŕchli sa na prestávku. Ja, až teraz po rokoch som dospel k názoru, že môj múdry profesor sa v tomto mýlil. Ja by som ručičkou stroja času najradšej točil dozadu. Napríklad na začiatok nášho spoločného príbehu, keď sme boli spolu nakupovať spoločenské šaty v susednom meste na svadbu našich dlhoročných kamarátov.

Áno, užívam si s tebou aj nákupy. "Aké zvláštne", povedali by viacerí a možno aj ja, pretože väčšina mojich kolegov nenávidí nakupovať s partnerkami. Ja však viem prečo tvrdím opak. Tiež trpím, kým si napokon nevyberieš ani dvadsiaty druhý pár topánok, ktoré si dokopy vyskúšala a predavačku už ide z teba rozhodiť od jedu. Viem však jednu vec. Vždy sa mi odmeníš za moju trpezlivosť.

Ukladáme veľké reklamné tašky do auta a keďže ani tieto nákupy neboli práve najjednoduchšie, obaja túžime po oddychu. Pozývam ťa na večeru, ale mesto kam sme sa vybrali na nákupy je plné a všetky útulne vyzerajúce podniky praskajú vo švíkoch. Ja sa nikdy nevzdávam. Ťahám ťa ďalej z posledných síl a sadáme si na terase noblesnej reštaurácie známeho hotela. Dlhé biele obrusy na maličkých stoloch, uprostred plápolajúce sviečky naaranžované vo vintage štýle, pohodlné stoličky a celý priestor olemovaný fakľami, ktoré práve zapaľuje čašník. Evidentne drahšie miesto. Nakúpili sme si však hlboko pod plánovaný rámec, tak si môžeme dovoliť trochu nadštandardného luxusu.

Sadáme si a akonáhle zmizne čašník s objednávkou, vyzúvaš si sandálky. Máš boľavé nožičky a ja viem ako im pomôcť. O chvíľu ti ich masírujem oboma rukami, pod dlhým obrusom. Máš privreté oči a užívaš si reflexnú masáž, ktorú som sa naučil iba kvôli tebe. Jemne vzdychneš vždy, keď zatlačím na správne miesto. Zrazu sa ti nadvihne kútik úst, šibalsky, tak ako to vieš iba ty. Nepotrebujeme nahlas komunikovať. Viem presne na čo myslíš, keďže v mojej hlave sa usadila tá istá myšlienka. Na chvíľu sa ti stratí pravá ruka pod stolom a vyťahuješ zmáčaný prst v tej najlepšej omáčke, ktorú žiadna reštaurácia nespraví. Cmúľam a ovoniavam ti prsty, je mi jedno, že sme na verejnosti. O minútku mi už chodidlami masíruješ môj dávne stoporený úd. „Aká predvídavá voľba“, usmievam sa tiež. Táto terasa je úplne ideálna na naše hry! Moje rozhodnutie dať si večeru tu v mediteránskom štýle zariadenom podniku, olemovanom mohutnými oleandrami od ulice a jediným párikom venujúcim sa iba sebe na druhom konci radu stolov, vyhodnocujem ako ďalší výborný nápad môjho podvedomia.

Máš úplne dokonalé malé prstíky na nohách, ktoré striedavo masírujú ťažké semenníky, môj už vlhký žaluď a penis po celej dĺžke. Obdivujem v tebe tú zvrhlosť. Robíš mi to rada s nohami na miestach, kde nám obom stúpa adrenalín z prípadného odhalenia až do života nebezpečných výšok. Roky praxe v zdravotníctve však nám obom pripomínajú, kde sú naše hranice. Sme obaja posadnutí povelmi toho maličkého párového orgánu hlboko v našich mozgoch, ktorý sa nazýva amygdala. Večerný let na Ibizu v totálne plnom chartrovom liatadle s plačúcim dieťaťom pred našim radom, najvyššie poschodie na trajekte na Cyprus, kde sa ostatní práve opaľujú, posledný rad v medzimestkom autobuse počas dennej špičky, keď sa cestujúci stále striedajú vôkol nás. Premietam si v hlave iba niektoré miesta, kde sme sa takto hrali. Obrazy, ktoré sa vynárajú a silnejúca sa masáž tvojich chodidiel, čoskoro vyvolajú očakávaný efekt. Rukou šikovne nasmerujem špičku žaluďa a striekam dlhé prúdy bieleho semena na tvoje opálené prstíky. Neviem kedy sa opäť stratila tvoja ruka pod obrusom, ale tvoje červené líca, pery do ktorých si sa práve zahryzla mi naznačujú že o chvíľu vybuchneš aj ty. Cítim už len ako rytmicky sa zarývajú tvoje nechtíky s elegantnou francúzskou manikúrou do môjho už trochu ochabnutého údu. Je to pocit pre bohov, taká malá ale intenzívna bolesť a tá ma prebúdza opäť. Chcem ťa celú a teraz!

Mladý čašník nám práve prináša objednané „Tagliatte con ragu di coniglio“ a fľašu poriadne zachladeného suchého „Chardonnay Ca del Bosco“. S rumencom na tvári oznamuje, že „vzhľadom na delikátnu situáciu“ by nám rád ponúkol ubytovacie služby hotela, v ktorom práve večeriame. Ide o mimoriadne pozorného a diskrétneho muža, skonštatujem iba pre seba a usmejem sa naširoko. Ty s očami prikyvuješ a ja viem, že dnešná noc bude dlhá a horúca. Milujem ťa Láska!