Ozveny

Poznáte to, keď k vám prehovárajú ozveny vášho lepšieho ja, bytosti, ktorou by ste chceli byť, kebyže žijete v ideálnom svete? Keď si vravíte, že sa odhlásite zo všetkých sociálnych sietí, že začnete plávať či cvičiť jogu, behať alebo chodiť do hôr, že predáte televízor a konečne prečítate všetku tú klasiku v knižnici, ktorú roky obsesívne zbierate, akoby ste rátali s tým, že sa dožijete aspoň sto rokov. Na druhej strane predstava predčasnej smrti ponúka tiež isté čaro a zľahčuje všetky pozemské starosti všedných dní. Tento víkend nechcem myslieť na žiadne ideály a budovanie falošných nádejí, ale ani žiadne bahnenie sa v depresii. Stereotyp je ako neviditeľné väzenie, ktoré vás krok za krokom, pomaly a plíživo vysaje a na oplátku sa jedno ráno zobudíte o 10 rokov starší. Niečo ako alkoholizmus.

V práci toho bolo strašne veľa, mal som chuť pred tým všetkým utiecť, ale neurobil som to, vyhrnul som si rukávy a zvládol tempo doby. Síce som si vo štvrtok v noci nahlas nadával v tme mojej spálne, pretože môj mozog nedokáže prestať pracovať. Vitaj v klube „kruhy pod očami“, raz tá nespavosť musela zanechať následky. Víkend je ako krátky nádych slobody, potreboval som v ňom ostať ticho. Iba tupo pozerať do mobilu a na telku, jesť všetko nezdravé, čo doma nájdem, nevyjsť z bytu a okupovať gauč. Driemať a honiť si ho, taká sobotná pohoda.

S každým výstrekom sa zmierni frustrácia z toho, že mi chýba intimita, partnerka, s ktorou mi nebude hnusné vzájomné objatie, ktorá má rovnaký zmysel pre humor, s ktorou si budeme vzájomne ovoniavať spotené chlpaté zadky ako zvieratká.

V piči celá evolúcia.