amatérske páry....a ja

Dávnejšie som tu čítal blog, možno aj viac, ktorý písal sklamaný pár na účet toho, že dotyční sú zbabelé kecky, ktoré v deň D majú poruchy telefónov, áut, náhle choroby či iné tragické udalosti v rodine. A diskusie následne pod blogom boli obdobné.

Kto pozná môj profil, vie, že hľadám od začiatku pár. Nejde mi o zárez na pažbe ani kvantitu spální v tejto túžbe. Ide mi o celkové energie v tomto nastavení, nie len hluché búšenie do cudzej manželky.

Za myslím cez dva roky mojej existencie tu, ak nepočítam mužov pod párovým nikom, ktorí si pohonili brko pri vzájomnom písaní pokusov, možno bolo päť. Ani raz som neoslovil ich, ale vždy oni mňa.

V jednom prípade by sa to možno podarilo, ale časovo som to nedával kvôli práci v cudzine. V druhom pokuse som nesadol výzorovo dáme. V treťom kočka ešte nebola úplne rozhodnutá a tým to skončilo.
Štvrtý pokus vyzeral nádejne, vymenili sme čísla, pokecali cez telefón a fakt som myslel, že sa sny plnia. V deň D telefón nikto nebral a nakoniec dosť po časovom limite prišla sms, že xy tragédií v ten deň postihlo ich žitie . Ešte že sa za milenecký azyl platilo až pri príchode a ja tam nešiel .

Čo má byť, bude, vravím si, čo nie, to nie.

Občas som pozeral inzeráty, ale to je tam iný úlet. Obzvlášť tie, kde v podmienkach je pomaly fotokópia rodného listu, bankový výpis a hodnotenie z miesta bydliska.

Ďalšie kategórie párov v mojom veku sú tie, čo hľadajú o tridsať rokov mladšiu bisexuálnu zbíjačku s minimálne dvadsať centimetrov dlhým a širokým ako lopata na uhlie.

Kategórie, kde budem ako otrok lízať nohy paničke a nechať si obrábať zadok od jej ďalšieho otroka, sú mimo môj vesmír.

Nádej umiera posledná a dva dni dozadu sa rozsvietila správa: „Ahoj, akú máš predstavu a čo hľadáš?“
No čo hľadám, mám v profile, ale ok. Slušne som odpísal na položenú otázku. Pozrel profil, pekní ľudia v mojom veku.
Ďalšia správa bola asi v tomto duchu: „Nemáme radi zbytocne dlhé reči , nechceme pisálkov atď., skôr výmena čísel a následne ,,live pokec, káva.“

Nemal som problém, poslal číslo a napísal správu, že mám zajtra cestu a ak budú mať čas, možné sa stretnúť na káve.
A ako to dopadlo? Prvý hovor ok.
Na druhý deň mi bolo povedané z jeho strany, že hľadajú silného empatika a to ja nie som, lebo silný empatik by to pozvanie na kávu formuloval inak...No netuším ako ,ale live pokec káva je live pokec káva a keď chceli subika čo bude pokorne prosit o ich zhovievave zvolenie a ochotu stretnúť sa ,mali povedať na rovinu.
Už tam to mohlo skončiť lebo sub nie som.

A s týmto ma poslal slušne do piče. The end.

Keby vedel, ako sa mýlil v mojej empatii, lebo som tým známy široko-ďaleko a už za mnou fakt chodí pomaly aj lesná zver, ak potrebujú dobiť baterky.
Ale viem, kde bol problém, nie v káve. Už pri prvom telefonáte som vedel, že to nebude klapať.Za roky mojej profesie som sa naučil čítať ľudí na sto kilometrov.

Tak tu na amatéroch sú dva svety. Ten, kde má chlap šťastie a nájde v pohode pár, ktorý má v hlave upratané, ale on pohoní na predstave a utečie. A potom asi ten môj, ktorý som opísal.

Ale v pohode, kto si počká, ten sa dočká... alebo možno aj nie.