Láska, stretol som ťa pár krát v živote,
noci som trávil s tebou v nežnom šepote,
bolo to krásne, prikryť sa tebou a zostať nahý,
ku šťastiu druhého viedli všetky naše snahy...
Našli sme tajomstvo rozpálených tiel,
keď dvaja sú jeden, jedno srdce, jeden cieľ,
verili sme, že naveky to bude trvať
a zdalo sa nemožné, niekedy nemilovať...
No čas plynul a pomaly odkrajoval z lásky
a pribudli nám pritom aj nejaké vrásky,
už nie sme jedno srdce, jeden dych,
miesto šepotu častejšie je počuť už len vzdych...
Potichu si odkráčala, pomaly, nenápadne
a pohladiť druhého, nás už ani nenapadne,
nevšimli sme si, kedy si odišla,
málo sme sa starali a tak si sa s nami rozišla...
Láska, už som ťa dávno nestretol,
len občas som ťa zazrel v dave,
smútok ma ovládol a nie je to to pravé.
Neskúsiš to ešte raz?