Ňútrák

Počúvala som v posteli skvostné árie. Pravda, skvostné pre toho, kto má rád kontratenor.

Páčia sa mi rôzne ľudské hlasy. Občas sa ťažko rozoznáva, či mužský, či ženský, ak nevidím pôvodcu. Pri telefonovaní sa cez hlas dostáva mnoho informácií, a možno dôveryhodnejších, než keď človek má šancu klamať telom. Niekomu počujem z tónov škrípať faloš, niekomu strach, stres, úzkosť, ľahostajnosť, vášeň, nátlak, dôraz, v niektorých hlasoch je hĺbka, niektoré sú tenké ako povlak prachu. Niekto nemá v hlase nič. Potom ten hlas ide celkom mimo mňa.
Včera som počula v hlase veľkého silného chlapa, o ktorom som nemala vysokú mienku, tón starosti o manželku. Úzkostlivé obavy, že by sa jej niečo mohlo stať. Bolo to dojemné a pán skutočne v mojich očiach ešte podrástol.
Mladý a veľmi úspešný muž zas priškrteným hlasom celkom postrádajúcom presvedčivosť povedal, že sú s manželkou spolu 80% času, ale 20% majú sami pre seba. Ktovie, ako by to bolo, keby milenec jeho manželky nebol ženatý.... Možno by musel liečiť svoju potenciu.

Možno by sa zdalo, že môže byť jedno, akým hlasom sa hovorí, hlavne, že obsah mi je príjemný. Ale nie je to tak. Vrúcnosť v hlase je dôležitejšia. Slová nemusia mať obsah, ak sú napísané, ale vyslovené sýtym, presvedčivým hlasom robia zázraky.

Priadol vám už niekto do uška?