Neodolateľná vôňa šušky

Kráča si v mĺkvom jesennom ráne. Jeho mesto ešte spí. Počúva iba pomalý, tichý tlkot svojho srdca od okamihu, odkedy sa jeho mužné telo stratilo v hustom čiernom brokáte skorého nového dňa. Ide si po svoju korisť.

Pochádza z rodu lovcov. Otec otca jeho praotca bol hlavným cisárskym radcom, čo sa lovu týka. Otcovia z jeho rodu odovzdávali svojím synom stáročiami zdokonaľovanú taktiku lovu, ktorú postupne vylepšovali vlastnými skúsenosťami pre potreby ďalších pokolení. Dobre vedia aj to, že honiči už splnili svoju úlohu. Samička je konečne v jeho revíri.

Jej telo sa chveje od vzrušenia. Cíti jeho vibrácie ako sa k nej pod rúškom tmy približuje. Je rozhodnutá. Od dnes chce byť iba jeho korisťou. Chce aby jeho šíp ju konečne dostal. Je silná, hrdá, vznešená a správa sa ako levica. Od dnes sa však nebude brániť. Svoje telo má napnuté od očakávaní, ktoré sa o chvíľu naplnia. To ju robí ešte krajšou a vyzývavejšou. Vie, že si konečne našla svojho vysnívaného lovca. Skrývala sa a zároveň ukazovala mu svoju dokonalosť. Túto hru hrajú už od jari, kedy ešte nevedela, či sa mu odovzdá. Utiekla, ale on ju vždy vystopoval. Ukázala mu kúsok zo seba opäť a on bol pripravený ju skoliť okamžite. Znovu zmizla v húštine. Musí myslieť aj na svoje deti.

Všade vôkol je dokonalá tma a ticho. Dnes sa spolieha iba na svoj čuch. Cíti pachy jej vzrušeného tela. Neodolatelná vôňa ho vedie cez prekážky ako neviditeľná ruka osudu.

Teraz ju chce cítiť z blízka.

Okamžite.

Zahodiť všetko a zaboriť sa do nej.

Pritlačiť si ju k machom zarastenému dubu.

Znehybniť ju lanami a ovoniavať ju všade.

Chce, aby bola už len jeho.

Navždy.

Jej oči o chvíľu budú na okamih prosiť o milosť. Bez strachu. Dôveruje mu už dlho. V tej chvíli bude chcieť už len jedno, aby ju jej lovec konečne ochutnal.

Uvedomuje si ako krásne vonia všade. Oddane sa postaví do vánku, aby si ho tá neodolateľná vôňa konečne priviedla...