Obráťme list

Kŕdlik dievčatiek so smiechom zhŕňal lístie a hádzali ho po sebe. Mala som nutkanie sa k nim pridať. Smola, že dve generácie rozdielu. Ale poučenie presahujúce dimenziu bytia.

Väčšina listov spadne farebnou, krásnou stranou hore, láka oči. Keď sa ale človek zohne, pozrie rubovú stranu, čo asi? červi, hnus, fádnosť v najlepšom prípade.

Tak sa pozrime na pozlátka. Ak máme odvahu. Nie je nevyhnutné zaplňovať svoj život hnusom, nie je potrebné odhaľovať neestetické stránky prostej existencie. Načo. ˇZivot plynie tak či onak ďalej.

Uvedomíte si niekedy rozdiel medzi rodinou a príbuzným? Priateľom a kamarátom? Situácia, kedy sa to ukáže neželane nepríjemne. Leziete si v strašnom teréne po horách , vyťahuje sa na reťaziach, a osvieti vás poznanie. Čo mi je tu kto platný? Som tu ja, náhodní okoloidúci, ktorí sa zasmejú poznámke o smiešnej polohe hore nohami, keď to terén vyžaduje. Človek cíti príbuznosť s celkom cudzími osobami. Zdieľa s nimi boj o život, o posun niekam.

Sex je tiež iba snaha posunúť sa do iného levelu. Nemá to byť kto z koho. Má to byť povznášanie sa navzájom do inej dimenzie. Bez vznášania nárokov, len tak, že to posunie ľudstvo.

Byť lepším je šťastie a nič to nestojí.