Kvety na Valentína

Je nedeľa 12,2,23 17,00 rýchlo v Potravinách nákup, zajtra prac. Týždeň začína. Prehrabávam sa v regáloch v uličkách obťažkaných tovarom a podvedomky mi myká hlavou jedným smerom. Prešla okolo... „To je riadny kus!?“ ... vravím si v duchu, hlavu vykrúcam za ňou, ale v mojom rebríčku možností /sebareflexia/... „no až tam nevyšplháš chlape!“ Nakupujem vôbec sa nevzrušujem. Už kľačím do regálu sa spodného pchám a... „klop klop“ čižmičky, vedľa krásne nohy, pančušky kožúšok krásna dáma plnších, ale diabolsky súmerných tvarov. "Zase Ona?" Listujem v zoznamoch hollywoodskych hviezd, 38 -41r... bože ten pyšný sexepíl... „...na toto nemám!“... Neriešim! Som v starých ufúľaných handrách, spotený idem z vinohradu ... chlape zabudni... stále sa prefackávam z ľúbych tvarov jej nevídanosti: „ ...fakt nechaj to tak!“ chtíču dohováram... Idem k pokladni, nikoho... len ona predo mnou. Ú hladne vyložený nákup, ja vyložím svoj, oddelí ho delítkom : „Ďakujem...“ milo jej službu vraciam ona sa milo usmeje. Stojíme pri pokladni ja vetrím jej príjemný parfum, predstavujem snívam rozprávku ako byť s ňou. No... Pod chvíľou ju mykne pozrieť sa na mňa. Zas a Zas. Cíti že ja nespúšťam z nej môj hladný zrak, ale nevzdávam sa hľadám zámienku zápletku, ako by som ten zákusok, flirt, len predsa .... Á kvety! ... sú pri pokladni... Ona zbiera nákup do tašky... „Prosím p.Pokladník Dáme ešte tie kvety na Mňa! Veď bude Valentína...“ ešte dodám tichšie, predsa to skúšam nedám si pokoj niečo vo vnútri sa mi... Zdvihne pohľad. On jej podáva kvety, ona pozrie na mňa, nevie zrazu reč. Krúti hlavou NIE, NIE a ... Slza padla do náručia kvetom. Druhá... Tretia. Čo teraz? Chlape niečo si posral... Podávam kapesník. Pokladník ma z inkasuje. Tvárim sa previnilo, srdce búši. Ona čaká. S taškou a drží kvety... Čo bude? „Prepáčte nemôžem.!“ Čaká naťahuje hanblivo ruku s kvetmi a chce ich vrátiť, kyticu so srdiečkom, oči sklenené, každú chvíľu to príde zase. „Nie, je vaša, ja nemám komu.. A ste mi milá...“ oči so mňa nespúšťa, ale vidím na prstenníku obrúčku. Ona si môj pohľad všimla a predbieha ma... "U nás doma sa to nenosí. Už ani nevie kedy som dostala naposledy kvet..." A. O točí sa tanečným krokom a ladným húpavým tancom, chôdzou Marilyn Monroe, ide svojím smerom s nákupom aj s kyticou. Zrazu otočí hlavu. No nezastane, ešte stihne môj chlipni pohľad za ňou, na jej úžasný zadok... ja pristihnutý dvihnem oči a vidím lesk v uplakaných očiach a dokonalé vábivé pery mi v pantomíme krásnej Tváre posielajú vyhláskované slovo: Ď a k u j e m... ... k tomu letí hrejivý Valentínsky úsmev z jej už ružových podmaňujúcich líc... na konci chodby, vo dverách romanticky ešte zakýva kyticou. Vie že tam stále stojím... ...................... Milé Dámy aj vy ste niekedy nedostali kvet keď ste ho najviac čakali? / potrebovali? Páni nezabúdame niekedy na to? „?“