Stratená rozkoš - časť II.

Príbeh s názvom Stratená rozkoš - časť II. je voľným pokračovaním príbehu Stratená rozkoš - časť I. V nej sme mali možnosť sa zoznámiť s protagonistkou Monikou, u ktorej sme mohli nahliadnuť do tajomstva ľudských vzťahov. Zistili sme, že tam kde osud niečo zobral, na inom mieste opäť pridal. Časť II. nám poskytne bližší pohlaď na to, aké komplikované môžu vzťahy byť a ako sa s nimi Monika vysporiadala.

Ako to v každom vzťahu už býva, zabehnuté stereotypy zovšednejú. Čo pred tým bolo krásne a tešili sme sa z toho ako malé deti, po čase berieme ako bežné. Takto to bolo aj vo vzťahu Moniky a Martina. Nová iskra ale neprichádzala.

Až jeden večer...

Bol neskorý piatkový podvečer. Na firme sa zhasínali posledné svetlá. Martin a Monika ako náruživí vorkoholici po každom odchádzali ako poslední.

Martin túto idylickú chvíľku preťal ako prvý. Vyšiel z kancelárie, zhasol svetlo, zámok na dverách dvakrát zapadol. Trikrát zaklopal na dvere kancelárie v ktorej sedela jeho drahá polovička so slovami: „Zlatko, už pomaly idem, musím ešte niečo vybaviť“. Monika pohrúžená do pracovného nasadenia Martinove slová vôbec nezachytila.

Keď odpoveď ani po chvíli neprichádzala, Martin na chodbe zhasol, zavrel dvere a odišiel.
Monika pracovala ďalej...

Ako čas išiel, na Monikinej tvári sa začala prejavovať stále väčšia a väčšia únava. Kávy v šálke ubúdalo...
Čas ako by sa na malú chvíľu zastavil. Keď Monika precitla, zistí, že jej tvár je položená na klávesnici. V tej chvíli si uvedomila, že pre tento krát to prehnala. Pozrela na hodiny a povzdychla: „Och bože, to je už toľko hodín?“ Bolo niečo pred polnocou. Inštinktívne zakričala: „Martin?“ Ale medzi stenami ostalo iba prázdne ticho.

„No čo už“, prebehla jej hlavou myšlienka. „Zavolám aspoň taxík“, v duchu si zašomrala. Zozbierala posledné sily, vytiahla mobil, otvorila app-ku a taxík objednala.

Príchod vodiča taxi služby neúnavne v mobile sledovala. Keď bol taxík už relatívne blízko, natiahla topánky na nohy, obliekla kabát, z kabelky vytiahla kľúče, zamkla firmu a posledné minúty strávila čakajúc vonku pred budovou. Rezký decembrový vzduch sa začal pomaly tlačiť za nechty.
Monika prestupovala z nohy na nohu, no taxík stále neprichádzal. Osamotená, ošľahnutá mrazivým vzduchom a modrajúcimi pery začala pomaly strácať aj poslednú nadej.

Keď tu zrazu... v diaľave zahliadla svetla a modrozelené auto so značkou BMW sa pomaly blížili k nej.
„Konečne, môj taxík“, nahlas zakričala. Jej ruka s odhodlaním začala mávať. S približujúcimi svetlami vzrastalo aj nadšenie.

Taxík prišiel. Monika už ako zohratý klient taxi služieb otvorila dvere na zadných sedadlách. Nohami vkročila do priestoru taxíku a za sebou zavrela.

V tej chvíli sa ozval vodič. S hlbokým a dych berúcim hlasom sa opýta: „Kam to bude slečna?“ Vo chvíli ako vodič vyriekol posledné slovo, Monikou prebehla energia, ktorá prenikla do všetkých intímnych zákutí. Koktajúcim hlasom odpovedá: „Do, do, do, domov.“

Vodič taxi služby opäť prehovoril. Pokojným mužným hlasom sa opäť opýtal: „Kam domov to bude slečna?“ Moniku zaliala ďalšia vlna vzrušenia...

Odvetila: „No, no predsa domov, ku mne.“

Až po chvíli si uvedomila, ako by neznámeho muža pozívala do svojho príbytku. V tom okamihu jej to ale bolo jedno. Z muža vychádzala silná magická energia. Miestami mala túžbu sa mu celá oddať.
Nakoniec sa Monika zmohla a adresu povedala.

Počas jazdy premýšľa, kto tento záhadný muž je. V spätnom zrkadle pozorovala jeho tmavé hnedasté oči. Vychádzala z nich tajomná energia. Monika si vo svojom lone po krátkej chvíli opäť uvedomila jemné vibrácie, ktoré už dávno necítila. Hoci muža nepoznala, vedela, že dnes mu chce patriť. „Ale ako to urobiť?“, hlavou jej prebehla myšlienka.

Vodič taxislužby jej pohľad v späťáku opätoval. Nebol to však žiadny rojkovský úsmev nesmelých chlapcov, ktorí sa lacnými trikmi snažia dostať ženu do postele. Jeho pohľad naznačoval, že tento muž vie čo chce. Žiadne podlízanie a už vôbec nie stavanie ženu na piedestál. Z jeho pohľadu bolo možné vycítiť, že všetky ženy si váži, rešpektuje, s úctou a galantnosťou a k nim pristupuje. Zároveň si uvedomuje, že keď príde ten správny čas, na nič sa nehraje. Priamočiaro pristúpi a zakázané jablko zo stromu odtrhne.

Vzrušujúca energia z neho priam sálala a Monika akoto vnímavý senzibil dostávala túto energiu v plnej dávke.

Letmé pohľady v späťáku sa stupňovali. Netrvalo dlho a jej lono bolo mokré. Jazda mala trvať ešte necelých 10 minút. Už teraz však bolo cítiť, že narastajúce vzrušenie v priestoroch taxíku bolo možné krájať.

„Ako to vydržím?“, povzdychla si a snažila sa potlačiť hanlivé myšlienky spojené s tajomný mužom za volantom.

Taxík dorazil na adresu. Z auta bolo možné vidieť, že v Monikinom byte je tma. „Žeby sa Martin ešte nevrátil? Alebo už spí?“, vŕtalo jej v hlave.

Jej myšlienky však boli stále sústredené na vodiča taxislužby.

Taxík zastavil. Muž sa otočil smerom k Monike a hlbokým mužným hlasom informoval: „Bude to rovných 6,50“. V tej chvíli slabé pouličné svetlo na malý okamih ožiarilo jeho tvár. Zahľadela sa mu do oči. Jeho pohľad ju priam prebodol. Ich pohľady zamrzli. Zostala ako obarená. Vedela, že jeho oči sú pre ňu magnetom. Avšak tak silnú iskru nečakala.

Bez ďalšieho rozmyslu rýchlo našmátrala kabelku hodenú medzi nohami. Vytiahla peňaženku a požadovanú sumu predložila taxikárovi. Ten hotovosť preberá a dodal: „Máte nádherné oči.“ V tej chvíli sa Monike srdce divoko rozbúchalo. Zajakávajúcim hlasom odpovedá: „Ďa, ďakujem.“
Vodič sa na malú chvíľu otočil dopredu. V aute nastalo ticho.

Vo chvíli, keď Monika chcela už potiahnuť páčku a otvoriť dvere, muž sa otočil späť a pokojným, ale sebaistým hrubým hlasom sa pýta: „Môžem Vás pomilovať?“ Monika sa rozochvela. Muž sa do nej hlboko zahľadel. Monika odpovedá: „Ja mám ale priateľa“. Taxikár opäť pokojným a vyrovnaným hlasom odvetil: „To je škoda“, a do notesu si začal písať informácie z poslednej jazdy.

V Monike pred očami prebehol celý život. Nikdy sa ešte tak vzrušená necítila. „Žeby toto bola moja stratená rozkoš“, pýta sa samej seba
.
Ako taxikár zapisoval, Monika nahlas vysloví: „Áno, chcem to.“

Muž pokojne dopísal, ako by sa nič nedialo. V Monike to vyvolalo ešte väčšie vzrušenie.
„Poďte si prosím ku mne sadnúť“, požiadal taxikár galantným spôsobom.

Monike viac netrebalo. Zhodila zo seba kabát a už bola na predných sedadlách. Muž ju zľahka chytil za šiju, naklonil k sebe a začal vášnivo bozkávať. Jej pery sčervenali a oči sa lesknúť začali. „Ako sa voláte?“, opýtal sa taxikár. „Monika“, odpovedala so stiahnutým hrdlom.

„Monika?, krásne meno“, odpovedal muž a začal je rozopínať blúzku.

Ani nevedela ako a už pred ním sedela iba v spodnej bielizni. Pohladil ju po chrbte a podprsenka spadla. Jeho vášeň bola očarujúca. Jej prsiam sa venoval do najmenšieho detailu. Vložil do nich poriadnu dávku svojej vášne. Všetko však prebiehalo so všetkou početnosťou.

Keď videl ako Monika neúnavne vzdychá, stiahol nohavičky.

Jej vzdychy boli na malú chvíľu utíšené a jej slová úpenlivo prosili: „Poď do mňa“. Taxikár otvoril priehradku. Vytiahol krabičku s kondómami. Medzitým Monika z neho stiahla aj posledný kúsok odevu.
„Nasaď mi ho“, požiadal taxikár. Jeho hlboký hlas Moniku ešte viacej rozpálil.

Jej vzrušenie prerástlo do takých rozmerov, že nedokázala už zaváhať ani na malý okamih. V tej chvíli urobila všetko, o čo ju muž požiadal. Urastený chlapík sklopí, sedadlo a Monika sa do neho pohodlne uloží.

Muž pristúpi a...

V priestoroch auta sa dramaticky začali šíriť intenzívne prejavy vášne a vzrušenia. Monika kričala v zajatí rozkoše. Muž jej prejavy opätoval. Vzájomná telesná rozkoš sa ešte prehĺbila potom ako ich pohlavné splynutie ešte zosilnilo.

Nádherné orgie odohrávajúce sa za priehľadnými oknami taxi vozítka trvali nevedno ako dlho. Za čas však všetko ustalo. Muž opätoval posledný bozk s magickým pohľadom a slovami: „Bola si úžasná, ďakujem“.

Monika s načervenalými lícami vystúpila. Taxikárovi poďakovala za príjemnú spoločnú jazdu a namierila to priamo k svojej bráne.

Ako vášeň upadala, začal sa dostavovať pocit viny. Myseľ triezvela a Monika si začala uvedomovať, že doma ju už určite čaká milujúci priateľ. Má sa priznať? Povie pravdu? Tieto otázky si kládla potom ako kráča schod za schodom až na piate podlažie.

Ako sa zadýchaná blíži k dverám svojho bytu, začula ako sa schodišťom šíria výkriky vášne a vzrušenia. Presne také, aké mohla sama prežívať ešte pred malou chvíľou.

„Azda si susedia spríjemňujú piatkový večer?“, pomyslela si. Čím bola bližšie, tým zvuky naberali na intenzite.

Vkladá kľúč do kľúčovej dierky. Otočila západkou, dvere sa otvorili...

V tej chvíli pochopila, že výkriky vášne sa netiahli z vedľajšieho bytu, ale priamo z jej spálne. Pred očami sa jej ukázal pohľad, ktorý by nepriala ani svojmu nepriateľovi. Martin, jej drahý si to rozdával s dvoma sedemnástkami.

V tej chvíli všetko ustalo. Pohľady sa stretli, úsmev zamrzol. Posledné slovo na ktoré sa zmohla bolo: „Martin?“

Od toho dňa sa pre Moniku začal nový život. Nová práca, noví kolegovia, noví priatelia.

Naša kajúcnička od toho okamihu často premýšľa aj takto: „Keď osud niekde nadelí, inde zoberie“.

Pre Moniku to bola skúsenosť, ktorá sa v jej živote dá považovať za tú najzásadnejšiu.