Tri zázraky pre mamičku (súťažná)

Byť slobodnou pracujúcou matkou na Slovensku je asi ten najťažší údel na svete. Dennodenne zápasíte nielen s nedostatkom času a financií, ale najmä s odopieraním si všetkých pôžitkov vrátane spánku. Sex je to posledné, čo vám napadne na rozum.

Tesne pred odpracovaním ďalšieho roku sa človek dočká obdobia Vianoc, ktoré sú presným opakom ich hlavných symbolov. Je to zmätok a jediný únik z tohto šialenstva môže poskytnúť vianočný večierok, ktorý si ale slobodná matka dovoliť nemôže.

“Neexistuje, že by si vynechala najväčšiu akciu v roku, keď sa šéfstvo aspoň trocha buchne po vačku a je ochotné sa podeliť o ich mastné zisky.”
“Nemôžem, nemám si čo obliecť, nemá mi kto postrážiť syna a hlavne je to ďaleko.”
“Máš skoro takú postavu ako dcéra, požičiam ti niečo od nej.”
“Pochybujem, že by mi niečo sadlo.”
“Neboj sa, zajtra cez obed odbehneme ku nám a poskúšaš si.”
“Veď to nestihneme.”
“Sakra, to sa teraz každá nová mamička stáva automaticky zarytou pesimistkou?”
“Nie, iba ak nemá dostatok spánku, peňazí a na krku kopec starostí.”
“Mlč. Starosti bokom, sú Vianoce.”

Na druhý deň ju kolegyňa dotiahla k sebe do bytu. Konkrétne do izby jej dcéry, ktorú najviac zamestnávali vysokoškolské párty a tanečné súťaže. Skoro odpadla, keď uvidela jej šatník. Výber kokteilových šatov bol nekonečný, ale vydesili ju tie obrovské výstrihy. Také si nedovolila ani pred narodením jej prvorodeného.
“Myslím, že tieto ti budú ako uliate.”
“Zbláznila si sa? Však mi z nich prsia vypadnú.”
“Ničoho sa neboj. Keď som ich dovolila dcére, tebe budú akurát.”
Po dlhšom presviedčaní si ich obliekla a stal sa prvý zázrak. Sedeli jej dokonale. Krásne lícovali jej prirodzene peknú postavu. Chudý driek, pekný vypuklý zadok balancujúci na hrane medzi nenápadne plochým a výrazne brazílskym. Jej prsia už stratili niekdajšiu pevnosť, ale dokonale vyplnený výstrih to nedal ani v najmenšom poznať. Bočný rozparok odhaľoval jej dlhé štíhle nohy.
“Wau. Tak to je sila. Každému vravím, že moja dcéra je najväčšia kočka na celom svete, ale ty v tom vyzeráš ešte omnoho lepšie.”
“Sú fakt krásne, ale ten…”
“Zostaneme pri tom, že sú krásne. Aké číslo topánok máš?"
Prvý zázrak bol dokonaný, keď jej skvelo sadli aj zladené lodičky na hriešne vysokom opätku. Jej výška zrazu atakovala 180 centimetrov.
"Tak to je pecka, musím to poslať dcére. Urob nejakú sexi pózu."

Keď si doma vybalila jej dokonalý outfit z lacnej igelitovej tašky prezentujúcej najbližší supermarket, zmocnili sa jej neistota. Od narodenia jej syna si nedovolila žiadnu starostlivosť o seba okrem nočného krému z lídla. Bude vyzerať presne ako tá igelitka, ako bezdomovec v luxusnom balení. A ono to bolo vlastne jedno. Aj tak jej nebude mať kto postrážiť dieťa.

"Holka moja, máš fakt riadny problém." odstavila ju hneď ráno kolegyňa. Pozrela na ňu vystrašene ako tesne pred infarktom. Nepotrebovala ďalšie problémy a už vôbec nie pred Vianocami. Kolegyňa začala s vysvetľovaním skôr, ako stihla zblednúť na farbu steny a úplne s ňou splynúť: "Tak tá moja dcéra bola z teba tak unesená, že to hneď ukázala jej kamoške a tá ťa chce upraviť na večierok."
"To nemôžem prijať."
"Nie, to musíš prijať, holka moja zlatá. Budeš jej záverečný projekt, ona totiž študuje na nejakej prestížnej módnej škole. Z teba bude kráľovná večierku a jej to otvorí dvere do šoubiznisu."
Odmietala veriť vlastným ušiam. Žeby zázrak číslo dva? Tajne si začala predstavovať seba v nejakej chronicky známej rozprávke.

V bytovke, kde žila, bývalo kopec asociálov, ale nič lepšie si dovoliť nemohla. Práca pre korporát na nekvalifikovanej pozícii nebola k jej peňaženke príliš štedrá, ale poskytovala jej aspoň akú takú istotu. Spriatelila sa so susedou v rovnakom veku, ktorá ticho trpela násilie páchané jej večne ožratým manželom. V tomto baráku to bola skôr samozrejmosť ako výnimka. Večné hádky susedov jej budili syna aj vo dne aj v noci.
"Jani, mala by som na teba veľkú prosbu."
Utiahnutá suseda na ňu otvorila jej utrápené oči. S napätím očakávala, čo od nej požiada. Ak peniaze, tak to bude mať smolu, všetky jej zhrabol manžel.
"Mohla by si mi vo štvrtok postrážiť syna. Je mi to blbé, mám vianočný večierok a..."
"Ale jasné. Vieš, že toho malého fešáka si vždy rada požičiam."
"Naozaj?"
"Áno, ale...musíš sa vrátiť skôr ako ten môj ožran z krčmy."
Nebolo to raz, keď Janu prichýlila u seba doma, aby ju ochránila pred agresivitou jej muža poháňanou alkoholom. Nebolo treda nič viac vysvetľovať, iba prísť dostatočne včas.
"Neboj, rozumiem, si skvelá." od samej radosti ju objala. Žeby ďalší zázrak? Toto išlo fakt ľahko. Dokonca tak, že Jana sa ponúkla vyzdvihnúť malého zo škôlky, nech po práci nemá absolútne žiadne starosti.

Nastal dlhoočakávaný deň, nohy sa jej triasli už od rána. V spoločnosti už nebola poriadne dlho a už vôbec nie na nejakom fajnovom večierku. Vybavila si miestnu diskotéku, na ktorej spoznala otca jej dieťaťa. Až ju striaslo pri pomyslení na to.

Z práce sa vyparili medzi prvými, aby sa mohla podrobiť precíznej práci mladej nádejnej vizážistky. Tá si k sebe privolala aj kaderníčku a fotografku v jednej osobe. Všetky baby vrátane jej postaršej kolegyne sa okolo nej krútili a snažili sa jej to čo najviac spríjemniť. Najprv jej to bolo cudzie. Nervózne sa vrtela na stoličke a akékoľvek uvoľnenie nepripadalo do úvahy. Nervozita sa s prvými výsledkami práce začala čoraz viac vytrácať. Možno by jej alkohol pomohol rýchlejšie zbaviť sa všetkých nepríjemných pocitov, ale to stritkne odmietla. Netrpezlivo sledovala, ako s ňou dievčatá robia divy. Lepšie povedané ako dievčatá z nej robia divu svetového formátu.

Výsledok bol fenomenálny a to doslova. Všetky nevesty by zbledli závisťou, ak by sa objavila na ich svadbe. Kaderníčka nacvakala stovky fotiek ako jednoznačný dôkaz tohto tvrdenia. Konečne zúžitkuje tie roky volejbalu, ktorému sa pred pôrodom venovala. Jej svaly po tehotenstve výrazne ochabli, hoci sa naďalej musela poriadne obracať, ale svalová pamäť zostala. Len vďaka tomu sa vedela niesť priestorom ako kráľovná. Dlhé podpätky vyzerali, akoby boli súčasťou jej tela. Krásne a isto predlžovali jej dlhé štíhle nohy.

"Tak a nezabudni si ešte toto." kolegynina dcéra priniesla krásne ligotajúcu sa sadu náušníc a náhrdelníka, ktorá jej prinášala úspech na súťažiach. Keby tušila, koľko stál, neprijala by ho. Bol to dar k dvadsiatim narodeninám skvelej dcéry. Aj pre nadpriemerne zarábajúcu rodinu cena spôsobovala slušnú záťaž na rozpočet.

Nevedela na seba vynadívať. Obzerala sa z každého uhla vo veľkom zrkadle roldoru, keď do bytu vstúpil kolegynin manžel.
"Och, ospravedlňte moju nezdvorilosť, jasná princezná, že som tak neočakávane vstúpil do vašej prítomnosti." zažartoval prízemitý päťdesiatnik s riedkymi vlasmi a uklonil sa.
"Milan, nechaj si tie vtípky na neskôr, budeš mať dosť času ich realizovať v aute."
"Rozumiem, vaša výsosť kráľovná." uklonil sa aj manželke.
"Ctihodná princezná." uklonil sa dcére.
"A pôvabné služobné." uklonil sa aj dcériným kamarátkam.
Celý byt sa po jeho príchode ohrial srdečnou atmosférou. Asi po prvý raz v živote sa cítila ako doma. Vždy túžila po takejto harmónii, no osud si s ňou zahral úplne inú hru.

Ešte aj v aute ju tento drobný podpriemerne sympatický chlap dokázal svojím pozitívnym naladením zbaviť akýchkoľvek obáv.
"Dobre, dievčatá. Zabavte sa. A ty milá moja, nezabúdaj, že ťa doma čaká ten najlepší manžel na svete. Tak ak sa ma rozhodneš vymeniť, tak jedine za nejakú svetovú triedu, nech sa potom môžem chváliť, koho som mal za manželku."
Posledný raz si prehliadol aj vychádzajúcu hviezdu tohto večierka a zmohol sa na: "A tebe...ufff, tebe zostáva len dúfať, že majú zaplatenú dostatočne dobrú ochranku...po tebe sa budú trhať všetci muži."
"Dobre, už mlč a zavri si tie uslintané ústa." umravnila ho manželka.

Stačilo vstúpiť a okamžite na nej viseli desiatky mužských i ženských očí. Každý sa v tento večer snažil vyzerať čo najlepšie, no i napriek tomu ona vyzerala o kategóriu lepšie. Body jej zrážali len jej nakrátko zastrihnuté nechty. No a čo? Aspoň na nej nebolo nič umelé. Teda okrem mihalníc, ktoré aj tak vyzerali úplne prirodzene a len ich objem dával tušiť, že prirodzene by to nešlo.

Nikdy predtým nečelila toľkej pozornosti a bol to pre ňu veru šok. Snažila sa schovať za každým rohom a aj tak si ju tam vždy niekto našiel. Vtláčali jej do rúk stále nový a nový pohár alkoholu. Po treťom ich len odkladala nenápadne bokom. Cítila sa ako bezbranná korisť a jej nadšenie upadalo. Tešila sa, ako si bude môcť skvelo zatancovať, pokecať s kolegyňami, ochutnať exkluzívne jedlo a popiť drahý alkohol. Namiesto toho neustále odrážala útoky gerojov všetkých možných vekových kategórií. Aj snahy jej kolegýň ochrániť ju, zlyhávali na plnej čiare. Napriek tomu sa ich všemožne držala až do jedného delikátneho okamihu. Toaleta, okamžite potrebovala toaletu.

Jej outfit bol tak dokonalý, že sa bála urobiť na ňom akúkoľvek zmenu. A toaleta je až príliš náročný úkon na to, aby zostalo všetko zachované tak, ako predtým. Netuší, čo si myslela. Že oklame prírodu a tá na noc preruší prirodzené procesy? Teraz to už bolo jedno. Vlastne celú tú maškarádu, vďaka ktorej sa zrazu cítila tak hrozne, by najradšej zo seba strhla. Pokazila jej celý večer. Mala prísť vo svojich lacných šatách bez mejkapu a zabaviť sa ako slobodná matka. Koho tým chcela oklamať?

Filozofické peklo hlúpych otázok prebila najsilnejšia: Prečo, keď človek súrne potrebuje toalety, tak nikdy nie sú po ruke. Zúfalo blúdila a očami hľadala správne označenie, keď sa ocitla v dlhej osvetlenej chodbe. Prešla okolo trojice chlapov v družnej debate, aby následne zastavila pred retiazkou nesúcou text "nevstupovať". V sekunde sa zvrtla na opätku a rozbehla sa opačným smerom, keď narazila na jedného z pánov. Krava hlúp. Mohla tušiť, že si ju všimne a pokúsi sa na ňu zapôsobiť tak, ako tucet zúfalcov pred ním.

Celá situácia prebehla o čosi dramatickejšie. Výsledkom bolo poškvrnenie žiarivo bielej košele krvavou farbou vína, ktoré si dotyčný ešte pred malou chvíľou ležérne šetril v pohári. Nie, nič si k nej nedovolil. Nie, toto nebol následok jeho neokrôchanosti. Bol to len výsledok neočakávaného stretu dvoch tiel.
"Ježiš, preboha, potrebujem rýchlo toaletu." vypadlo z nej ako jediné.
"Poďte za mnou." povedal sebaisto neznámy muž. Odkvačil retiazku s nápisom nevstupovať a viedol ju na koniec chodby. Tak toto jej ešte chýbalo. Ocitnúť sa niekde vzadu sama s nejakým cudzím chlapom.

Voviedol ju do salónika, ktorý na veľkom priestore obsahoval veľké zrkadlá s umývadlami a celkovo bohato zdobený interiér s množstvom kozmetických doplnkov. A nakoniec aj pootvorené dvere k toalete. Konečne. Vpálila dovnútra ako presne navádzaná nadzvuková strela.

Do riti, čo teraz. Ten chlap tam isto bude. Musela ho oliať, určite si za to bude čosi nárokovať. A čo šaty? Preboha. Mala šťastie v nešťastí. Šaty zostali bez akéhokoľvek poškvrnenia. To ju upokojilo a v hlave jej skrsol plán. Ak dobrých pár minút nevyjde von, isto si ten muž bude myslieť, že jej prišlo nevoľno z alkoholu, a zbabelo odíde.

Po pár dlhých minútach otvorila dvere a zhliadla nečakané. Ten chlap to nevzdal. Stál tam obnažený do pol pása, v jednej ruke držal telefón a druhou sa pokúšal zmyť červené fľaky z košele. Pohľad to nebol vôbec nepríjemný. Jeho vypracované svaly sa nenápadne drali na povrch, ale pôsobili úplne prirodzene, mužsky. Nie ako hora svalov, ktorá pohľadom lúska orechy.
“Jeeejda, pardón.” ospravedlnila sa, keď si uvedomil, že si ho obzerá.
“Ste v poriadku?”
“Áno.”
“Prišlo vám nevoľno, však?”
“Nie, to nie. Ale…” na chvíľu zaváhala, kým sa odhodlala vysvetliť celú situáciu. Úprimne a otvorene prehovorila o tom, ako sa ju dnes snaží zbaliť asi každý muž i o tom, že čakala na toalete v domnení, že si to rozmyslí a stratí trpezlivosť.

“Veľmi ma mrzí tá košeľa, ale to víno už z nej asi nedostanete.”
"Nevadí, asistentka mi už zháňa novú."
"Naozaj?" pozrela na neho trochu prekvapene. Ako veľmi by jej pomohla taká asistentka, alebo rovno takýto asistent.
"Dovoľte mi za ňu aspoň zaplatiť." neverila vlastným slovám, ktoré práve vypustila z úst. Tento pán ma vlastnú asistentku, tá košeľa stála isto omnoho viac, ako si mohla dovoliť.
"To je v poriadku, bola to aj moja chyba."
"Tak mi ju aspoň dovoľte dať do čistiarne, aj keď...to asi nebude možné vyčistiť." pozrela na neho s bezradným výrazom.
"Ste milá, ale to už nechajte na mňa a radšej mi prezraďte, ako sa voláte."
"Já?" nechápavo zvolala na nečakanú otázku.
"Rozumiem. Príjmite moje ospravedlnenie, isto vás zdržujem."
"Nie nie. Ja som Aďa, ehmmm, Adriana."
"To sa dalo čakať." zahundral si popod nos.
"Ako prosím?" snažila sa pochopiť, či dobre počula a čo tým chcel povedať.
"Prepáčte, taká blbosť mi len napadla...už vám to dnes isto niekto povedal...ale mne sa to úplne zosobnilo...vaše dlhé nohy...a Adriana Sklenaříková...vravím blbosť." dostal sa sám trochu do rozpakov. Pôsobilo to na ňu veľmi autenticky. Ten človek mal silnú charizmu, no taktne vedel zacúvať do vhodnejšej pozície. Obdarovala ho úsmevom.
"Mimochodom, ja som Alex."
"Teší ma, Alex. Našťastie vy vôbec nevyzeráte ako ten herec...Alexander Bárta."
"Kto?"
"To je jedno."
"Nejaký ženský lámač sŕc?"
"Tak to neviem, môj typ to určite nie je."
Keď bola nervózna, pôsobila vždy chladne a odmerane.

"Prekážalo by vám so mnou počkať na asistentku? Nemôžem chodiť takto v spoločnosti."
"No to nemôžte." pôsobila naďalej až sebaisto prísne, i keď v myšlienkach by si to jeho telo najradšej hneď privlastnila.
"Prepáčte mi moje naliehanie, ale nechce sa mi tu zostať čakať samému...a hlavne nechcel by som prísť o tak milú spoločnosť."
On s ňou asi práve flirtuje a ona tomu nevie odolať. Čím ďalej, tým viac sa stráca v záplave veľkej dávky hormónov a šarmu. Prestáva vnímať slová a sleduje iba obrysy jeho pier. Aj tie sú zrazu na zožratie. Tak ako to dokonale upravené strnisko kontrastujúce z hladkou vypracovanou hruďou.

"Smiem?" preruší jej omamnú dávku vzrušenia a v jej hlave sa to spojí ako žiadosť o bozk. Pobozká ho a až potom si uvedomí, že trápnejšiu hlúposť urobiť nemohla.
“Preboha, já…neviem, čo to do mňa vošlo…já…ospravedlňujem sa…” začala nekontrolovane panikáriť. Uzemnil ju pohladením po ruke a slovami: “Neospravedlňujte sa, Aďa. Smel by som vás požiadať, aby ste to zopakovali?”
“To naozaj?” neverila vlastným ušiam. Neverila, čo spravila a čo sa tu dialo. Jedno bolo isté: ocitla sa v náruči fešáka s vlastnou asistentkou.

Zavrela oči a pobozkala ho opäť. Znova sa v nej všetko zbúrilo. Ponorila sa do jeho pier, zahniezdila v jeho mužnom objatí a pevne zovrela jeho silné paže. To sú svaly, krásne vyrysované. Zovrela ich tak pevne, že keby jej prsty zdobili dlhé upravené nechty, vyryli by do kože jej autogram. Také pocity už veľmi dávno nezažila. Zamkla ich na dlhú dobu a teraz sa tisli na povrch všetkými škárami. Tá omamná vôňa jeho parfému na ňu pôsobila ako nebo. Kráčala po oblakoch a bála sa, že ak povolí zovretie, zrúti sa k zemi.

So slastným vzdychom sa uvoľnila od jeho pier a schúlila na jeho hruď. Nechce sa tohto okamihu za žiadnu cenu vzdať. Chce si ho užiť naplno.Ktovie kedy príde opäť taká príležitosť. Zbláznené hormóny jej diktujú cestu, ktorá viedie po jeho hrudi, prsiach až k stehnám. Zadíva sa mu túžobne do očí a priloží ruku na jeho prirodzenie. Je tam, cíti ho už pri prvom jemnom dotyku. Poslušne čaká naplnené vzrušením.
"Pardón." spamätá sa a dá príležitosť svojmu pokušiteľovi. Vezme ju do náruče a vysadí na mramorový múrik medzi dvoma umývadlami. Pritisne k sebe a prevezme iniciatívu. Jej pery zaplaví bozkami. Bozkáva krásne. Živelne i nežne. Oddane i dravo. Keď k tomu pridá dotyk, jej duša je vo vytržení. Z omámenia ju nepreberie ani chladný kameň, na ktorý si ju pred chvíľou vysadil.

Nebezpečne klesá po jej štíhlých krivkách k stehnám. Robí to tak prirodzene, akoby ju v obrovskej horúčave zaliala pokojná vlna, ktorá príjemne schladí a nenápadne odtečie, aby mohla prísť ďalšia. Presne tak sa skĺzol k jej odvážnemu rozparku a veľmi nežne stúpa po jej obnaženej pokožke naspäť. Keď mu jeho prsty pristanú na tenkej látke nohavičiek uprostred jej dlhých nôh, odlepí sa od jeho pier. Zakloní hlavu a vydá nekontrolovateľný tón podobný vzdychu.
"Mám prestať?" spýta sa gentlemensky. Otvorí oči s obavou, že prestane: "Prosím, nie. Pokračuj."
V sekunde sa ponoril ku krku a nežne ju bozká. Jeho citlivé prsty s ľahkosťou skúmajú vlhnúcu látku pokrývajúcu jej roztúžený klenot. Keď o čosi viac pritlačí, pritisne si ho bližšie. Dych sa jej neustále zrýchľuje a to sa jej ešte ani poriadne nedotkol. Aspoň že dnes nenechala nič na náhodu a zbavila svoje telo akéhokoľvek nežiadúceho ochlpenia. Nebolo by pre ňu nič zahanbujúcejšie, ako objavenie neupravenej džungle pomedzi to nekontrolovateľné vzrušenie. Dnes to našťastie nebol ten prípad. Jej lono bolo pripravené prijať jeho telo bez ohľadu na následky. Túžobne ho vábilo sladkastým vzrušením.

Pri sťahovaní jej lacných nohavičiek, ktoré vôbec nezapadajú k jej upravenému zovňajšku, ani na sekundu nezaváha. Jej telo sa trasie od vzrušenia ako osika. Snaží sa to ukryť všemožným spôsobom, ale keď sa ponorí do jej lona a jazykom z nej ochutná, exploduje ako novoročný ohňostroj v Dubaji. Stráca nad sebou akúkoľvek kontrolu a nasledujúce okamihy si dodnes v hlave premieta ako zmes tých najpríjemnejších pocitov, ktoré by sa matematicky dali opísať ako päťdimenziónalna eufória rozkoše plná exponenciálne rastúcich kriviek.

Preberá ju až jeho upretý pohľad do jej tváre. Jeho úsmev doširoka ju upokojí. Je z celej situácie prekvapený, ale zároveň maximálne nadšený.
"To bolo fakt fascinujúce."
"Áno?" pozrie na neho prekvapene a trochu zahanbene.
"Viete...já..vy...dlho..." pokúša sa mu priznať, že už poriadne dlhú dobu jej nebolo dopriate uspokojenie. Priloží jej prst na pery, aby ju elegantne umlčal.
"Prikývnite len, či chcete ešte pokračovať."
Bez zaváhania kývne. Opadajúce pocity z jej fenomenálneho vyvrcholenia za začnú okamžite miešať so silnou túžbou prežit ich opäť.
"Zastavte ma, ak vám nebude niečo vyhovovať." informuje ju o otvorenom priebehu nasledujúcich okamihov, aj keď to je úplne zbytočné. Neplánuje mu odporovať absolútne v ničom, nech by žiadal čokoľvek. Zo zatajeným dychom sleduje, ako si rozopína nohavice a odhaľuje jeho poriadne natlačené boxerky. Už len predstava, čo ukrývajú, ju vzruší natoľko, že stráca kontrolu nad triezvym uvažovaním. Nohavice mu klesajú po jeho vypracovaných stehnách až k členkom. Prisúva si ju k sebe panvou bližšie, až naráža o jeho rozkrok. Sťahuje boxerky dole a do priestoru sa dvíha úctihodné prirodzenie tohto urasteného chlapa.

Hlavou je prebleskne, že je ešte krajší, ako si predstavovala. A väčší. A širší. Teraz fakt už asi iba sníva. Isto kdesi zamdlela a celá táto predstava zmizne, keď ju vzkriesia. Čo ten dotyk? Je tak veľmi reálny. Cíti, ako ju špičkou dráždi po povrchu jej brány rozkoše. Cíti ho každým nervovým zakončením. Cíti, ako sa každý jeden vnem mení na stále väčšiu dávku vzrušenia. Cíti, ako do nej vniká a ako sa nenápadný dotyk mení na symfóniu kontaktu. Zatvára oči a oddáva sa tomu naplno. Jeho teplý úd ju vypĺňa s dokonalou presnosťou, dráždi povrch a iskrivo stimuluje každé jedno miesto. Môže byť opäť tak velm vzrušená.

Upriamene sa mu díva do očí. Len to jej bráni ponoriť sa do všetkých tých slastných pocitov. Chce mu aspoň na chvíľu dopriať kúsok z toho, čo teraz prežíva. Chce sa mu oddať. Chce mu dať všetko z nej ako na podnose. Ach nie, zrýchľuje tempo. Už to nezvláda a opäť sa ponára hlboko cez nekonečné vrstvy príjemných pocitov až tým najslastnejším. Opäť exploduje v jeho náručí. Každý jeden pohyb v nej vyvoláva novú a novú eufóriu. Tisne si ho k sebe tak pevne, že mu znemožňuje akýkoľvek pohyb skôr, ako to začne byť neúnosné. Pevne ju zoviera, zatiaľ čo jej telo sa zviera v kŕči.

Keď precitá, stále ju zviera v náručí. Stále ho cíti v sebe. Stále ju nikto neprebúdza z tohto sna. Vždy sa musí starať o všetko sama, aj teraz. Dostáva rozum a uvedomuje si, že takto sa dopracovala k svojmu synovi. Miluje ho celým srdcom, ale ďalšie dieťa v jej situácii by už nezvládla.
“Nehnevaj sa na mňa. Nechcem ti to kaziť, ale…” prešla odrazu na tykanie.
“To je v poriadku.”
Cíti, ako opúšťa jej telo stále ešte takto vzrušený. Stačilo by málo a opäť by mu podľahla.

Teraz by sa mohla kľudne vypariť a nechať ho tam tak, ako to zvykne ženám robiť väčšina chlapov. Pochybuje, že taký fešák by mal záujem o ženu v jej životnom postavení. Ale zaslúži si to po tom všetkom? Zaslúži si nechať ochabnúť ten krásny penis len tak bez uspokojenia?
“Sadni si.” usmerňuje ho so šibalským úsmevom do kresla, ktoré by v salóniku s toaletami fakt nečakala. Elegantne si dvíha boxerky aj so štýlovými nohavicami, aby sa presunul ku kreslu. Pohodlne usadá do kresla, vykladá obsah nohavíc na priľahlý stolček a Adriana na chvíľu váha. Dokáže sa ukontrolovať po tretí raz?

Pusou sa ponára do jeho rozkroku. Tlačí si jeho veľký penis do pusy. Veď v tom nič nie je. Ako si taký kus údu môže získať toľko pozornosti? Ešte aj ten ju úplne opantáva. Keď priloží ruku na jej líce, opäť stráca kontrolu. Očný kontakt, udržuj očný kontakt. To je jediné, čo jej pomáha v sebakontrole. Dívať sa do jeho hlbokých tmavých očí ju upokojuje. Núti ju to nazrieť do jeho vnútra a ešte aj to ju následne vzruší. Je to beznádejné, tento chlap ju má celú v moci.

Hrá sa s ním, akoby jej patril. Vzrušuje ju to. Vzrušuje ju na chvíľu vlastniť túto pýchu. Hltá ho, čo jej to pusa dovolí. Jazykom sa mazná a zvádza boj o jeho vzrušenie. Ako veľmi ju to baví. Vybavujú sa jej všetky tie príjemné pocity, ktoré jej len pred chvíľou spôsobil. Voľná ruka jej klesá po tele. V polceste ju zastaví. Udržuj očný kontakt. Spamätá sa. Tak veľmi túži skontrolovať, ako veľmi opäť zvlhla. Nie, to nesmie dovoliť.

Hrdo mu ho dráždi. Rukou nežne masíruje jeho semenom nabité brmbolce, zatiaľ čo sa jej hrdlom kĺže jeho vzrušený krásavec. Hrdo sa spolieha, že ak odolá dotykom, neprevedie ju to k ďalšiemu nekontrolovateľnému vzplanutiu. Ó, ako veľmi sa mýli. Ten chlap ju snáď dokáže spraviť aj pohľadom. Zatvára oči a vie, že je zle. Sekundu na to, ju preberá nepríjemný zvuk. Vibrujúci telefón, ktorý pred chvíľou položil na stolík, sa kĺže po povrchu.
“Prosím, dokonči to.” vyriekne tak prosebne, že je ešte viac odhodlaná mu to splniť. Tak veľmi túži splniť mu akékoľvek jeho prianie, ale tak naivná už nie je. Všetko má svoje následky, rovnako ako následkom umlčania
telefónu je jeho opätovné vyzváňanie. Neunúva sa ho už opätovne rušiť. Necháva sa oddávať len jej puse a dotykom.

Všetko to rozptýlenie jej pomáha nepodľahnúť jeho šarmu. Dodáva jej sebaistotu uspokojiť ho bez obáv, že sa to zvrtne k ďalším milostným orgiám. Hladí si ho po jeho mohutných stehnách, láska si jeho semenníky a sebavedome ho zvádza jazykom kĺžucim sa po povrchu jeho vyčnievajúcej veže vyskladanej z nahromadeného vzrušenia. Chýba už len naozaj málo, aby vychŕlil všetko na povrch ako vrt pri náraze na ložisko ropy. Keď si ho opäť perami objíme a zasunie o čosi hlbšie, ucíti drobné záchvevy. Blíži sa erupcia a ona chce byť pri tom. Netrvá dlho a do jej pusy prúdia horúce dávky reprodukčnej tekutiny. S nadšením ich všetky hltá ako suvenír a pamiatku na toto stretnutie s týmto výnimočným mužom.

Niekto sa zrazu dobíja do tohto utešeného salónika, ktorý sa bol doteraz bezpečným útočiskom pre oboch z milencov.
“Alex, otvor. Mám tú tvoju košeľu.”
Nezostáva jej nič iné, ako sa rekordne rýchlo upraviť a opustiť priestor.
“Smiem?” pýta sa naposledy, tesne pred tým, ako dnu vpustí jeho asistentku. Smutne prikyvuje, aj keď opak je pravdou. Je rada, že si domov nevzala jeho suvenír na úplne inom mieste.
“Uvidíme sa dnes ešte?”
“Nie, musím bežať domov za synom.” vyštekne na ochranu pred ďalším nerozvážnym pokračovaním.

Míňa sa s jeho atraktívnou asistentkou, ktorá na ňu trocha prekvapivo pozrie. Nerieši. Je koniec. Už ho viac neuvidí. Snaží sa vypariť z tejto párty skôr, ako z nej vyprchajú všetky tie príjemné pocity, čo si v sebe stále nesie.
“Aďa. Kde si bola?”
“Musím ísť domov.”
“Stalo sa niečo?”
“Nie, ale musím už ísť.”

Ani nevie, ako sa ocitla doma. Zobrala autobus. Zahalila sa do jej nenápadnej vetrovky na zadných sedadlách. Nikto nespoznal, čo sa diamant sa v nej skrýva. Ešte stihla uložiť syna, aby si mohla naplno prepomenúť tie krásne okamihy. Neodolala a skĺzla rukou po tele až tam dole. Pripomenula si jeho dotyky a dovolila si ich prežiť opäť.

“Aďa. Ponáhľaj sa. Čaká ťa tú šéf.”
“Aký šéf?”
“Nový generálny. Ponáhľaj sa.”
“Nemôžem, malý mi plače. Nechce zostať v škôlke.”
“Urob niečo, ponáhľaj sa.”

Letí ako zmyslov zbavená. Naráža na dvere a zúfalo hľadá kartu, ktorá jej umožní vstup. Zúfalo hľadá, kde sa len dá. Kašlať na to, ktosi ide okolo, ten ju pustí. Prázdne stoly v jej kancelárii neveštia nič dobré. Jej zrak na chvíľu upúta atraktívna blondína. Premýšľa, kde ju už videla.
“Kde si toľko. Rýchlo poď.” vytiahne ju z myšlienok jej oddaná kolegyňa. Vedie ju k zasadačke zaplnenej ženami.

Neverí vlastným očiam. Muž v družnej debate okamžite vstáva a putuje k nej hneď, ako ju zahliadne.
“Dobré ráno, pani Adriana.”
“Som slečna.” vyštekne prísne z nervozity.
“Čakám tu na vás.”
“Veľmi ma to mrzí, ale syn…”
“To je v poriadku. Našiel som vašu kartu.”
“Ach, preboha. Ani neviem, kde som ju stratila.”
“Smieme sa chvíľu porozprávať osamote?”
“Já…neviem.” odpovedala celá neistá. Čo ak ju chce za ten včerajšok vyhodiť? Čo ak si to chce zopakovať? Zaručene ho nesmie pobozkať, tak ako sa jej to podarilo včera večer…konečne si aspoň spomenie, kto je tá atraktívna blondína. Je to asistentka, ktorú včera minula vo dverách. Po lepšom pohľade na ňu je slovo atraktívna len veľmi chabý výraz.

“Chcel by som sa vám ospravedlniť za včerajšok.”
“Vy? Mne?”
“Áno, nevedel som, že ste zadaná a nechcel som vám spôsobiť žiadne komplikácie.”
“Čo? Ja?” stále nechápala, čo sa tu deje.
“Azda nie ste?”
“Nie, to veru nie.” nahodila opäť svoj prísny tón spôsobený nervozitou.
“Tak to je ale veľmi milé prekvapenie. Aj tak sa ale ospravedlňujem za to, že som vás…zviedol. Nebolo to správne odo mňa. Mohli by sme začať odznova? Napríklad mojím pozvaním na večeru?”
“To nepôjde.”
“Chápem.”
“Smiem si teda aspoň nechať vaše nohavičky ako suvenír. Našiel som ich včera spolu s kartou na zemi a prišiel som vám ich vrátiť, aby ste nemali z toho problémy.”
“Nie, to nie. Teda. Ja večer nemôžem kvôli synovi. Nemal by mi ho kto postrážiť.”
“Tak potom obed?” v jeho očiach sa zaiskrila iskra nádeje.
“Dnes?”
“Dohodnuté.”
“Ale nesmie sa natiahnuť, aby som sa vrátila včas do práce.” vôbec si neuvedomila, s kým sa práve rozpráva.
“Samozrejme. Dohliadnem na to.” odpovedal so smiechom.
__________________________
Ak sa vám poviedka páčila a dočítali ste sa až sem, nezabudnite dať lajk. Jedná sa totiž o súťažnú poviedku a každý jeden páčik ju posúva bližšie k víťazstvu. Ďakujem a dočítania, priatelia.