-ona-
„Ponáhľame sa niekam? Haha... Pán bude asi vtipný.“ Kajka, bola rada, že ľudia zvyčajne nemajú schopnosť vidieť iným do hlavy a dúfala, že v takmer tme, na ktorú si už celkom zvykla, nie je vidieť ani výraz jej tváre. A kým sa ju jej druhé ja snažilo provokovať otázkou: „My mu už hovoríme Pán?“, ona sa len priblblo usmievala. Samozrejme, že jej bolo príjemnejšie nezačínať rovno v posteli. Päťminutový home-run, ovácie, potlesk, klaňačka a dobrú noc jej vôbec neboli povôli. Elegantne ako to len šlo sa vysúkala z postele a opäť stála na svojom pôvodnom mieste. Tak na druhý pokus to snáď vyjde.
Opäť raz sa však musela na vlastnej koži presvedčiť, že život bez očakávaní, je ľahšie únosný. Kajka čakala na ďaľší dotyk. V odvážnych predstavách možno i vášnivý bozk. A prišlo čo? Dychové cvičenia! Keby tak vedel, koľko ich dnes už absolvovala... So zavretými očami sa, najlepšie ako dokázala, sústredila na svoj dych a na seba. Jej telo bolo navonok pokojné, aj keď nebola zvyknutá stáť pred niekým a nechať sa pozorovať, podarilo sa jej neošívať sa. Ale vnútorné vzrušenie by sa dalo krájať. Pokorne sama sebe priznala, že je nadržaná z predstavy, ako si ju niekto s nemravnými chúťkami prezerá. Aj keď stáli v prítmí, horela pod pohľadmi, ktoré na sebe cítila. „Už chýba len, aby vytiahol jazdecký bičík, namieril ním na teba, potom ti ním nadvihol bradu a prikázal otvoriť ústa, aby si mohol prezrieť tvoje zuby, to by bolo kino podľa tvojho gusta, však?“, provokovalo podvedomie. Spolu s pochvalou za „správne“ dýchanie, stačila Karolíne táto predstava na to, aby dnes prvýkrát pocítila reálne chvenie priamo medzi stehnami.
Z myšlienkovo dýchacieho tranzu ju vytrhol jemný tlak na ruke. Bolo to také prekvapivé, že sa nedalo zabrániť tomu, aby sebou cukla. Dotyk očakávala, ale nie tu, nie takto. Čo bolo to, čím brázdil pokožku jej ruky a ramena? Čo dokázalo rozpáliť kožku, aj keď to pocitovo horúce nebolo? Túžba! Kajka si to neskutočne užívala. Aj jeho telo sálalo teplo, ktoré sa miešalo s jej vlastným vyžarovaním.
Hlavu už nemala plnú miestami protichodných myšlienok, no úplne ju vypnúť nedokázala. „Nádych, výdych, nádych, výdych…” Karolína sa pripravovala na dotyk, telo na telo. Toto potešenie jej však ešte nemalo byť dopriate. Ľadoborec ukončil výpravu neznámym predmetom po jej ramenách a šiji.
-„Pristane ti to“, zašepkal. Nielen jeho hlas, aj jeho dych bol horúci a ak si to iba nenamýšľala, pohladil práve jarček medzi jej poobnaženými prsiami.
Skutočne to trvalo tak krátko? A už nasledovala nová scéna. Nová úloha...
Karolíne sa táto hra páčila. Dokonca ani zvyčajné rozpaky sa nedostavili. Oboma rukami chytila končeky šnúrok, ktorými boli zviazané jej šaty v páse a veľmi pomaly ich roztiahla od seba. I bez svojho druhého ja, mala potrebu provokovať. Natočila sa tvárou smerom k svetlu z kúpeľne a vypočítavo oddelila pásiky zeleného saténu od seba. Šibalský úsmev jej svietil na červených perách a šaty sa sťaby mimovoľne zosúvali smerom k členkom. Keď dopadli na mäkký koberec hotelovej izby, iba ich mierne odsunula pravou nohou. „Istota je istota a dnes si už dvakrát padala, Karolína...“, preletelo jej hlavou.
Zostala stáť a sklopila zrak. Nechala svoj zjav pôsobiť na jeho predpokladanú erekciu. Usmievať sa ale neprestala. Vždy dokázala prekvapiť ešte o trochu viac, ako od nej čakali a aj teraz sa jej to podarilo. Na toto rande si nedala podprsenku a nohavičky. Pod šatami doteraz ukrývala čierne krajkové body s push-up košíčkami, kvetinovým vzorom a priehľadnou sieťovinou, ktoré sa vzadu i v rozkroku zapínalo na háčiky. Časť bruška pod prsiami a chrbát mala sice odhalené, ale inak sa cítila dokonale zahalená. Cez zadoček i vpredu jej do pol stehien prechádzali 4 tenké elastické prúžky, ktorými boli upevnené čierne hodvábne pančuchy lemované rovnakým vzorom aké malo jej body. Opätky boli od tohto úboru neodmysliteľné.
Kajka sa v pokyve bokov otočila 180° a ponúkla svojmu neznámemu pozorovateľovi, aby si pohľad na ňu vychutnal aj odzadu. Pár kolísavých krokov k taburetke sa tiež podarilo k vlastnej spokojnosti. Musel ju sledovať aj keby nechcel. Ako však mala tento kus nábytku čo najelegantnejšie presunúť? Nebola síce slabá žena, ale toto bola rozhodne viac úloha pre chlapa. A tak ho jednoducho oslovila:
-„Pomôžete mi, prosím? Pri mojej šikovnosti by najskôr mohlo opäť dôjsť k nejake nehode.“
Každým centimertom, ktorým sa presúval smerom k nej a taburetke, cítila väčšie teplo. Nachádzali sa v spomalenom zázname alebo sa jej to iba zdalo? Čo sa jej ale nezdalo boli obrysy jeho pozadia, keď sa predklonil, aby nábytok bez poškodenia o kúsok posunul. Dokonalé, chýbali už iba dotyky.
-„Nech sa páči“, naznačil gestom otvorenou dlaňou.
Karolína reagovala okamžite, pristúpila bližšie, zachytila sa o jeho rameno a obe kolená postupne vyložila na taburetku. Zvrtla pohľad k svojmu pomocníkovi a poďakovala:
-„Ste veľmi milý, ďakujem.“ Hlavu teraz otočila smerom k posteli, pohľadom zamerala vzdialenosť a kým sa pomaly ako jej telo len umožňovalo zosunula do predklonu na lakte, pokračovala: „Vaše mačiatko aj tigrica sú pripravené.“ A na znak súhlasu ešte koketne zakývala zadočkom.
