Dvere do sauny sa potichu otvorili a uvoľnili oblak silnej pary, ktorý sa miešal s tlmeným svetlom. Hoci ma zvyčajne atmosféra tohto prostredia dokáže zákonite uvoľniť, celý večer som pociťoval zvláštny nepokoj, akokoľvek som sa snažil sústrediť len na teplo, ktoré mi prenikalo až do špiku kostí.
Do miestnosti vošiel pár, no ich siluety boli cez silný opar výrazne rozmazané. Útly a ladný tieň, ktorý som prirodzene prisúdil žene, sa pohol ako prvý a nasmeroval svoje kroky k protiľahlej lavici. Muž, statná a vysoká postava so širokými ramenami, ju nasledoval a sila jeho prítomnosti bola hmatateľná napriek minimu svetla.
Usadil sa vedľa nej a niečo jej pošepkal, no jeho slová sa strácali v pare. Oči som mal čiastočne zavreté, nedokázal som si však odpustiť pohľad ich smerom a ignorovať nečakanú príťažlivosť, zmiešanú s voyerskou zvedavosťou.
Muž začať žene masírovať ramená, jeho ruky sa pohybovali s nacvičenou nehou. “Povedz mi, ak budem tlačiť príliš,” povedal, ak som teda cez tichú hudbu a syčanie pary správne vyrozumel. Nepovedala nič, len zaklonila hlavu a poddala sa jeho dotykom. Cítil som sa ako votrelec v súkromnom svete dvoch krásnych ľudí, no zrak som odvrátiť nedokázal. Intimita medzi nimi bola priam magnetická a vťahovala ma do ich tichého tanca stále hlbšie.
“Cítiš sa dobre?,” spýtal sa so zjavnou starosťou v tóne. Prikývla a som presvedčený, že sa aj usmiala.
V tej chvíli rozvážne potiahol záhyb plachty na jej tele a nechal ju spadnúť na zem. Jej telo, lesknúce sa od potu, bolo to, čo si predstavujem pod pojmom surová krása. Muž obrátil hlavu smerom ku mne a aj bez jediného slova vo vzduchu visela otázka.
“Nenechajte sa rušiť,” povedal som. Hlas som sa snažil mať pevný, hoci sa mi hruď chvela a srdce bilo ako o život. Prikývol mi na znak vďaky a nasmeroval svoju pozornosť späť smerom k žene.
Para zanechávala celú scénu v tajomne a zároveň vyzývala všetky zmysly k zostreniu.
“Ak sa ti niečo nebude páčiť, zastav ma. Ak budeš chcieť viac, povedz viac,” zašepkal, no v jeho hlase znel príkaz.
“Čoho viac?,” spýtala sa.
“Len viac,” odpovedal a len tón jeho hlasu mi stačil na to, aby som vedel, že má na perách úsmev.
To spojenie, otvorené, odvážne a bez zábran, ma priťahovalo ďalej. Žena medzitým inštinktívne roztiahla stehná a pozvala jeho ruky k dotyku. Očakávania boli hustejšie ako opar vo vzduchu, každý pohyb nabitý nevyslovenými očakávaniami.
“Cítiš sa dobre?,” spýtal sa nežným hlasom.
Nachvíľu som si mysle, že ho prepočula. No potom sa zhlboka nadýchla a zastonala:
“Viac…”
Muž zhodil aj svoju plachtu a nechal ju skĺznuť po tele až k zemi, kam dopadla so šuchtavým zvukom, ozývajúcim sa v nabitom vzduchu. Zvedavosť vo mne horela, chcel som ho vidieť, pochopiť, čím túto ženu tak priťahuje. Ale para a nedostatok svetla sa sprisahali proti mne.
“Otočíš sa pre mňa?,” spýtal sa tichým hlasom. Nasmeroval svoj pohľad smerom ku mne, na odpoveď však tentokrát nečakal, opäť sa vrátil pohľadom smerom k nej a očakávanie v miestnosti ešte viac zhustlo. Všetci traja sme vedeli, že táto odpoveď všetko zmení.
Prvýkrát pozrela mojim smerom aj ona, avšak len letmým pohľadom. Potom sa bez slov otočila a vystavila mi na obdiv siluetu guľatého zadočku a nahého chrbta. Svoju tvár umiestnila niekde medzi jeho stehná, potom zdvihla svoj zadok zo zeme a kľačala pred ním tak, že bola na úrovni jeho očí. Ich pohľady sa spojili v tichej komunikácii, intenzívne na seba hľadeli a jeho ruka skĺzla medzi jej nohy. Druhou rukou ju objal okolo pása a pritiahol o niečo bližšie k sebe.
Vnímal som jeho túžbu, ktorá bola odrazom tej jej. Vnímal som ich hlad, ktorý sa zdal byť neukojiteľný.
Vo vlhkom vzduchu sa každý zvuk zdal byť silnejší. Niečo mu pošepkala, jej slová som nedokázal zachytiť, ale pravdepodobne to bolo iba “viac”.
To slovo bolo ich mantrou, zaklínadlom, jednoducho heslom ich spoločnej potreby.
Čokoľvek mu však povedala, účinok týchto slov bol jasný. Priložil svoje prsty k jej perám a ona si ich vzala do úst ako ochotné dievčatko. Potom niečo zašepkal on.
“Si si istý?!,” povedala zrazu prekvapivo silným hlasom, čím trochu pokazila kúzlo celej scény.
“Mám prestať?,” spýtal sa, jeho tón bol naďalej pevný.
“Neviem, nie sme tu sami…”
“Pánovi to neprekáža,” odvetil a pozrel sa mojim smerom. Prikývol som ako znak tichého súhlasu s touto nevyslovenou dohodou.
“A čo môj muž?,” spýtala sa s pochybnosťou v hlase.
Umlčal ju hlbokým, vášnivým bozkom. Chvíľu ešte pôsobila nervózne, no potom sa jej neistota rozplynula a nahradila ju odovzdanosť okamihu.
“Bozkaj ma, prosím, bozkaj ma,” zastonala a tón v jej hlase bol opäť plný žiadostivosti.
Boli ako mladí milenci, ich telá sa prepletali, ruky skúmali jeden druhého. Bez ďalších slov vzal jednu z plachiet a rozložil ju na lavičku. Prvýkrát na mňa pôsobil neisto, akoby čakal to, čo som čakal aj ja. Že ho v jednom momente zastaví.
No ona si ho pritiahla bližšie, niečo mu pošepkala a on ju pobozkal. Ďalšie povzbudenie nepotreboval. Vstal, jeho naliaty penis sa vynímal len milimetre od jej tváre.
Zavrel som oči, odhrnul plachtu, vzal som vtáka do ruky a nechal sa unášať zvukmi ich spojenia. Jemné stony, vzdychy, rytmický a šťavnatý zvuk, ktorý vychádzal z jej úst.
Potom sa k nej naklonil a zašepkal jej niečo, čo som nemal šancu počuť.
“A nikto sa to nedozvie?,” spýtala sa, v jej hlase sa miešal strach a vzrušenie.
“Nikto okrem nás,” ubezpečil ju a pozrel sa mojim smerom.
“A čo kondóm?,” spýtala sa nervózne.
“Mám si ho vziať?”
“…nie.”
Neveril som vlastným očiam, čo sa práve ide udiať. V tej chvíli som vlastne neveril vôbec ničomu. Zachytil som krátko jej pohľad, no nebol som si istý, či vôbec ešte vníma moju prítomnosť. Po chvíli zdanlivého váhania sa mu pozrela do očí, chytila ho za pažu a naviedla jeho ruku k svojej tvári. On ju nežne pohladil po líci, no ona potom ruku presmerovala na svoje hrdlo.
“Takto, škrť ma a …”
“A čo?,” spýtal sa a pomaly sa približoval.
“A šukaj ma…,” dokončila hlasom surovej potreby.
Vyhovel jej, rukou pevne uchopil jej hrdlo a vkĺzol do nej. Jej oči boli otvorené tak zoširoka, že som to dokázal zachytiť aj z druhej strany miestnosti. Jeho telo sa centimeter po centimetri približovalo k tomu jej, až kým nebolo spojenie kompletné.
Zťažka sa nadýchla cez zovretie jeho ruky a začala prikyvovať hlavou hore a dole, kým prírazy jej partnera postupne naberali vyššie tempo.
Keď vošli a prvýkrát sa nám stretli pohľady, očakával som, že sa budú nenápadne dráždiť pod dekou. A teraz ju tu priamo pred mojimi očami šuká, škrtí a ona stoná jeho meno. Škrtí ju presne tak, ako to robím ja a ona sa smeje, plače, prosí a žiada.
Intenzita jeho prírazov naraz ustala, pozrel sa jej do očí, pobozkal ju a úplne zastavil. Ovinula ruky okolo neho a pritiahla si ho ešte pevnejšie, až kým sa ich telá nezomkli v perfektnom spojení.
“Čoskoro budem,” zašepkal napnutým hlasom.
“Viac…,” odpovedala a hlas sa jej chvel. Jej žiadostivosť vo mne vyvolala novú vlnu vzrušenia. Ich pohyby boli synchronizované a neustále sa stupňovali. Stonala, akoby nechcela, aby ten moment niekedy skončil.
Jej telo to však neustálo, prebehlo ňou chvenie, jej zovretie bolo pevnejšie a jej nechty sa mu zaryli do chrbta. On ju pritlačil k lavičke, stiahol svaly, pevne ju objal, uchopil jej zadok a pritlačil ho jedným prudkým pohybom smerom k svojmu penisu.
“Neprestávaj, nevyťahuj ho,” poprosila zrazu zúfalým hlasom.
“Vážne?,” spýtal sa prekvapene zatajeným dychom.
“Áno, urob sa do mňa. Prosím, chcem ťa celého. So všetkým z teba.”
Vyhovej jej. Prirazil ho do nej ešte niekoľkokrát, s poslednými prírazmi násobne intenzívnejšími ako všetky predošlé. Potom prírazy prestali, pritiahol si ju k sebe ešte pevnejšie a svaly na jeho bokoch sa začali prudko sťahovať.
“Áno, cítim to. Bože, cítim to. Som tvoja. Bože, prosím, áno!,” takmer až vykríkla.
Potom ju pobozkal na pery a obaja v objatí zťažka vydychovali. Vytiahol svoj penis, posadil sa, aby spracoval všetko, čo sa práve udialo. Ona ďalej ležala, pozorovala ho s nepredstieraným obdivom a prstami skúmala miesta, kde sa jej len pred pár momentami dotýkal jeho penis. Pôsobila pokojne a spokojne, kým jeho pohľad sa zdal byť vzdialený, akoby bol stratený vo vlastných myšlienkach.
Možno som odchádzal príliš neskoro, ale rozhodol som sa, že je čas nechať ich osamote. Vstal som a potichu odkráčal. Doprial som si poriadnu sprchu a usadil som sa na recepcii hotela.
Cestou k autu sme boli potichu, chladný nočný vzduch vytváral zaujímavý kontrast k horúčave, ktorú sme za sebou zanechali. Zavesila sa mi na ruku, jej úsmev bol jemný a tajomný. No bolo to ticho pokojné, naplnené nevysloveným porozumením.
Kým sme míňali svetlá mesta, krátko som sa na ňu zapozeral.
“Tak aké to bolo?,” spýtal som sa.
Pozrela sa na mňa a v očiach sa jej lesklo niečo, čo som tam doteraz nikdy nevidel.
“Povedzme, že to bolo… že mi to otvorilo oči,” odpovedala potichu.
“Otvorilo oči?,” naliehal som, prekvapený výberom jej slov.
Ponorila sa do sedadla a nachvíľu zatvorila oči, akoby znova prežívala ten zážitok.
“Bolo to oslobodzujúce,” povedala nakoniec. “Byť videná, byť žiadaná, zdieľať tú chvíľu s niekým iným. Akoby zo mňa spadlo niečo, o čom som ani nevedela, že so sebou nesiem.”
Pochopil som.
“A my?,” spýtal som sa hlasom, ktorý bol sotva viac ako šepot. “Čo to znamená pre nás?”
“Znamená to, že sme si bližšie ako kedykoľvek predtým,” odpovedala. “Dal si mi priestor objavovať, na to, aby som bola sama sebou. Tá dôvera, tá sloboda, pre to všetko ťa milujem ešte viac.”
Tie slová boli ako teplá deka. Utešili a upokojili. Opäť sme stíchli, ale tentoraz to bolo ticho iné. Plné očakávaní a tajomstiev, ktoré sme od tejto chvíle spolu zdieľali.
Keď sme dorazili domov, nešli sme do postele. Rozprávali sme sa o všetko a o ničom, noc sa tiahla ako nekonečný horizont.
“Čo bude ďalej?,” spýtal som sa nakoniec.
“Čokoľvek budeme chcieť,” odpovedala šibalským úsmevom. “Kamkoľvek nás to zavedie.”
