Neveril som vlastným očiam, keď mi po niekoľkých týždňoch prišla správa: “Nenašla by sa cesta na letisko v utorok o 16?”
Áno, bola od Simony a samozrejme žiadnu takú cestu som v pláne nemal. A áno, tušíte správne, že som si program upravil tak, aby v pláne bola. Nemohol som si nechať ujsť novú príležitosť stráviť so Simonou ďalšie vzrušujúce okamihy.
Tentokrát sa obliekla o čosi menej vyzývavejšie a neodpustila si strohý pozdrav. V aute od začiatku zavládlo napäté ticho. Po niekoľkých minútach som sa ho rozhodol narušiť otázkou: “Je všetko v poriadku.”
“Asi hej.” odpovedala takmer okamžite ale veľmi neisto.
“Asi?”
“Nerieš.” uzavrela krátky rozhovor a opäť nás uviedla do ticha.
“Pamätáš na toho diviaka?” skúsil som nadviazať novú diskusiu s určitým zámerom.
“Pamätám.”
“Bola to sranda, nie?”
“Asi hej.” zareagovala veľmi podobne a bolo mi jasné, že buď má zlú náladu alebo niečo nie je v poriadku. Ani jedno z toho nebolo dobré, ale mojej túžbe to bolo jedno a išla si za svojím.
“Keď chceš, môžme si to zopakovať.”
Chvíľu nastalo ticho, potom zareagovala: “Nemôžem, letí mi lietadlo.”
“Asi neexistuje šanca, že by na chvíľu počkalo? Ja by som na teba určite počkal, keby som bol pilotom.” skúsil som na ňu môj šarm a pripojil aj úsmev. Výsledkom bolo iba to, že odvrátila tvár a zostala sa dívať z okna.
“Ok, nechám to radšej tak.” skonštatoval som nahlas a zmieril som sa s osudom.
“Mám manžela a plánujeme deti.” vypadlo z nej do úplného ticha. Chvíľu som premýšľal, či som počul dobre, aj keď som si to už predtým mohol dávno domyslieť. Zdalo sa mi ale zvláštne, že by tak mladá a krásna baba bola ochotná sa takto skoro zaviazať.
“Bola to chyba.” pokračovala.
“Že si sa za neho vydala?”
“Nie, my dvaja.”
Mojím najväčším umením bolo položiť najnevhodnejšiu otázku v najnevhodnejší čas. Tak ako správny majster som sa predviedol aj teraz.
“Miluješ ho?” spýtal som sa so záujmom.
“Čo?” zmätene zareagovala, aby následne našla správnu odpoveď: “Áno, asi áno. Hej, milujem ho. Toto je celé zle…”
“Nie je, však to je super. Rozumiem ti.”
“Fakt?”
“Jasné.” prikývol som. Našťastie sa mi podarilo včas zaradiť spiatočku a prestal tlačiť na pílu. Vlastne som ju úplne odložil. Dokonca som jej to doprial, veď každý si to zaslúži.
Ticho zostalo naďalej našim najvernejším spoločníkom. Za určitých okolností by bolo najlepšie, keby to tak zostalo až na letisko. Simona sa ho však rozhodla prelomiť.
“Keď ja som ti nevedela odolať.”
“Ja ti rozumiem, som neodolateľný.” zavtipkoval som.
“Hej, to si.”
“Rovnako ako ty.”
“Prestaň.”
“Prepáč.” ospravedlnil som sa a vedel som, že toto bude moja najčudnejšia jazda. Cítil som to napätie, ktoré bolo prevažne sexuálne. Bol som si istý, že si ma nezavolala len preto, aby mi oznámila, že to bola chyba.
“Ak ho miluješ, nemáš si čo vyčítať.”
“To nie je také jednoduché, zradila som ho.”
“Nie, sľúbila si mu, že pri ňom budeš stáť v dobrom a zlom...”
“A budem mu verná!”
“Nebodaj si sa do mňa zaľúbila?”
“Nie, neblázni.”
“Síce mi to nelichotí, ale vidíš. Všetko je v poriadku.”
“Myslíš?”
“Samozrejme.” odpovedal som najpresvedčivejšie, ako som vedel. Nebolo to ťažké, pretože som o tom bol maximálne presvedčený.
Situáciu som využil, aby som Simone odprezentoval môj pohľad na sex a lásku. Vysvetlil som jej, že obe môžu fungovať úplne oddelene, že človeka môže niekto sexuálne priťahovať, užiť si to s ním a bude to len nejaké uspokojenie jeho túžieb, že v tom nebudú nikdy žiadne vážne emócie. Dovolil som si to demonštrovať jedným intímnym detailom.
“Vieš, raz pred spaním…po našom stretnutí…som sa…”
“Fuj, to je nechutné.”
“Možno, ale chápeš, čo chcem povedať.”
“Nie, ale…”
“Nevedel som, že si zadaná, ale aj tak som ťa nechcel zbaliť, iba som túžil si to opäť s tebou užiť.”
"Kokos, tak toto fakt nepotrebujem počúvať."
"Ok, už mlčím."
Po asi polhodinovom tichu som už za hranicami sa odvážila opäť prehovoriť.
"Aj ja som neodolala a pripomenula si spomienky na teba."
"Ako?"
"To je jedno, stále ma to tvoje telo vzrušuje."
"Ako?" zopakoval som provokačne moju otázku.
Priložila mi ruku na biceps, stisla a zhlboka vydýchla.
"Máš pravdu, nie som do teba zamilovaná, ale neviem tomu telu odolať."
"No pekne."
"Prepáč."
"Veď to je vlastne dobre, nemusíš mať teda žiadne výčitky a ja ti ho rád požičiam."
"Čo?"
"To telo predsa."
"Uspokojím sa s pohľadom."
Po chvíli mi skĺzol zrak z vozovky po jej dlhých nohách až k rozkroku. Pod nohavičky si zabára ruku a snaží sa uspokojiť. Bez akejkoľvek hanby či ostychu.
"Ach, nevšímaj si ma." povedala, akoby si priala opak. Nedalo sa ju jedným okom nesledovať. Rukou divoko kmitá a snaží sa to stihnuť skôr, ako dorazíme na letisko.
Prvé stony narušujú ticho. Neodolám a skúsim uzrieť jej pohľad. Z rozkoši priviera oči, no len čo ma zbadá prestane.
"Prečo mi to robíš?" spýta sa roztúžene.
"A čo?"
"Dráždiš ma tatko."
"Ja nič nerobím."
"Veď to."
Položím jej ruku na stehno a spýtam sa: "Takto je to lepšie?"
"Nie, naopak."
Pokúsim sa neochotne stiahnuť ju zo stehna, ale ešte predtým ma zastaví.
"Urob mi to tou tvojou svalnatou rukou. Prosím!" prosíka od vzrušenia a ja sa okamžite s tou predstavou stotožním.
Snažím sa sústrediť na cestu, zatiaľ čo rukou uspokojujem Simonine nadržané lono. Oboma ruka mi stíska pažu a necháva drtiť jej úzku štrbinu tlakom mojich prstov.
"Sprav ma!" vrieska pri odbočke na letisko a viem, že to máme ku koncu cesty skoro tak blízko, ako ona k vrcholu.
Zastavím na konci radu s taxíkmi a nechám ju zvíjať sa vo vrcholiacom kŕči. Vzrušene sa váľa po mojej ruke, tisne sa na ňu a snaží sa zadržať svoje stony, aby neprenikli mimo auta.
Náhle sa upokojí a rozvalí sa uspokojene v sedadle. Pokúsim sa uvoľniť ruku z jej premočeného lona, no nedovolí mi to.
“Ešte nie.” šepotom pretlačí pomedzi pery. Cítim ako jej vzrušenie ešte pulzuje a pomaly odoznieva.
Keď jej z kufra prinesiem náhradné nohavice a gaťky, do pár sekúnd je upravená. Akoby sa nič nestalo opúšťa auto.
“Čo keby si neodletela?” navrhnem jej.
“Aj keby som chcela, nemôžem.” odpovie chladne na rozlúčku. Ako pamiatka mi zostáva jej premočené oblečenie.
_________
Ak sa vám pokračovanie páčilo, nezabudnite dať lajk. Ďakujem a dočítania, priatelia.
