Upozornenie: Poviedka je pokračovaním mojej predošlej poviedky a teda na ňu viacmenej priamo nadväzuje, tak ak nechcete prísť o nejaké zaujímavé súvislosti, najprv si prečítajte a ohodnoťte tú.
———————
Pokračovanie príbehu Aurory
"Vedel som, že nebudeš mať odvahu." pošepol jej do ucha a sadol si do školskej lavice za ňou. Tušila, že sa tu s ním stretne. Na rodičovské chodieval pravidelne a aktívne sa zapájal do rodičovských aktivít. Presne tak upútal jej pozornosť po prvý raz. Spomínala si aj na to, ako jej tajné signály k nemu zachytila jeho manželka a veľmi jednoznačne jej naznačila, že patrí len jej.
Chvíľu tie emócie dusila v sebe. Dotklo sa je to. Jednak preto, že nech si to bola akokoľvek neschopná priznať, naďalej mala k nemu veľmi blízko. A jednak preto, že mal pravdu.
Otočila sa na neho a chrstla mu do tváre: "Netuším, o čom rozprávaš."
"Ale vieš." odpovedal s rovnakým úsmevom, ako keď ho opúšťala.
Hnusil sa jej. Ako môže byť takto slizko odporný? Prečo jej ruka naďalej túžila urýchlene vojsť pod nohavičky a urobiť sa, ako sa už pár krát urobila pri pomyslení na to, čo s ním krátko prežila? Ich krátky románik sa jej navždy vryl do pamäti a akokoľvek sa ho snažila odtiaľ vymazať, vždy sa z neho niečo príjemné vynorilo. Podráždilo jej to myšlienky, vyvolalo spokojný úsmev a starosti, ako sa toho úspešne zbaviť.
Priam cítila, ako ju jeho pohľad zozadu prepaľuje. Ako očakáva reakciu. Nie, toho sa nedopustí. Opäť ju schytí panika a so slovami: "Prepáčte, prišlo mi nejako nevoľno." opustí miestnosť plnú rodičov. Zaprie sa a pokúsi rozdýchať túto novú situáciu, v ktorej sa ocitla.
"Prepáč, prehnal som to." ozve sa od dverí hlboký hlas. Netuší, čo má robiť. Útek by bol trápny, volí ignoráciu.
"Kľudne môžme predstierať, že sa nič nestalo...ak to bude pre teba jednoduchšie." prihovoril sa jej vľúdnym hlasom.
"Si v poriadku?" nakoniec prezistí situáciu. Atraktívna matka iba prikývne.
"Fajn, nerád by som ti nejako ublížil. Rešpektujem tvoje rozhodnutia. Teraz sa vrátim dnu a zabudneme na to, čo sa stalo. Bude ti to tak vyhovovať."
Opäť iba prikývla.
Vrátil sa a ona potrebovala ešte niekoľko minút, kým sa pozbierala. Vkráčala naspäť do triedy so zdvihnutou a obvyklým sebavedomým. Precízne vynechala pohľad na neho a sadla si naspäť na svoje miesto. Zbavila sa všetkých nepríjemných pocitov až do chvíle, keď si ich po skončení oboch k sebe nezavolala triedna učiteľka.
Čo tá dofrasa od nich dvoch môže chcieť? Veď s Riškom neboli nikdy problémy. A pokiaľ vie, tak ani s jeho dcérou.
"Obaja máte nesmierne šikovné a nadané deti. Nikdy s nimi neboli problémy..." prehovorila k nim učiteľka.
"...ale je tu jeden problém, ono to možno ani problém nie..." polemizovala ďalej.
"Je to taká delikátna záležitosť...viete..." pokúšala sa im vysvetliť vhodne situáciu.
"Poviem to rovno...našla som ich bozkávať sa na záchode...a mám isté obavy, že ak by som ich včas neobjavila, tak by neskončilo len pri tom." vyložila náhle karty na stôl a zrazu sa ani jedného rodičov akoby krvi nedorezal.
"Preboha!" skríkla ako prvá Aurora, čo samozrejme nebolo jej pravé meno, iba prezývka zo zoznamky, ale akosi sa to celé jej vystrájanie prenieslo na jej dieťa.
"Ja vás nechcem za nich karhať, ani nič také. Len im, prosím, dohovorte, že na také veci majú ešte čas."
"Mnohokrát vám ďakujem, pani učiteľka, ja to tej mojej teenagerke pekne vytmavím..." všimol si zhovievavo prísny pohľad učiteľky a dodal: "...samozrejme s citom."
"To je neuveriteľné." zmohla sa Aurora. V myšlienkach si spájala paralely ich detí s nimi samotnými.
"To je všetko, som rada, že ste si ma s pochopením vypočuli." uzavrela učiteľka a Aurora opäť úplne zmeravela.
"Si v poriadku? Sú to len deti." spýtal sa jej a dostal hneď reakciu: "Ja neviem, strácam nad všetkým kontrolu." zdôverila sa mu so zdesením.
"Prepáč, ak to mám na svedomí."
"Nie, to ja…čo mu mám povedať? Čo povieš svojej dcére?”
“Úprimnosť vždy zaberie. Poviem jej, že ak k sebe niečo výnimočné cítia, tak majú celý život pred sebou. Netreba to uponáhľať, lebo prídu o to najkrajšie. A ak nie, tak nech najprv počká na toho výnimočného.”
“To je fakt pekné.” podľahla jeho slovám a zasnila sa do nich.
“Prepáč, ak som ti spôsobil rozruch v tvojom živote.” prebral ju a opäť sa ospravedlnil.
“Ja naozaj neviem, čo mám robiť. Páčiš sa mi, ale ja si neviem predstaviť, že by sa to malo uberať nejakým smerom.”
“Sme dospelí, uberať sa to môže iba takým smerom, ako chceme…alebo sa to nemusí uberať žiadnym. Ja tomu rozumiem, istý moment som chcel…”
“Čo si chcel?” pozrela na neho zvedavo, keď zastal.
“Ale nič.”
“Prezraď!” vyzývala ho.
Pokýval hlavou.
“Nevravel si, že úprimnosť vždy zaberie?”
“Vravel.”
“Tak?”
“Proste si to nechaj prejsť hlavou. Nechcem ti nejako komplikovať život, ani pliesť hlavu, ale to medzi nami bolo niečo výnimočné. Kedykoľvek sa mi ozvi. Urobím všetko preto, aby to nič nepokazilo.” vrazil jej do ruky jeho masérsku vizitku a s úprimným úsmevom odišiel.
Vždy chcela milión vecí, teraz túžila len po jednej. Opäť ho nevedela dostať z hlavy. Vedela, aké riziko predstavuje. Podstúpila už mnoho rizík, ale pri žiadnom jej nesvietilo toľko varovných signálov. Nie, zakazoval jej to rozum. Najlepšie bude si ho uchovať v mysli a osviežiť spomienky pri stretnutí na rodičovskom.
“Prepáč, ale lepšieho a sympatického maséra nepoznám.” voviedla sa nakoniec do jeho bytu. Rozum a zdravý úsudok nechala pred jeho dvermi.
“Kvalita sa odvíja od náklonnosti ku klientke.” priznal a v jeho tóne zaznel náznak flirtu.
“Poprosím rovnakú masáž ako naposledy…tú vo všetkej počestnosti.” pripomenula mu jej predošlú návštevu.
“Och, to mi je ľúto. Tá už nie je v ponuke.”
Prikráčala do jeho tesnej blízkosti s hraným prekvapením: “Nie, ako je to možné?”
Hľadela mu priamo do očí a strácala sa v jeho pohľade. Mykol plecami.
“Aká je v ponuke teraz?” už sa snažila udržať na jeho čarom moc.
“Intenzívna plná dotykov." pošepol zvodne a takmer až zhypnotizovaná sa mu prisala na pery. Všetko sa v nej búrilo, napriek tomu si úspešne razila cestu k maximálnej spokojnosti.
"Vezmi ma na miesto, kde spáva tento chlap." prešla mu koketne po hrudi. Nečakala, že ju okamžite chytí do náruče a odnesie priamo tam. Stihla si uvedomiť len jej prekvapujúce vzdychnutie a zrazu ležala v jeho posteli takmer nahá. Celá jej snaha vyšla nazmar. Chcela vyzerať dokonalo, zvodne a hlavne neodolateľne. Tento hulvát si ju dovolil len tak obnažiť akoby bola nejaké zviera. Chcela zaprotestovať, keď si uvedomila, že jej to takto vyhovuje.
"Že ty si si na mňa počkal?" pokúsila sa odhaliť jeho tajomstvo vzrušeného tigra skôr, ako mu naplno podľahne.
"Áno, vedel som, že sa raz ozveš."
Ten chlap vie, ako si získať jej obdiv a sympatie. Ten chlap vie... Už ďalej nedokázala premýšlať a oddala sa jeho náhlej dominancii. Vkladal do nej surové vzrušenie, napriek tomu si zachoval dostatok nežnosti. Ešte aj ked priložil ruku na jej krk a intenzívne začal prirážať, malo to naďalej svoj šarm. Toto by žiadnemu z jej predošlých milencov nedovolila. Jemu si dovolila siahnuť iba na ruku a pevne ju zovrieť, aby cítil, ako veľmi ju to vzrušuje.
Úplne ho prestala vnímať ako nejakého chlapa, ktorý sa pokúša uspokojiť svoje potreby. Vnímala len tie slastné pocity, čo v nej vyvolával. Občas otvorila oči, aby uvidela ten jeho pohľad, ktorý z nej nevedel spustiť. Dodal jej úplne novú esenciu vzrušenia. Nevie, či sa urobila raz, dva krát, ale možno aj vôbec, lebo akosi na tom prestalo úplne záležať. Náhle sa však začal od nej odtláčať, čo bol jasný znak jeho blížiaceho vrcholu.
"Urob sa do mňa!" prebrala sa zo snov a vyslovila to s takou túžbou, ako nikdy predtým. Ani na sekundu nezaprotestoval.
Spokojne sa zvalil vedľa nej. Obaja spotení a zadýchaní si na sekundu chvíľu oddýchli od vzájomných pohľadov.
"Si taká krásna." po chvíli prehovoril a prezeral si ju, akoby ju a jej nahé telo videl po prvý raz. Začervenala sa. Lichotilo jej to, ale vôbec sa necítila komfortne. Rozcuchaná, spotená, ešte stále zadýchaná...ako v nej mohol vidieť krásu? Radšej sa mu otočila chrbtom. Neodradilo ho to a objal ju, pritisol sa k nej.
Nežné bozky na krk v nej prebrali novú túžbu. Každým trpezlivým dotykom rástla viac a viac. Jeho terapeuticky presným dotykom vystavoval nové a nové miesta úpenlivému vzrušeniu. Také intenzívne pocity prežívala naposledy ako mladá žaba. Také pocity v nej nedokázal prebrať žiadny mladý chlap, ale až tento zrelý muž.
Vysadla na neho, lebo to nepríjemne príjemné naťahovanie už nevedela viac zniesť. Ešte nebol úplne pripravený, ale to sa v priebehu pár krátkych sekúnd zmenilo. Predviedla mu takú jazdu, ako on predtým. Vlastne sa predvádzať vôbec nemusela, stačil pohľad do jeho očí a ihneď v nej rozdúchal bľačiaci oheň vášne na poriadnu vatru. Výdrž mu tentokrát nechýbala a tak na pokraji síl už iba zotrvačnosťou prežívala posledný intenzívny orgazmus. Za normálnych okolností by to už vzdala, ale teraz sa nevedela toho pocitu nabažiť. Pociťovala kŕče aj bolesť a aj tak sa jej to zdalo stále príjemné. Chcela v sebe opäť ucítiť jeho uspokojenie a nakoniec sa úspešne dočkala.
Ich dnešné milovanie už nebolo také, ako to prvé. Obaja akoby zvoľnili z tých ťaživých emócií, ktoré by sa dali nazvať kľudne láska. Dali priechod tým najprízemnejším pudom, hoci predsvedčivo tušili, že v tom je omnoho viac. Do sprchy ho pred odchodom radšej nepustila, bola zničená už dosť. Jemne si skĺzla sprchovou hlavicou až pomedzi nohy a pokúšala si schladiť jej doráňané lono. Nie preto, aby na to zabudla, ale aby si to celé pripomenula. Cítila, ako ju príjemne dráždi vlažný prúd vody. Pripomínal jej jeho dotyk, jeho silu i nehu. Pripomínalo jej ho celého. Ten pohľad. Keď si v nasledujúcich dňoch vybavila len ten jeho pohľad, jej telom okamžite prebehlo vzrušenie.
