Už je konečne piatok večer, dnes stretnem svojho princa.
Veľmi sa na neho teším, kvôli dnešnému dnu som si kúpila nové prádlo.
Vždy sa mi páčilo prechádzať sa v Bratislave v zimných mesiacoch, keď čerstvý sneh pokryje všetok známeho na uliciach a poskytne tak veľmi romantickú atmosféru pre prijemne túlačky v meste.
„ Ale strašná mi je zima! Toto si budeš musieť vyžehliť chlapec. Večer o jedenástej kráčam na hlavnú stanicu v mínusových teplotách lebo ty nevieš prist cez deň! Tak toto ti nedarujem! “ - tieto myšlienky som mala počas cesty na stanicu.
Bola som veľmi zaujatá do neho, do nášho spoločného víkendu u mna doma a mala som taký čudný ale zároveň krásny pocit, nevedela som čo ma čaká, no tešila som sa na to.
Dorazila som do čakárne, relatívne klud, napočítala som asi tridsať ľudí. No, a potom som skoro odpadla! Že vlak mešká dvadsaťpäť minút!
„ Nieee! Ved večerné vlaky by nemali meškať! Tiež som sa mohla nejako normálne sa obliecť aspoň “ - v myšlienkách.
Vytiahla som mobil, ozvem sa fešákovi!
„ Už som na stanici, vidím že mešká vlak 25 minút. Tu ta počkám, ale ponahlaj sa lebo mi je strašná zima. Bozkávam ta. “ - som mu napísala a odložila telefón.
Pán krotiteľ levov hneď mi aj odpísal. - „ Hneď som tam! Čo máš na sebe? “
Teraz som nevedela či sa to pýta lebo som jej povedala, že mi je zima a on by bol tak veľmi starostlivý, alebo ho tlačia boxerky!
„ Nič, nahá som! “ - ja.
„ No tak to si pozrem “ - on.
„ No tak už pod si to pozrieť, ved ja tu zamrznem, ponáhlaj sa. “ - ja.
„ Idem už láska, ale musíš chvíľku vydržať. Už vlak prichádza do BA “. - on.
„ Ale nie si fakt nahá, že nie?! “ - ďalšia správa od neho.
„ Ježiš, jasné že nie som. Som oblečená ale je mi strašna zima a bojím sa tu sama. Tak pod už. Už sa ta neviem dočkať “. - ja.
„ Dobre, chvíľku vydrž, hneď som tam a zahrejem ta “. - pán romantik.
„ S bozkami alebo s objatím? “ - pýtam sa usmievavo.
„ Kúpim ti horúci čaj :P :D “! - on v tipne a trápne.
„ Veľmi si vtipný. Nezabudni, že máš rád fajku a ja mám zuby! “ - ja ešte vtipnejšie a ešte trápnejšie.
„ :D :D srandujem! “ - odpoved.
„ To dúfam! Odhrýznem ti ho ak nedostanem veľkú pusu a objatie. “ - vyhrážka zo srandy.
Zrazu hlásia príchod vlaku.
„ No konečne “ - mi prišlo na úm.
„ Už ti hlásia vlak “ - píšem mu.
„ Čo máš na sebe? “ píše.
„ Nechaj sa prekvapiť “ - odpísala som.
„ Chcem vedieť čo máš oblečené! “ - nenechal sa odbiť.
„ Mám tmavosivý kabát dlhý k polovici stehnám, podväzkove pančuchy telovej farby a červené platformy. Dúfam že si ma všimneš, lebo sú tu ďalších 400 transiek presne takto oblečené. “ - už som sa ho nevedela dočkať.
Ani mi už neodpísal! Uvidela som vychádzať ľudí z priestorov kde vlak zastál. Sledovala som kráľa svojho srdca, no nikde som ho nevidela. Čakala som ho pri vstupe do haly pre električky, ako je trafika.
Zrazu, v dobrom slova zmysle, som si všimla podozrivo sa spravujúceho muža s kufrom a s kyticou ruží. “ Nabral kurz Steffanie Corvina “, a približuje sa ku mne úsmevom a sebaisto.
„ Steff? “ - sa ma opýtal! Reč tela naznačil, že nevie to na sto percent ( teraz vlastne ohrozil svoje guľky, ale navadí ).
„ Steff! “ - odpovedala som širokým úsmevom, mala som z neho veľkú radosť.
„ Bože, Steffanie, veľmi rád ta vidím. Predstavovala som si ta ako vyzeráš, že aká si krásna, no ale si priam nádherná! Myslel som si, že si krásna a elegantná mladá dáma, ale musím ti povedať, nečakala som, že budeš zrovna takáto nádherná! Si krajšia ako som to čakal! Priniesol som ti aj kyticu, páči sa, srdiečko “.
V tej sekunde som sa zamilovala! Môže byt takýto zlatý? Šarmantný, charizmatický muž, vyzerá dobre, má sexi voňavku, inteligentne a slušne ma privítal. No, mala som srdce až v krku.
„ Ahoj, veľmi rada ta spoznavám aj ja. Ďakujem pekne za krasné kvety, si veľmi milý. “
„ Prosím! To nestojí za reč. “ - reagoval.
Nemohla som si nevšimnúť, že sa usmievá, pozerá sa mi do očí a jemne cmúľa svoje pery.
„ Môžem ta pobozkať? “ - priamá otázka.
„ No, mohol by si! “ - odpovedala som úsmevom.
Naklonil sa ku mne. Jeho pery stretli moje, a bol tam aj stret jazykov. Veľmi jemný ale tvrdý bozk. Počas bozku ma objal, moje ruky našli cestu na jej chrbát a zátylok. Jemne sa naklonil dopredu, tým pádom ja troška dozadu. Strácala som rovnováhu, takže lavú nôžku som musela zdvihnúť, a nenápadne ju pritlačiť k nohe pána sexoška, načo hneď som pocítila silnú mužskú ruku na mojom stehne. Neprotestovala som, samozrejme!
Vďaka tejto malej akcii som už vedela, toto je muž pre mna! Ako ma oslovil, pobozkal! Koniec!
Po bozku som mu pozrela do oči, usmievala sa na neho, a povedala som mu, že „ Už som sa ta nevedela dočkať, láska! Konečne si tu so mnou. Pod, ideme domov do teplúčka. “
„ Dobre, srdiečko. Poďme, aby si mi tu nezamrzla. Ináč tiež by si sa mohla obliecť teplejšie. “ - oznámil jasný fakt.
„ Nemohla som, láska! Som oblečená tak, ako mám byt. “ - som mu našepkala do uši kým ma ešte objímal.
„ Akože nie, anjelík? Ved sa traseš od zimy! “ - reprezentativná odpoved dospelého a starostlivého muža.
„ Láska, vidíš tú uviazanú mašľu na mojom kabáte? “ - pýtala som sa jemne predklonenou hlavou, a trošku zahanbene.
“ Jasné, vidím! “ odpovedal.
„ Rozviaž ju “ - nával adrenalínu.
Pozrel na mašľu, hodil oči na mňa, a zas na mašľu. Svoje ruky posunul z môjho chrbta na prednú časť kabáta. Jemne som vykročila lavou nohou a preniesla naň váhu. Pravú som vystrčila na bok, rukou zas hmatla pravý bok a lavú som nechala uvoľnenú. Nechala som ho nech víťazi nad kabátom.
Keď mašla konečne po tridsiatich sekundách bola porazená silným a Dominantným mužom, už strašne som sa smiala. Zrazu, kabát sa otvoril a ukázal všetko čo dovtedy zakrýval.
Ostal stát otvorenými ústami. Pozrel sa mi do oči a nemohol nič povedať. Vyzeral ako keby som mu dala vypočítať matematickú rovnicu.
Zrazu som tam stála v červených štekloch, v telových samodržkách s červeným podväzkovým pásom, v červených čipkovaných tangách a v rovnakej korzetovej podprsenke.
Ako som už pisala, ostal v šoku ( v dobrom, ako som sa to neskôr dozvedela ).
„ Je tam niečo pre teba, tu a teraz! Prečítaj to, láska “. - Usmernila som ho.
Pozrel na moje telo, hneď si všimol malú obálku, ktorú skrývali moje nohavičky. Prečítala som ho ako hravého človeka, a nemýlila som.
Vytiahol obálku z nohavičiek, zobral si ju do druhej ruky, a rozkošne ma pohladil na brušku. Dvoma prstami, ako keby s malými nožkami, krôčik po krôčku prešiel od táng až k podprsenke. Celý ten čas mi pozerala do oči. Bolo také romantické!
Konečne ju začal čítal. Kým ju čítal, uviazala som mašľu ako má byt, a sledovala som svojho nového macka ako bojuje s listom.
„ Láska! Konečne ta mám pre seba. Si pre mňa výnimočný muž, výnimočný človek, ktorý očaril moje srdce aj dušu. Túžila som po niekom, dostala som teba. Chcela som milovať, dostala som teba.
Ako som ti už hovorila, vždy budem stát pri tebe a budem ta podporovať. Vždy budem na teba dobrá, vždy ta budem ľúbiť a reprezentovať.
Ale dnes, ta budem zvádzať! Dnes je začiatok rozkoše. Tak poďme domov, do teplúčka “ - stálo v liste.
Pokračovanie príde čoskoro :)
