Rina stála na palube vesmírnej lode Aurora, hľadela na nekonečný vesmír pred sebou, zatiaľ čo jej myšlienky smerovali k veliteľovi Cassianovi.
Bol iný než všetci ostatní – tajomný, príťažlivý, a napriek tomu až neľudský. Už dávno vedela, že nie je človek. V jeho hlboko fialových očiach, ktoré sa na ňu vždy upierali s akousi podmanivou túžbou, cítila, že za tým tichým pohľadom sa skrýva niečo viac.
Cassian nebol obyčajným mužom. Bol hybridom mimozemskej rasy, jedným z posledných svojho druhu a hoci vyzeral z väčšej časti ľudsky, bol fascinujúco zvláštny. Najviac Rinu fascinoval jeho veľký zelený chvost, ktorý sa krútil ako živé chapadlo chobotnice, neustále jemne pulzujúci, akoby mal svoj vlastný život.
Zrazu sa za ňou ozvali kroky. Rina sa otočila, jej srdce zrýchlene bilo, keď zbadala Cassiana kráčať smerom k nej. Jeho postava pôsobila mocne a jeho chvost sa ladne vlnil vo vzduchu, zatiaľ čo jeho pohľad ju upútal ako magnet.
"Nemôžeš predo mnou utekať večne, Rina," prehovoril hlbokým, zamatovým hlasom, ktorý jej vždy rozprúdil krv v žilách. Zastavil sa tesne pred ňou, tak blízko, že cítila teplo jeho tela, aj keď v jeho pohľade bol chlad. Jeho chvost sa jemne priblížil, obtočil sa okolo jej nohy, pomaly a zmyselne sa kĺzal nahor, pričom jej telo zaplavila vlna nečakanej túžby.
Rina sa zachvela, no nebolo to zo strachu. Bolo to niečo oveľa intenzívnejšie. Jeho dotyk bol iný, neľudský, a predsa tak podmanivý. "Cassian..." zašepkala, neschopná dokončiť vetu, keď cítila, ako jeho chvost obopína jej pás, jeho svalnaté telo sa priblížilo a dotýkalo sa jej.
"Celé roky sa snažím ovládať," zamrmlal pri jej krku, jeho pery sa jemne dotkli jej pokožky, zatiaľ čo jeho chvost sa pevnejšie zovrel okolo jej pása, akoby ju nechcel nikdy pustiť. "Ale už viac nemôžem. Chcem ťa, Rina. A viem, že aj ty to cítiš."
Rinine ruky sa automaticky natiahli k jeho tvári, prešla prstami po jeho vysokých lícnych kostiach a po šikmo zasadených fialových očiach, ktoré svietili v tme. Chcela ho rovnako zúfalo, ako ho odmietala. Teraz však už nemohla poprieť, čo k nemu cíti. Ich pery sa zrazili v návale vášne, bozk bol divoký, neľudský, a predsa v tom bola nevysvetliteľná blízkosť. Cassian ju chytil za boky, pritisol ju k sebe, zatiaľ čo jeho chvost pokračoval v pomalom, zmyselnom skúmaní jej tela.
Koniec 1. časti
