Prišiel každý pondelok. Nikdy nebol zvedavý. Nečumel. Nesledoval nikoho a nič. Len si sadol k svojmu stolu a pil čo si objednal. Fascinoval ma, lebo nepatril k zúfalcom, ani nudistom a egoistom. Bol charizmatický a vypadal že vie kde je sever. Jednoznačne mu nevadila samota a vedel si ju vychutnať. Občas pôsobil rozpačito, inokedy veselo a oddýchnuto, ale rozhodne nikdy nebol nesvoj z toho, že prišiel a odchádza sám.
Dnes bol zamyslený. Niečo ho trápilo. Fajčil a popíjal niečo hnedé. Sledoval svoj pečatný prsteň a nevedel vypnúť hlavu. Tak rada by som mu pomohla ale nešlo to. Ako?
Sledovala som ho často. Niekedy sama, ale aj keď som sama nebola... Bolo jedno kto je pri mne, ak prišiel on, môj mimozemšťan, jednoducho som ho musela vnímať.
Bolo len 21 hod a on už vstal. Nálada mi posmutnela a prestala som nenápadne čumiet. Aby som si vychutnala zimomriavky, keď prejde okolo mňa von z baru. Je to akoby roznášal oblak prijemného tajomna a napatia spojeného s rešpektom. Bolo vzrušujúce byť s ním v miestnosti.
Dnes bol ale iný deň. Už od rána. Ľudia sa inak správali. Alobal inak šušťal. Aj hodiny inak tikali.
Nešiel k baru zaplatiť. Zamieril ku mne. Vypol mi mozog a takmer vyrazil poistky keď pri mne zastal. Musela som na neho pozrieť. Povedal mi "Dnes nemám chuť byť sám. Poď si sadnúť, prosím, ku mne."
Jeho blízkosť a fakt, že sa choval akoby sme sa už nejaký čas poznali ma priviedli do rozpakov. A však to, čo nasledovalo bolo ešte intenzívnejšie. Nepočkal na odpoveď. Vzal ma jemne popod lakeť. Moj drink posunul na bare dozadu a objednal mi nový. V tom momente som mu chcela patriť. Ani ma nenapadlo protestovať jednoducho som vstala a šla s ním.
Vzal ma k svojmu stolu a jemne ma nasmeroval na miesto oproti nemu. Mne až potom keď som si sadla veľmi pomaly začaliĺ nabiehať všetky zmysly a možno aj príčetnosť.
Asi som to moje rozpoloženie neskryla, lebo keď si všimol, že načítavam, usmial sa... "Vitaj!". Tento úsmev som videla prvý krát. Pôsobil arogantne... zdravo a sebavedomo... Každopádne vrátil ma späť do reality. Konečne som bola istejšia a mohla som použiť moje komunikačné schopnosti.
Vzal si cigaretu a ponúkol ma. "Nie,ďakujem, nefajčím." a pohodlne som sa uložila v jeho boxe.
"Viem, že nefajčíš, ale rád pôsobím slušne." vzal si zapalovač a zapálil si cigaretu. Bol neuveritelne sexy! Milujem sledovať niekoho fajčiť aj napriek tomu, že ten smrad mi vadí, no je to super vzrušujúce ak ten dotyčný byť sexi. On z toho urobil predstavenie takmer vždy.
"Tak to Ti aktuálne nevyšlo, ale nebudem sa za to na teba hnevať." a s poloúsmevom som zmenila polohu. Pootočila som telo do priestoru a prekrížila si ruky na prsiach práve v tom momente ked nám priniesli na stôl nápoje. Chce sa hrať, budeme sa hrať.
Zdvihol obočie a zavnímala som úsmev na perách. "Prezraď mi, kde som urobil chybu?".
"Slušné by bolo, opýtať sa, či si možeš zapáliť, keď vieš, že nefajčím."
Schuti a nahlas sa rozosmial. Mal chytľavý smiech a tak sa moja hraná vážnosť úplne vyparila a znova som sa uvoľnila. Smiali sme sa obaja. Pili sme a bavili sa o belorítkach, o citróne a coca cole, o tom pri akých zvukoch sa spí zle a pri akých sa dá len spať. A ďalších veciach... nič vážne, nič čo by nám o sebe priveľa prezradilo. Zrazu vypil jeho pohár do dna a presadil sa v boxe úplne ku mne. Tesne. Dotýkal sa nohou mojej nohy a ja som bola ako pod prúdom. Pozrel mi do očí a poďakoval. Vraj sa dnes prvý krát naozaj smeje.
Potom sme sa este asi hodinu rozprávali bez toho, aby sme poznali svoje mená. Jeho blízkosť ma extrémne vzrušovala a pôsobil, že ani jemu nie je nepríjemné dotýkať sa ma sem tam nechchtiac, inokedy naschvál. Bola som úplne rozhorúčená a presvedčená o tom, že je to na mne vidieť, ale bolo mi to jedno. Ostala som ticho a len som ho sledovala a počúvala a nenápadne stískala panvové svaly. Prestala som reagovať, len som si vychutnávala ako rozpráva o jednej sídliskovej fontáne kdesi v Berlíne. Ani raz neostal nesvoj. Bol úžasný. Pootočila som sa k nemu a oprela sa o lakeť dopredu. Bola som asi 20 cm od jeho tváre a on akurát rozprával ako je občas tažké bojovať s veternými mlynmi a posmutnel, oprel sa. Stíchol, len mi pozeral do očí a opakom ukazováka mi zboku hladil stehno. Rozhodla som sa mu priznať.
"Už takmer 5 týždňov snívam, ako ma denne preťahuješ na stovky spôsobov." Ostala som bordová, no neuhla som pohľadom.
Nebol prekvapený no bolo vidieť, že teraz on hľadá pevnú pôdu pod nohami... Potešil ma náznak rozpakov, zahniezdil sa a tíško si odkašľal, položil mi dlaň na stehno a oči mu potemneli. "Povies mi o tom viac?" ... Hlas mal zrazu hrubší, prísnejší, hovoril potichu. Zhlboka sa nadýchol a stisol mi stehno. Vtedy som vedela, ze som si práve vykopala vlastný hrob, no ostala som naoko pokojná a len s úsmevom odpovedala "NIE." a kusla si do spodnej pery, lebo mi znova stisol stehno a nechcela som zastonať.
"Prečo nie?" stále bol potichu a vážne ma sledoval.
Nabrala som posledné zvyšky odvahy a posunula sa k nemu bližšie, on mi automaticky a prirodzene posunul ruku vyššie na stehno. Privrela som oči a tíško zastonala, no to už aj on musel reagovať, aj keď sa snažil ovládnuť. stisol mi znova stehno a natiahol do seba toľko vzduchu, že mne by sa už hlava krútila.
Začala som takmer sepkať aby ma počul len on a on teda pozorne počúval. "Tak napríklad tu na stole..." poklopala som jemne dlaňou po stole ale nepozrel sa naň. Len s privretými očami sledoval môj krk a prikývol "Pokračuj."
"Presne tu a tam na druhej strane som mala opreté dlane kým som sa dosť rozkročená predklonila a oprela sa o tento krásny stol. Chcel by si vediet čo som mala na sebe?" Znova sa nadýchol a prikývol. Pôsobil akoby sa extrémne ovládal. Jednou rukou silno zvieral poťahy boxu kde sme sedeli a druhú mal nežne položenu na mojom stehne a sem tam ma pohladil.
"Mala som len jedno dlhé tričko zpod ktorého mi číhal zadok v legínach. Požiadal si ma totiž, aby som prišla bez nohavičiek a ja som poslúchla. Čo povieš ... tie legíny roztrhneš, alebo stiahneš?"
Cítila som, že mám v tejto hre navrch a tak som sa posunula bližšie k nemu. Dotykom sa nedalo vyhnúť a moj rozkrok bol už úplne mokrý.
Zavrčal a jemne zachrípnutým hlasom ma vrátil do reality. "Tažko ti poviem o čom snívaš, ale veľmi ma to zaujíma." Pozrel sa kdesi za mňa a zhlboka a dlho sa nadýchol. Pochopil úplne presne, že sa mi páči a naozaj pôsobil, že niečo chce. Len som neprišla na to, že čo. Nadýchol sa ešte pár krát a potom akoby už spamätaný sa narovnal zažmurkal. Sadol si o zlomok ďalej a znova sledoval svoj prsteň.
Nechcela som ho rušiť a prišlo mi nevhodné pokračovať, lebo energia, tá energia plná erotiky, ktorú vyžaroval sa zmenila na smutnú alebo prinajmenšom nevhodnú na provokáciu mojou sexuchtivou pičkou.
Pozrel sa na mňa akoby nevedel, čo povedať. Tak som myslela, že chce ostať sám. Začala som sa zbierať, že teda pôdem a on ma chytil za ruku. "Myslel som to vážne, dnes nemám chuť byť sám." Pustil ma a ja som dosadla späť do boxu. "Čo sa deje?" Strašne veľmi som ho chcela utešiť, poláskať, pobozkať, ochytať... všetko... No len som sa nahla k nemu a pohladila ho po ramene. Bolo také pevné...
Začal rýchlo dýchať, neodtiahol sa lenb trošku napol svaly a mne sa automaticky zovrelo pohlavie, lebo ho chcelo mať vnútri, pochopitelne. Šepla som mu asi tak 15 cenťakov od ucha "Dýchaj fešák a ak chceš, povedz mi o tom... vraj som dobrý poslucháč, alebo... ak nechceš a máš chuť zabudnúť, tak sa presuňme niekam kde obaja zabudneme na všetky zloty... lebo ti musim prezradiť, že ťa chcem v sebe tak veľmi cítiť, ako už dlho nie. Pokúšala som sa nemyslieť na to ako sa pozeráš týmto krásnym pohľadom na mňa, kým tvoj žaluď jazdí najskôr len pomedzi moje pysky, ale to fakt nejde." Odsledovala som si každú jeho reakciu a všetky sa mi páčili, vrátane zavrčania keď som spomenula moje aktuálne rozmočené pysky.
Môj level odvahy dosiahol vrchol uz pred hodinou a aktuálne som bola zvedavá kam až zájde. A tak som ho pustila a jemne postrčila aby sa v tom boxe pohodlne oprel. Už viem, čo urobím.
Pomaly som si na neho sadla obkročmo. Neprotestoval a mne bolo jedno kde sa nachádzame. Pozrel na mňa trochu vyplašene a pobavene zároveň, no ako som si sadla potvrdilo sa mi, že ma chce. Jeho vták bol v plnom pozore a ja som sa až pridvihla a zastonala... oprela som sa mu o hrud a s tvarou uplne pred tou jeho sme zamrzli. Doširoka sa usmial. "Niečo Ťa vyplašilo, fešanda?" Ruky položil na moje boky a použil tie prekrásne ramená na to aby mi zatlačil panvu na jeho rozkrok...
Nie som vyplašená, len túžna...
"Nebudem dnes s tebou súložiť." Posmutnel... no nepustil ma. Chvíľu premýšľal s pohľadom na mňe a potom sa nepatrne usmial. "No, môžem mať prosbu, kráska?"
Zaskočil ma, lebo som sa už videla spotená na jeho nahom tele. "Akú prosbu?" Prestal si ma pridrziavat a polozil nezne ruky na moje stehná. "Pobozkaj ma, poď so mnou dnes ku mne, ale akceptuj, že dnes spolu súložiť nebudeme."
Usmiala som sa na neho. Pochopila som... prestala som byť napätá a hoci som po ňom túžila naozaj veľmi... nežne som ho chytila za bradu, pootočila som mu hlavu a zaútočila na jeho ucho. Pocmúľala som mu pár sekúnd ušný lalok a potom som mu pomalinky šepla... "Dobre fešák z baru, dnes sa ma nezbavíš, pôjdem s tebou, ale musím ťa upozorniť, vypila som priveľa na to aby som vedela prestať provokovať. Takže idem, ale neuľahčím ti to." Pri každom slove sa viac a viac usmieval a ja som bola extrémne mokrá a pripravená na všetko, ale nevadilo mi prispôsobiť sa mu.
Pomaly som sa z neho šla postaviť, ale zaprotestoval... pozrela som sa na neho a obaja sme sa rozosmiali... potom ma pustil a pobrali sme sa k nemu.
ak chcete vedieť ako to pokračuje, napíšte mi to. Ďakujem...
