Po dlhom a vyčerpávajúcom týždni v kancelárii som sa rozhodol dať si pauzu a vyrazil som do Banskej Štiavnice. Chata na kopci, skrytá medzi stromami, je pre mňa vždy miestom, kde môžem uniknúť od každodenného zhonu a starostí. Po dni strávenom vonku, kde som rúbal drevo na zimu a dýchal čistý vzduch, som si večer naplánoval malú návštevu mesta. Neodolal som myšlienke zájsť na jedno pivo do miestneho pivovaru, a zaspomínať kde som pred rokmi trávil večery s partiou.
V podniku vládla príjemná atmosféra, vzduch voňal po chmeli a živote, ktorý sa tam vždy stretal. Rozhliadol som sa po podniku a zrazu som medzi ľuďmi spoznal známu tvár. Sedela tam ona – kamarátka z mojich mladých čias. Bola to tá istá žena, ktorú som si pamätal zo starých dobrých diskoték, kde sme tancovali až do rána. Zostala v nej tá istá nespútaná energia, ten istý žiarivý úsmev, ktorý dokázal odzbrojiť každého, kto sa na ňu pozrel. Sedela s niekoľkými kamarátkami a keď si ma všimla, jej oči sa rozžiarili. Zamávala mi, aby som sa pripojil k ich stolu.
Objednal som si pivo a prisadol si k nim. Rozhovor bol spočiatku plný spomienok – na časy, keď sme do rána tancovali, na bláznivé noci a bezstarostné dni, keď nás netrápilo nič iné, len to, ako prežiť každý okamih naplno. Jej kamarátky sa k nám pridávali so smiechom a občasným podpichovaním, ako keď mi niektorá pripomenula historku o tom, ako sme raz všetci zostali u nej na záhrade v stane, keď sme po celonočnom žúre stratili kľúče domu.
Postupne sa však každá z jej kamarátok začala dvíhať od stola. Prvá odišla po telefonáte od manžela, druhá sa ospravedlnila, že musí ísť domov k deťom. Nakoniec zostala pri stole len ona a ja. Usmievala sa a ja som cítil, že naša spoločnosť ju teší, akoby aj pre ňu bola táto chvíľa návratom k mladosti. Atmosféra medzi nami začala byť uvoľnená, ale súčasne zvláštne napätá. Pozeral som sa jej do očí a ona mi ten pohľad opätovala, dlhšie, než bolo obvyklé.
Usmial som sa a s jemným podpichovaním som sa jej spýtal: „Tak čo, nejdeš domov za mužom a deťmi? Už je celkom neskoro.“
Pozrela sa na mňa so záhadným výrazom a potom s jemným úsmevom, ktorý skrýval viac, než by naznačoval, odpovedala: „Dnes nie. Doma ma nikto nečaká, a navyše… tu sa mi teraz páči.“
Bola to odpoveď, ktorá medzi nami otvorila nový priestor, akoby práve tieto slová posunuli naše rozhovory na úplne inú úroveň. Naše pohľady sa stretli a ja som cítil, že v tejto chvíli sa nám obom vybavovali staré, možno nikdy nevypovedané pocity. Po chvíli ticha a ďalších pohároch pivka som sa naklonil bližšie a navrhol som jej, či by nešla so mnou na chatu, kde by sme mohli pokračovať v rozhovore, ktorý bol veľmi príjemný.
Po ceste uličkami mesta, kam sa už dávno zvečerilo, sme šli tesne vedľa seba. Každý krok bol akoby ďalším krokom k tomu, čo medzi nami začínalo vznikať. Keď sme dorazili na chatu, otvoril som dvere a pozval ju dovnútra. V obývačke som zapálil niekoľko sviečok a prikladal drevo do krbu, aby sme sa obklopili teplým svetlom a atmosférou, ktorá nám dávala pocit, že sme od všetkého ďaleko.
Sadli sme si na gauč, pričom medzi nami zavládlo ticho, ktoré nebolo nepríjemné, ale plné očakávania. Pozrel som sa jej do očí, sklonil sa a pomaly ju pobozkal. Najprv jemne, akoby som si chcel vychutnať každý okamih tohto prvého dotyku po toľkých rokoch. No potom sa naše bozky prehĺbili, stávali sa čoraz intenzívnejšími, až sme obaja cítili, že už sa medzi nami nedá zastaviť.
Začal som jej pomaly vyzliekať sveter, zatiaľ čo ona rukami prechádzala po mojom rozkroru. Cítil som, ako sa jej telo pritláča k môjmu, ako sa naše pohyby stávajú dravejšími a odvážnejšími. V tej chvíli už neexistovalo nič iné než my dvaja, každý pohyb, každý dotyk nás hlbšie pohlcoval do tejto chvíle.
Než som si uvedomil, ležali sme vedľa seba na gauči, stratení v prítomnosti. Chvíľu sme tak zostali, no potom sa zrazu postavila predo mnou, s jemným úsmevom na tvári, a začala tancovať. V prítmí sviečok sa jej telo pohybovalo pomaly a ladne, každý jej pohyb vo mne zanechával hlboký dojem. Miloval som sa na ňu pozerať, vnímať, ako si je vedomá každého gesta, každého pohľadu, ktorým ma k sebe priťahovala. Vedel som že aj ona chce niečo a preto som si na nej začal honiť čo ju veľmi priťahovalo.
Pomaly prišla ku mne a, bez toho aby odvrátila zrak, prevzala iniciatívu nad nim. Cítil som, ako ma jej prsty jemne skúmajú, a vzápätí sa jej pery ocitli na mojom penise. Jej pohyby rúk, pusy, jazyka a pier boli úžasné, intenzívne, vychutnávala si každý okamih ako ho mala v puse a mohla ma ovládať, a ja som sa úplne poddal tomu, čo mi dávala. Bolo to tak intenzívne že prvé vyvrcholenie som jej spravil do úst a pozeral som sa ako sa s tým hrá v puse, dráždi ma tým a potom to pekne prehltla.
V okamihu, keď sme sa dostali do tejto intímnej chvíle, bola jej pozornosť hlboká a pomalá. Jemne sa rukou dotýkala sama seba, skúmajúc každý centimeter jej tela, ktorý v nej táto chvíľa vyvolávala. Keď prsty spočinuli na jej pičke, jemne si ich pootierala o ňu a keď ich mala úplne mokré, prišla ku mne obtrela mi to o pery a začala ma bozkávať. Bolo to niečo neopísateľné, spojené nielen dotykom, ale aj všetkými zmyslami. Miloval som jej chuť.
Po chvíli som ju jemne chytil za ramená, postavil ju a zaviedol do kuchyne. V tichosti sme sa pohli smerom k stolu, kde som ju posadil, a v momente, keď sa na mňa pozrela, vedel som, že chce len to jedno. Aby môj hrubý žilnatý penis jej riadne vyšúkal jej uzučkú pičku. Priblížil som sa a už som sa nevedel ovládať. Šukal som ju presne tak, ako chcela, veľmi tvrdo. Cítil som, ako jej ruky zovreli môj chrbát, a po chvíli, ako kričí na celú chatu. Keď dosiahla orgazmus pozeral som sa na ňu ako na bohyňu, ktorá sa triasla pod záchvevmi orgazmu na stole.
Potom sme sa presunuli späť do obývačky pred krb na kožušinu. Pekne sa dala na štyri, aby som ju znova mohol šukať tvrdo odzadu, aby moje dorážanie vyvolávalo ten najintenzívnejší orgazmus. Svetlo ohňa na jej pokožke ju robilo ešte neodolateľnejšou. Keď dosiahla ďalší orgazmus vedel som, že už má dosť a, že si chce vychutnať túto chvíľu s ňou.
Ale práve to som na nej miloval. Ona nechcela oddychovať ona bola bola divoká a nenásytná. Zobrala ma do kúpeľne, aby som sa na ňu pozeral, keď sa bude sprchovať. Cely čas som na ňu s úžasom pozeral a honil si pri tom. Keď sa dosprchovala zobrala ma späť do kuchyne ľahla si na stôl a povedala mi, že miluje strašne moju chuť sperma a, že jej ho mám dať riadne do hrdla. Keď som jej ho dával do hrdla miloval som ten pohľad na jej hrdlo, ako sa rozťahoval, keď som jej ho dával hlboko až ma to priviedlo k vyrcholeniu.
Nakoniec sme sa presunuli pred krb, kde sme sa ešte dlhé hodiny rozprávali, akoby sme sa potrebovali vrátiť do starých čias, ktoré nás kedysi spojili. Atmosféra medzi nami bola stále plná nevyjasnenej túžby a nevypovedaných myšlienok, ale zároveň sa v našom rozhovore objavoval zvláštny pokoj. Pritúlili sme sa k sebe na mäkkej kožušine, a nakoniec sme v teple krbu, unavení udalosťami noci, zaspali.
Ráno ma prebudilo jemné svetlo, ktoré prenikalo cez okno a osvetľovalo jej spiacu tvár vedľa mňa. Pozoroval som ju chvíľu, vnímajúc jej pokojný dych a jemný úsmev, ktorý jej na tvári zostal po noci, ktorú sme prežili. Bolo to nádherné ráno a najlepšie prebudenie, aké som zažil. Cítil som v sebe zvláštny mix radosti a jemného smútku, pretože som vedel, že čoskoro odíde, že toto bol len jednorazový únik z reality. No aj tak som bol vďačný za túto noc – za chvíle, ktoré zostanú navždy len medzi nami.
Potichu som sa vstal, aby som jej pripravil raňajky, a ešte som si v duchu užíval myšlienku, že čoskoro sa zobudí a tento okamih bude patriť len nám. Pripravil som kávu, croissanty, maslo a domáci džem, na stole bol aj pohár čerstvého džúsu. Keď konečne otvorila oči a pozrela na mňa rozospatým pohľadom, cítil som, ako sa mi po tvári rozlieva úsmev.
Postavil som sa k nej s hrnčekom kávy a ona si zatiaľ prehodila moju bielu košeľu, ktorú nosím na pojednávania na súde, pretože bolo to jediné, čo mala poruke. Vyzerala v nej neuveriteľne – košeľa na nej sedela inak, než som ju kedy videl, akoby patrila len jej a dokazovala mi ako je oddaná práve mňe. Sledoval som ju, ako si sadla k stolu a začala pomaly raňajkovať, a užíval som si pohľad na jej rozospatú tvár a jemný úsmev, keď si pochutnávala na croissantoch a káve.
Pri jednom z kúskov sa však trocha rozosmiala a kúsok džemu jej padol na košeľu. S úsmevom som sa k nej naklonil, aby som jej utieral džem z kútika úst, no ona ma chytila za ruku, pritiahnuc si ma bližšie k sebe. V tom okamihu nás oboch opäť ovládla tá jemná blízkosť. Naklonil som sa k nej, pričom naše pohľady sa stretli, a začali sme sa znova bozkávať, zdieľajúc tichý, ale intenzívny okamih.
Vedel som, že táto košeľa, na ktorej zostal fľak od džemu, pre mňa navždy bude pripomienkou tejto noci a rána. Hoci by som ju už v práci nikdy nemohol použiť, mal som v pláne si ju nechať, pretože mi zostane ako hmatateľná spomienka na toto nezabudnuteľné ráno, ktoré patrilo len nám.
