Prišla som z domov, nadržaná s práce, rozopla podprsenku, z ktorej vypadli koláče. Dve chutné melóny, plné ako spln, ak ich chceš vidieť úlohu splň.
Budeš sedieť na zemi, zemi z ktorej nevstaneš ja ti sadnem na tvár, z ktorej už nevstanem. Udusím ťa šťavami, tečucími s piči, som strašne hot, musia prísť hasiči. A ty si tvrdý sťa elektrický stožiar, neslušná báseň 21. storočia.
Kričíš márne do mojej jaskyne, pritlačím silnejšie vaginou ťa objímem. Chcel by si striekať, semeno husté, neprovokuj ma ,lebo ťa za tie gule kusnem.
Budeš volať o pomoc, nedovoláš sa nikam, ja, už na tebe od slasti vzdychám. Začínam sa triasť, vädnú mi kolená, nádejou v orgazmus žena zmorená. Prišlo to načas, ako niagarské prúdy, pocit akoby vchádzali do mňa, všetky sveta údy.
Veľké, malé, rovné, krivé, pocity som mala divé. Potom zosadla som z tvojej tváre, chcela si zajazdiť na tvojom káre. Hrubom, tvrdom, nádržanom, vtedy si bol veľkým pánom.
Vystriekal sa povinne, do vaginy mojej, tuším že sa volal, celým menom Ondrej
