Priznám sa, že na uzavrietie tejto spomienky trebalo trošku úsilia. Niekde akoby bol strach, že ak ju rozpoviem, že už ju stratím, že ju nebudem mať stráženú ako najvzácnejší poklad v sebe. Verím, však, že sú to len zbytočné obavy a preto tu je pokračovanie:
„Rob so mnou, čo chceš, Zmizík,“ povedal.
Masér len prikývol. Je to sen?! Je to naozaj?! Zodvihol len uterák, obaja sa vrátili do sauny.
Už sa nerozprávali. V dverách sa len na seba pozreli. Noro už nemusel nič skrývať, kilt nechal ležať, bez gesta, bez dramatičnosti.
Znova si sadol a ostal trochu rozvalený, nie bez hanby, ale s vedomím, že je videný.
Masér si kľakol vedľa neho. Rukou mu prešiel po bruchu. Dlaň sa mu jemne šmýkala po chĺpkoch, ktoré končili v slabinách.
Noro sa nezachvel, zatvoril oči a hlbšie vydýchol. Masérova ruka sa dotkla penisu. Najprv prstami, pomaly.
Opäť ten tvar, ktorý roky poznal len z túžby, sa teraz pod jeho prstami naplnil realitou.
Ten penis bol presne taký, ako si ho pamätal z predstáv. Možno o niečo robustnejší. Ale stále so žaluďom, ktorý pôsobil ako koruna na hlave, čo nemá patriť každému. Masérova dlaň ho zrazu celá pohltila.
„Takto je to v poriadku?“ opýtal sa masér polohlasom.
Noro odpovedal až po chvíli. Bez toho, aby sa naňho pozrel:
„Ak je to v poriadku pre teba… potom áno.“
Masér sa zohol trochu nižšie. Tvár mal blízko Norovej koži, tak aby cítil teplo jeho slabín, ako jemne sála do priestoru.
Zacítil zmes potu, kože a niečoho, čo mu pripomenulo noci, ktoré si predstavoval, že raz prídu. Pozrel sa hore. Noro sedel pokojne, ruky mal stále položené pri stehnách.
Nepozrel sa naňho, ale povedal, ticho, bez provokácie:
„Chceš to?“
Masér prikývol. Ale po sekunde ticha aj vyslovil:
„Áno. Chcem. Ale len… ak ty chceš, aby som chcel.“
Noro sa teraz jemne usmial. A to stačilo.
Masér sa sklonil. Pomaly. Ústami sa priblížil, ale nedotkol sa. Ešte nie. Zvláštne čakal, pozeral sa na ten penis, krásny stojaci pred jeho tvárou, v ktorom jemne vždy šklbne, keď naň dopadne jeho dych. A zrazu neodolal.
Jemne, veľmi jemne, sa dotkol pokožky pod koreňom, kde mäkké napätie viedlo ako potôčik k tomu, čo túžil ochutnať. Jazyk sa mu len raz obtrel o špičku. Potom nasledovali nežné bozky, ktoré akoby ho chceli celý tento unikátny penis zaodieť do nežnosti. Noro sa nepohol. Nevzdychol. Ale masér cítil, ako sa pod jeho ústami niečo rozšírilo ako tajomný kvet, ktorý sa otvára len v noci, keď ho nik nevidí.
Prešiel pomaly k jeho špičke a opatrne si ho vzal do úst. Postupne skĺzol po jeho hebkej predkožke nižšie. Nevzal si ho hneď celý, len polovicu. Jemne. Ústami tak vytvoril priestor, v ktorom mohol byť tento dotyk bezpečný.
Noro zadržiaval dych cítiac prvý dotyk, prvé vsatie pri ktorom sa mu okolo penisu zovrel svet a on nechcejúc si priznať zažíval niečo skoro ako prvý krát. Premkla ho rozkoš, nie fyzická, ale vnútorná.
Vzduch v saune zhustol ešte viac. Z tepla sa im jemne chvel každý sval, pot stekal po kľúčnych kostiach, po bruchu, do záhybov, ktoré vytvárali masérove ruky v oblasti bedier.
Masér zacítil chuť kože, ten slaný závoj, čo ostával na jazyku. Bol tam pot, ktorý sa premiešal s jeho dychom.
Pod jazykom cítil, ako sa pokožka zahriala, ako sa mierne napäla, ako keby sa práve tam, v tých slabinách, Noro stával celým sebou. Cítil ako stále viac a viac naberá na objeme, ako ho tým naplňuje, ako dôkaz tých rokov, ktoré ich od seba delili.
Nepohol sa. Ani raz. Ale jeho dýchanie sa zmenilo.
Masér s každým pohybom úst si uvedomoval, že drží v sebe viac než telo. S každým obkrúžením jazyka vyjadroval jedinečnosť tejto chvíle a potláčal jej všednosť.
Jazyk mu kĺzal všade, po spodnej strane. Cítil ten výrazný žaluď, tvarovaný akoby len pre tento moment. Ústami sa prispôsoboval jeho šírke, rytmu jeho dychu.
Nikam sa neponáhľal. Noro mal stále oči zavreté. Ruky stále pri stehnách, ale teraz jemne otvorené, dlaňami hore ako niekto, kto sa necháva sa niesť.
Masér cítil, ako sa celé telo premieňa. Cítil blízkosť Norových rúk. Dotkol sa ich, prešiel po dlani jemne prstami a pocítil stisk. Noro si jeho ruky vzal do svojich a jemným pohybom, stiskom ho hladil. Zrazu sa ich mysle prepojili.
Spolu cítili ako sa to blíži. Cítili ten tenký, neviditeľný most, ktorý každou sekundou vibroval silnejšie.
A kým sa masér ponáral hlbšie, kým jeho ústa a jazyk obopínali pulzujúcu realitu, Noro zrazu opustil stisk a natiahol ruku do priestoru, akoby hľadal bod ktorého sa musí držať. Položil dlaň na masérovu hlavu. Prsty mu zaboril jemne do mokrých vlasov.
Neurobil to však, aby ho viedol. Ani aby ho zastavil. Bol to dotyk, ktorý mu dovolil prekročiť tu hranicu priateľstva, cítiť „Zmizíka“ ako nikdy predtým.
Ale keď masér zovrel pery pevnejšie, keď sa celé jeho telo s pokojom vnorilo do toho aktu,
Noro položil dlaň na jeho plece. A potom zacítil prvú pulzáciu.
Jemné napnutie, ako keď sa napne tetiva luku. Potom ďalšiu a ďalšiu, ktoré prichádzajú pred tým okamihom ako bubliny vo vriacej vode.
A hneď na to… Naplno. Teplo, ktoré mu zaplavilo ústa. Nie v prúde, ale vo vlnách.
Silné, slané, husté. Cítil ho na jazyku, na podnebí, až v hrdle.
Nepohol sa, ani neodtiahol. Prijal ho celý.
Noro zavrel oči. Jeho telo vydávalo zo seba niečo, čo bolo ako roky mlčania. Teraz zadržal dych, ako by to bol okamih, ktorý má zostať nedotknutý.
Masér si ho stále držal v ústach, snažiac sa všetko čo prišlo nevypustiť nazmar.
A až keď v ňom Noro doznel, až keď sa mu pod perami prestalo chvieť telo, sa pomaly odtiahol. Čelom sa oprel o Norovo stehno. Jeho ruka skĺzla na bok a opäť objala tu kamarátovu. Ten stisk bol teraz pevný, ale nežný. A v tom stisku, v tom tichom objatí dvoch dlaní bolo všetko: vďaka, hanba, úžas, dôvera.
Noro sa ani nepohol. Dýchal pomaly. Oči mal privreté.
A keď sa masér jemne odtiahol, len sa pozrel dolu a sucho prehodil:
„No… teraz by som chcel vedieť čo tak povedať. Fúúúú, čo to bolo, Zmizík?!“
Masér sa krátko zasmial. Bol to ten smiech, čo sa derie cez hrdlo, ktoré ešte nevie, či smie hovoriť.
„Len nehovor nič hodnotiace. Chlapi to majú vo zvyku, akoby keď vyjduz kina a musia hneď povedať, aké to bolo. Netreba. Dobrý filmy ako aj povedzme... fajka“ obaja sa pousmiali „ťa nechajú v tichosti.“
„Hm. Možno preto sa mi nechce vstať. Ale nezapriem v sebe chlapa asi. Bolo to dobré kino.“
Obaja sa zasmiali už o kúsok viac. Masér vzal naberačku s vodou a polial výdatne kamene na piecke. Para sa ovinula okolo nich, bola ako opona po záverečnej scéne.
„Poďme dnu,“ povedal masér.
Noro sa natiahol po svoj uterák. „Víno si spomínal? Tak ja ti aspoň za toto všetko nalejem, budem tvoj „garcon“ pre dnešný večer.“
„To mi príde ako spravodlivý obchod,“ usmial sa masér a vyrovnal si kilt.
Vybehli zo sauny a okamžite ich objal chladný vzduch. Vošli do domu bosí, skoro nahí, ale medzi nimi už nebola žiadna hanba. V kuchyni bolo príjemne teplo. Masér otvoril chladničku a vybral fľašu bublín. Noro z poličky presunul na stôl dva poháre. Prásk a už bolo víno v nich.
„Tak… na dôveru? Na pekné stretnutie po rokoch?“ navrhol Noro a nadvihol pohár.
Masér sa naňho pozrel a trochu sa pousmial.
„Na odvahu,“ dodal a cinkli si. Pozerali si do očí nevediac, či sa to niekedy zopakuje, vedeli len, že všetko čo doteraz spolu prežili sa krásne uzavrelo.
Noro sa zahľadel na pohár.
„Kto vie… možno sa dnes ešte niečo spustí.“
Masér len s úsmevom prešiel pohľadom po jeho bedrách, kde kilt nedržal úplne poctivo.
Oči mu trochu zaiskrili.
„Keď to vravíš ty... Nechceš si dať sprchu?“
Rozosmiali sa. A niečo v tom smiechu vravelo, že noc nie je ešte úplne za nimi.
Ak sa ti poviedka páčila, daj lajk, či napíš pekný koment pod ňu. Ak ťa vzrušila a vylúdila krásnu erekciu, nafoť ju a pošli mi v správe. Poteším sa každej takejto reakcii. :-)
